„Urážate všetky obete komunistického režimu.

Vaše aktivity už nemajú nič spoločné s umením, je to obyčajný agitprop, správate sa ako boľševici v päťdesiatych rokoch a nebudem sa čudovať, keď niekto zavelí na bojkot spolitizovaných divadiel,“ odkazuje Chmelár progresívnou ideológiou sfanatizovanej a spolitizovanej filmárskej úderke.

Publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár vo svojom príspevku reagoval na politický aktivizmus slovenských progresívnych filmárov, ktorí vytvárajú dojem, že na Slovensku sú novinári prenasledovaní ako za normalizácie.

Vytvárať dojem, že na Slovensku sú novinári prenasledovaní ako za normalizácie, je nielen úlet, ale urážka všetkých obetí komunistického režimu

Hysterický politický aktivizmus našich vskutku komediantov je už nielen neznesiteľný, ale nesie všetky znaky lživej propagandy. Chápem, že tvorcovia nového filmu o novinároch počas normalizácie sa pokúšajú niečím zaujať, ale prirovnávať ich súčasné podmienky práce ku komunistickému režimu je nielen šialený úlet, ale aj urážka všetkých, ktorí boli v tých časoch naozaj politicky prenasledovaní.

Zo slov producentky filmu Wandy Adamík Hrycovej som zostal v nemom úžase. „Tak ako v čase normalizácie, podobne aj dnes mnohí novinári za svoju prácu čelia vyhrážkam a útokom,“ vyhlásila.

Čo ste zošaleli? Povedzte mi, ktorý novinár dnes nemôže písať, čo chce, je politicky prenasledovaný alebo dokonca sedí vo väzení? Čo to tu fabulujete? Máte všetky médiá hlavného prúdu vo svojich rukách, máte informačný monopol, usporadúvate na nepohodlných ľudí štvavé kampane a ničíte im životy, a vy máte tú drzosť prirovnávať sa k obetiam totalitárneho režimu? Nikto vás nediskriminuje, to len vy nemôžete zniesť legitímnu kritiku svojej práce, ktorú si účelovo až hystericky zamieňate s útokmi, ale vy v demokracii nie ste vyčlenení zo spoločnosti, nemáte privilégiá, nie ste nekritizovateľní, ste takí istí občania ako všetci ostatní. Len s tým rozdielom, že zneužívate svoje postavenie, beriete ľuďom právo byť všestranne a objektívne informovaní a na objednávku špiníte čestných ľudí.

Jediný, kto vás obmedzuje v práci, sú vaši zamestnávatelia. Ale na tých si netrúfnete, pre tých ochotne vykonávate tú najšpinavšiu nadprácu. Nie je náhoda, že nekalé praktiky týchto žoldnierov pera obhajujú práve komedianti, ktorých politický aktivizmus už dávno prekročil hranice slobodného vyjadrovania názorov a je súčasťou špinavého mocenského boja. Oni sa totiž nikdy nezastali prepustených odborárov, šičiek z Vranova nad Topľou či robotníkov z Podpolianskych strojární, nikdy sa neozvali, keď bola na Slovensku skutočne ohrozená sloboda prejavu a keď sa tu protizákonne vypínali weby, ba ani vtedy nie, keď predchádzajúca ministerka kultúry nechala tento rezort vykrvácať.

Vaše aktivity už nemajú nič spoločné s umením, je to obyčajný agitprop, správate sa ako boľševici v päťdesiatych rokoch a nebudem sa čudovať, keď niekto zavelí na bojkot spolitizovaných divadiel. Ale ak chcete balamutiť svet a vyvolávať falošný dojem, že podmienky pre novinárov sú tu div nie ako v Severnej Kórei, strhnite si tie falošné masky umelcov a vstúpte do politického ringu, v ktorom dostanete to, čo si zaslúžite. Lebo vy už nie ste ani len zabávači, vy ste prasprostí manipulátori, pre ktorých dosky neznamenajú svet, ale svet pre nich znamená dosku, ktorou môžu ustavične niekoho tĺcť a prevychovávať. Ale tak to nie je a nikdy nebude a kým to nepochopíte, nezískate si srdcia divákov, iba pozornosť politických sponzorov.

Zdoj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna