Slovanské Noviny

1. decembra 2022

K porozumeniu Čelovekom

VIDEO: Médiá píšu o publicistovi Kmeťovi ako obeti Covidu. Obezita mi vzala všetko, priberám stále … blížim sa k smrti, písal v roku 2015 o svojich zdravotných ťažkostiach

Obezita podľa expertov znamená vyššie riziko ťažkého priebehu ochorenia Covid-19. Pridružené zdravotné problémy, ako srdcové ochorenia a cukrovka, môžu spôsobiť u pacienta s koronavírusom závažné komplikácie.

Len krátkych 6 hodín pred smrťou publicista a moderátor rádia R1 Jozef Kmeťo (†47) nahral video so srdcervúcim odkazom. Jeho stav sa však dnes v súvislosti s ochorením COVID-19 začal rapídne zhoršovať. Musel byť prevezený do nemocnice, no tam svoj boj o život prehral.

Jozef Kmeťo bol publicistom a moderátorom rádia R1, ktoré sa zaoberá najmä rómskou problematikou. Pred pár dňami bol pozitívne testovaný na zákerné ochorenie COVID-19. Dnes sa jeho zdravotný stav natoľko zhoršil, že ho ráno museli odviezť do nemocnice. Ešte predtým však stihol nahrať a zavesiť na sociálnu sieť video, z ktorého doslova mrazí. 

V zázname prosí priateľov a blízkych, aby mu držali palce, no priznáva, že veľa síl mu už nezostalo. Na záberoch sa Jozefovi očividne veľmi zle dýcha. „Milí priatelia, nikdy sa nedajte ovplyvňovať ľuďmi, ktorí neveria na koronavírus, ani nič podobné. Živým príkladom COVIDU-19 som ja. Dnes ma berie sanitka do nemocnice, pretože moje dýchanie sa veľmi, veľmi zhoršil. Ide o vážny stav, kedy ide pre mňa sanitka a odváža ma na infekčné oddelenie Ja by som bol veľmi rád, keby ste ľudí, ktorí neveria a myslia si, že koronavírus je len chripôčka, začali konečne posielať do zadku,“ prihovoril sa dnes ráno priateľom v živom videu na Facebooku.

„Pretože to nie je pravda a viete čo je najhoršie? Že nevinní ľudia na to doplácajú. Ja neviem, ako dopadnem, ale chcel som vám to povedať. Nedajte sa ovplyvňovať, chráňte sa, noste rúška a se*te na nich. Oni keď nechcú nosiť rúška, dezinfikujte sa a takéto veci, tak nech nenosia. Vy noste, aj rúška, aj všetko, lebo vidíte, že to môže dopadnúť takto a to som ja, človek, ktorý nikdy nepodceňoval koronavírus,“ pokračoval Jozef Kmeťo, pre ktorého už v tom čase smerovala sanitka. 

„Držte mi palce, pokiaľ možno posielajte mi silu, ak vôbec ešte nejaká sila bude. Ahojte, držte mi palce,“ dodal.

Bohužiaľ, už o 6 hodín neskôr sa na Facebooku objavila správa, že publicista svoj boj o život prehral. „Práve som dostal informáciu, že môj kamarát Jožko Kmeťo práve zomrel. Je mi to veľmi zaťažko, ale prosím vás všetkých, ak sa dá, pomôžme jeho manželke. Zostala úplne sama a viete, že doba je veľmi ťažká. Prosím vás všetkých o pomoc. Môžete sa obrátiť s pomocou na mňa alebo priamo na Ivetku,“ napísal moderátorov kamarát Eduard Daniš.

Kmeťo: Obezita mi vzala všetko. Priberám stále…Blížim sa k smrti  

Prečítajte si blog Jozefa Kmeťa z februára roku 2015:

Nikdy som nepatril k štíhlym ľuďom, nikdy som sa nemohol pochváliť dokonalou postavou, nebolo mi to dopriate… Vždy som bol “macko”, vždy som patril k tým, čo majú kilá navyše… Dnes zomieram … 

Vždy som mal problémy s kilami navyše, možno, ako dieťa som bol štíhly, tak do 13 rokov… Ale potom prišla puberta a ja som začal priberať. Spočiatku som tomu nevenoval veľkú pozornoť, kilá navyše ma nijakým spôsobom nezaťažovali a nerobili mi vrásky na čele. A tak som priberal na váhe bez toho, aby som sa to snažil zastaviť. Stále som si hovoril pri pohľade do zrkadla, to je dobre, dobre vyzerám a naozaj napriek tomu, že už ako 19 ročný som mal 110 kg, pri pohľade do zrkadla a pri mojej výške, som  z toho nerobil “poplach”. Dnes už viem, že to bola chyba…

Žiaden problém … 


Puberta všetko zmenila… Ako som napísal, ako chlapec som bol normálnej postavy, nebol som nejak extra štíhly, ale mal som normálnu postavu na chlapca. Keď som mal 14 rokov, začal som mierne priberať, moja mama to pripisovala telesným zmenám a ja som si z toho ťažkú hlavu tiež nerobil.

Ako 15 ročný som už ale bol taký malý “macko”, mohol som mať nejakých 75 kg, tak ma otec zobral na endokrinologické vyšetrenie k jednému staručkému odbornikovi. Vtedy mohol mať ten pán doktor nejakých 65 rokov, keď nie viac. Prehliadol ma a povedal pre mňa veľmi zásadnú vetu, ktorej som vtedy nevenoval pozornosť.  Okrem diéty, ktorú mi vtedy naordinoval povedal, že ak s tým teraz niečo neurobím, tak keď budem mať po tridsiatke, budem mať veĺké problémy… Dnes už viem, že mal pravdu. 

Moje priberanie na váhe mi nerobilo žiaden telesný ani zdravotný problém, tak sa mi ani nečudujte, že som s tým nič nerobil. Nepociťoval som žiadne obmedzenia, tých pár kil navyše som ani necítil. Keď som mal 18 rokov, mohol som vážiť nejakých 90 kg, stále som bol atraktívny pre dievčatá, po zdravotnej stránke som bol fit, skutočne ma to vôbec nezaťažovalo. 
 
Po 18-tke som nastúpil pracovať na poštu, kde som pracoval vo vnútornej službe. Bola to viacmenej sedavá práca a tak je samozrejmé, že aj to sa podpísalo na mojom priberaní na váhe. Ako 20 ročný som mal do 120 kg. V tomto období som si už začal uvedomovať, že som “tučko”, ale stále som si myslel, že tu niekde sa to už zastaví, že som asi dovŕšil maximum mojej váhy. Pri 120 kg vám môžem povedať, že som skutočne nepociťoval žiadne obmedzenia, keď som sa dobre obliekol, bol som sice už “tučko”, ale moje kilá nevyvolávali nejaké rozčarovanie, alebo doslova odpor pri pohľade na mňa od môjho okolia. A tak, aj keď ma to už štavalo, že som taký “tučko”, bol som v podstate spokojný sám so sebou… 

Časovaná bomba vybuchla…   

Dlho som sa držal tejto váhy, tých 120 kg som si udržal až do môjho 26 roku života. Potom ako blesk z jasného neba, som raz v práci odpadol, ostalo mi zle a tak ma odviezla sanitka. Začala sa mi točiť hlava, mal som neustále závrate, odpadával som, zvracal som, nevedel sa udražať na nohách. Tento stav ma dostal na pol roka do nemocnice, a ďalšieho pol roka som bol doma na maródke. Lekári si mysleli, že mám snáď poškodený mozog, niektorí sa zase domnievali, že som mal tumor na mozgu, až konečne som sa dostal k lekárovi, ktorý mi vyšetril vestibulárny systém, zistil diagnózu a následne som dostal liečbu, ktorá ma vrátila do normálu. Ale to už som mal za sebou rok doma, z toho pol roka v nemocnici a ostatné na dočasnom invalidnom dôchodku. Samozrejme, že sa to podpísalo zase na mojej váhe. Za ten inkriminovaný čas som pribral zo 120 kg na 140 kg, dobre čítate na 140 kg, akoby sa vo mne všetko zbláznilo a ja som začal neúmerne priberať. Dostavili sa k tomu ďalšie zdravotné problémy, váha si pýtala svoje…  

Toto priberanie sa najviac podpísalo na mojom srdiečku… Nepravidelný sínosový rytmus ma priviedol ku kardiológovi, k liekom a k problémom, ktoré by som neprial ani najväčšiemu nepriateľovi. Začalo sa mi ťažko dýchať, problémy so srdiečkom ma doslova ničili, nielen po zdravotnej stránke, ale aj na duchu… Dostával som sa do depresií a myslel som, že snáď prichádza posledné obdobie môjho života.  

Lekári “bijú” na poplach…  

Po tom, čo ako tak ustúpili moje zdravotné problémy, vyzbrojený liekmi na srdce a na závrate, vrátil som sa do práce. Začal som pracovať ako pokladník v obchode, mal som 28 rokov a ručička na váhe ukazovala neuveriteľných 145 kg, ale aj to na váhe, ktorá bola do 150 kg, ostatné váhy do 120 kg si ma už dávno “nevážili”…  O ďalšieho pol roka už ručička na váhe neukazovala nič, lebo moja váha presiahla 150 kg. Lekári hovoria schudnite, ja na to dobre, ale ako??! A oni začnite jesť delenú stravu…  Delenú stravu? Pri všetkej skromnosti, to môžu povedať tomu, kto má 20 kg nadváhy, ale nie mne… Možno delená strava pomôže ľuďom, ktorí majú pár kíl nadváhy, ale určite nepomôže takým ľuďom ako som ja.

Moje chudnutie si vyžaduje odborný dohľad a to nemusím mať ani medicínske vzdelanie, aby som to vedel. Je tu možnosť operačného zákroku, kedy urobia zákrok na žalúdku tak, že ho “podviažu”, aby mi nedovolilo viac zjesť ako asi jednu, dve lyžice jedla. Je to však operačný zákrok, a tým, že mám problémy so srdiečkom, obávam sa, že by som pri operácii mohol zomrieť, nakoniec ani lekári nie sú na 100 % presvedčení, že by som mal byť operovaný. Lekári “bijú” na poplach… Dnes mám 38 rokov a vážim neuveriteľných 180 kg, keď nie viac… Popravde neviem, nemám sa kde odvážiť. Lekári mi povedia schudnite, ale to je všetko. Keď volám po odbornej starostlivosti, tej sa mi nedostáva. Dnes existujú odborné ambulancie, ale podľa slov mojich lekárov, sa za vyšetrenie a následnu liečbu platí a ja si to nemôžem dovoliť, a tak som nechaný na pospas osudu. Priberiem tak, že zomriem, alebo sa stane zázrak, a niekto mi pomôže, aby som schudol… Len aby nebolo neskoro…  

Obezita mi zobrala všetko… 

Obezita mi zobrala všetko, ale skutočne všetko! Tým, že som silný človek v našej spoločnosti, ktorá má nastavené zrkadlo na krásu, sa tomuto zrkadlu vymykám, nemám šancu sa v spoločnosti spoločensky uplatniť. Je všeobecne známe, že krajší človek to má na tomto svete o niečo jednoduchšie, ako napriklad človek, ktorý sa krásou nemôže pochváliť… Ten čo povie, že to tak nie je, klame sám seba, aj druhých.  Keby som bol štíhly, som presvedčený, že by som viedol úplne iný život ako ho vediem teraz. Mal by som väčšie šance splniť si svoje sny, túžby…  

Mojím snom je napríklad byť profesionálny redaktor niekde v televízi, v rádiu, či v novinách. Ale tým, že som silný, má táto túžba minimálnu šancu na úspech. Videli ste tučného redaktora v televízii??! Ja ešte nie, a asi ani neuvidím. V rádiu by som možno mohol pracovať, alebo v novinách, ale tam sa musím vypracovať, keď si ma niekto dovtedy vôbec niekto všimne. Ale to nie je len o tom…

Obezita berie všetko! Sny, túžby, úspech a môžete byť o 100 percent lepší ako ten druhý… Keď idem po ulici, som terčom nechcenej pozornosti, mladí sa smejú, deti upozorňujú rodičov, najlepšie keď rodič upozorní svoju ratolesť, pozri aký tlstý tam ide…  

Po pracovnej stránke som obmedzený, nemôžem isť pracovať nejak manuálne, lebo by som to fyzicky nezvládol. A tak môžem pracovať ako pokladník v obchode, telefonista, úradnik, či strážnik. Ale aj na sedavé práce sa však všade nedostanete, napríklad do banky nemám šancu sa dostať, nie som reprezentatívny tip.

Po intímnej stránke to tiež nie je ružové, moja tučnota mi nedovolí naplno si vychutnať normalný sex, áno, nebojím sa o tom takto narovinu písať. Nedokážem svoju manželku uspokojiť ako by chcela, a tak na povrch sa dostáva depresia, nenávisť, hádky a podobne. Myslím si, že nie som už ani pre svoju ženu príťažlivý na pohľad a tak sa utápam v obrovských myšlienkových útrapách, že som v podstate na figu drevenú muž, a vôbec som ešte muž ??! 

Môj “jedálniček”…  

Určite vás pri čítaní môjho článku napadla myšlienka, čo a koľko zjem. Možno by ste sa divili, ale niektorí zjedia omnoho viac, ako ja, a sú pritom štíhli. Zrejme záleží na vašom “spaľovaní”, a keďže ja to nemám kde “spáliť”, minimálny pohyb, tak všetko čo zjem sa mi ukladá do mojich tukových vankúšov, a ja priberám…  
 
Raňajky: Ráno keď vstanem, urobím si kávu, pokiaľ mám čas, zvyčajne zjem čo chladnička dá. Dva chleby zo salámou, k tomu paradajku, alebo papriku. Alebo si dám praženicu z troch maximálne štyroch vajec a k tomu chlieb. Inokedy je to varená klobáska a chlieb… 
 
Obed : Keď je vikend, tak normalný obed, cez týždeň zvyčajne zjem to čo ráno, keď je čas. Klobásku, chlieb, chlieb zo salámou, šalát a dva rožky, alebo niečo podobné. Jednoducho rýchlo to do seba nahádzať a isť ďalej. 

Večera:  Zvyčajne cez týždeň s manželkou jem cestoviny na rôzný spôsob, alebo zase nejaký chlieb zo salámou a pod. … 
 
V noci nejem vôbec! 
 
Môj jedálniček nie je vôbec pestrý, zeleninu jem minimálne, celozrné pečivo v podstate ani nepoznám, a s ovocím “si vykám”. Určite, že môj spôsob jedenia sa podpísal na mojej váhe… 

Môžem si za to sám 

Nikdy som netvrdil, že si za môj stav nemôžem sám. Samozrejme, že za to, že vyzerám ako “prasa” si môžem sám. Minimálny pohyb, zlá životospráva a moja ľahostajnoť ma prieviedla k mojej váhe. Je mi však ľúto, chcel by som skutočne niečo s mojím stavom urobiť, ale nie je nikto, kto by mi pomohol. Nemôžem si dovoliť platiť drahé vyšetrenia a lekársky dohľad nad mojim chudnutím. Poisťovne nepreplácajú “diéty”, ani lekárske vyšetrenia v obezitologických ambulanciach. Liečbu si hradíš sám… Keď sa tak nad tým zamyslím, je mi to moc ľúto. Napríklad ľudia závislí na alkohole, drogách, hracích automatoch majú celú liečbu zadarmo, lieky, vyšetrenia a podobne. Nadmerná obezita je tiež už choroba, človek ako ja je v podstate závislý, ale ja a mne podobní si musíme liečbu hradiť, lebo si za to môžme sami!?? Človek závislý na alkohole, drogách, hracích automatoch si za to nemôže sám??! Samozrejme môže, ale zatiaľ, čo títo ľudia sú v záujme spoločnosti, ľudia, ktorí trpia obezitou sú na okraji záujmu tejto spoločnosti, a to je fakt, ktorý mne a iným “kope hrob”…   

Blížim sa k smrti  

Priberám stále… Mám pocit, že priberám už každý týždeň o jedno kilo, sám sebe sa hnusím. Moje srdce mi dáva každý deň vedieť, že som veľmi silný, a že už nevládze “ťahať”. Ťažko sa mi dýcha, sú dni, keď ma akoby dusí, nemôžem sa nadýchnuť, ako by ma tlačilo na srdci. Pomoci sa nemôžem dovolať, pritom som už prosil aj môjho obvodného lekára o nejaké riešenie môjho stavu. Jeho odpoveď bola, že nevie, aj keď tomu nebudete veriť, ale toto je jeho odpoveď na moje “volanie o pomoc”… Viem, že zrejme mi už veľa času neostáva, tým že priberám, príde deň, kedy mi srdce vypovie službu a ja zomriem. Mám 42 rokov a moja budúcnoť je neistá, ak sa doslova nestane zázrak, meno Jozef Kmeťo bude vyryté už len na náhromnom kameni. Preto som sa rozhodol takto otvorene napísať tento článok, aby bol akýmsi posolstvom pre vás všetkých, ktorí máte problém s nadváhou, robte s tým niečo pokiaľ je čas, lebo keď budete na tom tak ako som ja teraz, bude ťažko s tým niečo robiť. Splňte si svoje sny, túžby, žite svoj život naplno, lebo tam kam idem ja, už niet si čo užívať… 

Autor: Jozef Kmeťo

Prečo obezita súvisí s ťažkým priebehom COVID-19? Vedci hovoria o možných príčinách

V počiatočnej fáze pandémie COVID-19 si lekári u pacientov s ťažkým priebehom ochorenia všímali jednu vec: mnoho z nich bolo obéznych. S tým, ako sa koronavírus šíril po svete a informácií pribúdalo, sa táto spojitosť stáva čoraz jasnejšia a vedci sa snažia zistiť, prečo tomu tak je, napísala agentúra AP.

U ľudí, ktorí majú nadváhu, existuje vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie rad zdravotných problémov, medzi nimi napríklad srdcové ochorenia alebo cukrovka. Práve tieto choroby patria k faktorom, ktoré môžu viesť k tomu, že infekciu koronavírusu príslušného pacienta budú sprevádzať závažné komplikácie.

Väčšie nebezpečenstvo u extrémne obéznych

Ale existujú už tiež dôkazy, že len samotná obezita znamená vyššie riziko ťažkého priebehu ochorenia COVID-19. Z istej štúdie, ktorej sa zúčastnilo 5200 nakazených, z ktorých 35 percent bolo obéznych, vyplynulo, že pravdepodobnosť, že človek skončí v nemocnici, bola väčšia u ľudí s vyšším indexom telesnej hmotnosti (BMI). Bolo tomu tak aj vtedy, keď výskumníci zohľadnili ďalšie zdravotné komplikácie, ktoré pacientov zaradili do rizikovej skupiny.

Vedci pripomínajú, že zrejmá súvislosť medzi obezitou a ťažkým priebehom COVID-19 je ďalším príkladom toho, že súčasná pandémia ukázala palčivosť niektorých pretrvávajúcich zdravotných problémov, s ktorými sa svet čelí. Obezita je zrejme jedným z dôvodov, prečo niektoré krajiny alebo skupiny obyvateľstva boli koronavírusu zasiahnuté mimoriadne tvrdo.

Napríklad v Spojených štátoch podiel obéznych ľudí na celkovej populácii už desiatky rokov rastie a teraz dosiahol 42 percent. Medzi černochmi a hispáncami je ešte vyššia.

Za obézneho je považovaný človek, ktorého BMI sa prehupol cez tridsať. U ľudí s extrémnou obezitou, ktorí majú BMI 40 a vyššie, je nebezpečenstvo ťažkého priebehu COVID-19 ešte výraznejšie. BMI sa vypočítava vydelením hmotnosti daného človeka druhou mocninou jeho výšky v metroch.

Viac tuku v bruchu

Podľa vedcov pravdepodobne existuje celý rad faktorov, kvôli ktorým sa pacienti trpiaci obezitou horšie vyrovnávajú s infekciou koronavírusu, ktorá môže poškodiť pľúca. Kilogramy navyše znamenajú pre ľudské telo záťaž a nadbytočný tuk môže obmedziť schopnosť pľúc rozširovať sa.

Ďalším problémom je chronický zápal, ktorý obezitu často sprevádza. Zápal je prirodzeným spôsobom, akým naše telo bojuje proti škodlivým “votrelcom” ako vírusy. Ovšem dlhotrvajúci zápalový stav rozhodne v poriadku nie je a môže ohroziť obranyschopnosť organizmus v okamihu, kedy sa objaví skutočná hrozba.

Svoju úlohu môže hrať aj to, ako je tuk v tele rozložený. Autori jednej štúdie zistili, že COVID-19 je nebezpečnejší pre obéznych pacientov, týka sa to však len mužov. To môže súvisieť so skutočnosťou, že mužom sa častejšie tuk viac ukladá v oblasti brucha, hovorí odborníčka na infekčné choroby Sara Tartofová, jedna z autoriek štúdie.

Brušný tuk je spájaný s produkciou hormónu, ktorý môže prispieť k závažnejšiemu priebehu COVID-19, dodáva Tartofová.

Hniezdo pre vírus

Vedci sa tiež snažia vyriešiť otázku, či je niečo špecifické na koronavíruse ako takom, kvôli čomu sú obézni ľudia náchylnejší závažne ochorieť. Vírus napáda bunky tak, že sa prichytia na receptory na povrchu určitých buniek.

Na tukových bunkách sa takéto receptory vyskytujú v hojnom počte, a vedci preto skúmajú, či kvôli tomu fungujú ako “dobré hniezdo pre vírus”, vysvetľuje François Patti z univerzity vo francúzskom Lille, ktorý sa podieľa na výskume spojitosti medzi obezitou a ťažkou formou COVID- 19.

Problémy sa môžu objaviť aj vtedy, keď obézny pacient s COVID-19 skončí v nemocnici. Aby sa chorým lepšie dýchalo, zdravotníci ich dávajú na brucho. To však u obéznych ľudí môže byť náročné, a tak je pravdepodobnejšie, že budú musieť byť napojení na pľúcnu ventiláciu.

Zdroj: InfoVojna / topky.sk / jozefkmeto.blog.sme.sk / hnonline.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte náš kanál na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám budeme prinášať aktuálne správy a zaujímavé videá.

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)

 

%d blogerom sa páči toto: