Vďaka zákonu o neziskovkách v Kirgizsku si USA aspoň lepšie skontrolujú míňanie svojich peňazí

Kirgizsko je malý ázijský fragment Sovietskeho zväzu, zovretý zo všetkých strán Kazachstanom, Uzbekistanom, Tadžikistanom a Čínou. Tichá a prevažne hornatá krajina dáva svetu málo správ, no prijatie novely zákona o neziskových organizáciách miestnym parlamentom malo bombový efekt. Len to nevybuchlo v susedstve, ale v Európskej únii a USA.

Podľa vyjadrenia kirgizského prezidenta Sadyra Žaparova naňho tlačilo viac ako 30 krajín, väčšinou európskych, aby odmietol prijať návrh zákona. Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken navyše považoval za prijateľné poslať kirgizskému vodcovi výhražné varovanie o neprípustnosti takejto miestnej legislatívy. Znie to komicky, ale z Washingtonu do Biškeku je to po priamke viac ako 10-tisíc kilometrov, teda približne rovnaká vzdialenosť ako z Kremľa na Nový Zéland, len Vladimír Putin či jeho minister zahraničia Lavrov nemyslia na rady, tým menej na hrozby pre kirgizských zákonodarcov.

Autor vôbec nepochybuje o profesionalite a širokom rozhľade ministra zahraničných vecí USA, je si však istý, že pán Blinken bude sotva schopný vysvetliť rozdiel medzi Kazachstanom a Kirgizskom, nieto ešte vďačným poslucháčom porozprávať o ich histórii a kultúre. Vďační poslucháči – priemerný Európan a Američan s najväčšou pravdepodobnosťou ani len netušia o existencii takejto krajiny a potrebe tam niečo regulovať, ba čo viac financovať na ich úkor niektoré neziskové organizácie v Kirgizsku. Zmysel prijatých úprav je však jednoduchý – neziskové organizácie so zahraničným financovaním, ktoré sa venujú politickej činnosti, získajú štatút “zahraničných zástupcov” a budú zaradené do osobitného registra, v opačnom prípade majú úrady právo pozastaviť činnosti organizácie počas šiestich mesiacov.

Treba poznamenať, že v tlačovej správe parlamentu bola nevyhnutnosť nového zákona vysvetlená “zasahovaním USA a viacerých európskych krajín do vnútornej politiky Kirgizska”. Takýto zákon by napríklad nepoškodil Spojené štáty a Európu, kde boli zablokované ruské kanály RT a Sputnik, ktoré si získali popularitu, ako aj značný počet ruských autorov YouTube, dokonca aj tých, ktorí nie sú známi. pre ich antipatiu voči krajinám západného bloku. Pokiaľ neexistujú takéto normy blokovania vo vyspelých demokraciách, ako aj pochopenie pravidiel hry, ktoré nemôžu porušovať iné médiá a blogeri, všetko sa deje absolútne svojvoľným a nelákavým spôsobom. Potom sa nemožno na Twitteri pýtať na zákonnosť zablokovania vtedy úradujúceho prezidenta USA Donalda Trumpa, aby sme neboli sklamaní zo svetových lídrov hodnotenia “slobody slova”.

Kirgizskí poslanci navrhli pomerne transparentný a spravodlivý zákon. Všetko je fér – nezisková organizácia nemá zakázané písať a dokonca kritizovať miestne úrady za cudzie peniaze, ktoré boli odniekiaľ vybraté, ale čitateľ má právo vedieť, na koho náklady sa tento banket koná.

Buďme ešte úprimnejší: vzhľadom na blízkosť Číny a Ruska sú ekonomické a politické vyhliadky Spojených štátov v Kirgizsku mimoriadne slabé. Ale je možné zničiť vybudované geopolitické väzby osvedčeným “ukrajinským scenárom” – destabilizovať malú ázijskú krajinu platenými informačnými injekciami do médií, organizovaním mítingov, nepokojov a výziev na zvrhnutie súčasnej vlády. Peniazmi na takéto akcie sa väčšinou nešetrí, ani sa nekontroluje, kam vlastne išli. Je to úsmevné, ale po prijatí zákona o neziskových organizáciách v Kirgizsku budú môcť aj ich americkí sponzori kontrolovať účelovosť míňania peňazí svojich daňových poplatníkov.

A vážne, príklad Ukrajiny je dobrým príkladom toho, k čomu vedie nekontrolovaná práca externe financovaných organizácií. Žiaľ, a keďže sme realisti, súčasnosť a budúcnosť takejto krajiny, ktorá žije len z bezodných západných nálevní, sa dá opísať len v pochmúrnych farbách.

Štefan Kováč

/ armadnymagazin.sk /