Stop korupcii v EÚ, časť 2

Už som písal niečo týkajúce sa „Centrály EÚ“, a nebolo to nič pochvalné. Rád by som „sa polepšil“, a napísal niekedy aj pochvalu. Ale v súčasnosti to asi nie je možné, a podľa situácie v „centrále EÚ“ to tak skoro asi možné nebude. Takže prečo to očakávam:

Jedným z mojich posledných (zatiaľ) bol článok ktorý sa týkal „pani vedúcej“, a to sa pritom ukázal byť v podstate len „jedným z mnohých príspevkov na rôznych zdrojoch“ týkajúcich sa dotyčnej dámy. A navyše sú si tie články na tému pani vedúcej dosť podobné – väčšinou sa týkajú jej skorumpovanosti. A keďže tam velí, som naozaj zvedavý na ďalšie udalosti „okolo centrály EÚ“, pomaly to vyzerá na jednoduchý prístup „zbúrať a znova postaviť, medzitým tvrdo zakročiť/prečistiť, dezinfikovať“. Ale najviac prekvapujúca na celej veci je najmä skutočnosť, že žiadna zložka „centrály EÚ“ sa tou obrovskou korupciou vôbec nezaoberá. A pritom finančná škoda z tej korupcie pri „nákupe vakcín od kamaráta z Pfizeru“ – namiesto výzvy potenciálnym dodávateľom a teda súťaže – je obrovská. A – predstavte si – nič sa nedeje, nie je známe, že by prebiehalo akékoľvek vyšetrovanie. A pritom – tá istá EÚ – sa pokúša nariadiť nám, aby sme prestali nakupovať tovar – napr. ropu – z Ruska a prešli na iné zdroje – napríklad od „nejakých kamošov“, a oveľa drahšie, zrejme kamoši potrebujú zarobiť. A navyše, pri zmene zdroja, t.j. aj chemického zloženia tej ropy, by – prípadne – mohlo byť potrebné aj meniť technológie, čo by prinieslo pre nás ďalšie náklady. A v hre je zrejme aj plyn. Začína to vyzerať tak, ako keby bola medzitým EÚ sprivatizovaná, a ja som to nepostrehol.

Navyše, Centrála EÚ sa pritom oháňa skutočnosťou, že od Ruska nemôžeme nakupovať, pretože Rusko vedie vojnu s Ukrajinou a teda je agresor. Takže sa opäť raz vrátim k tej vojne na Ukrajine, veď vraj „opakovanie je matka múdrosti“. A to preto, že EÚ nesie za tú vojnu čiastočnú zodpovednosť:

Pri písaní Ústavy Ukrajiny EÚ „ponúkla Ukrajine podporu“, pričom v prvej verzii tej ústavy bolo uvedené, že „jediným jazykom  používaným na Ukrajine je Ukrajinský jazyk“. To naozaj znie na podporu od EÚ.

V súčasnej verzii je už napísané – Článok 10 – že „štátnym jazykom je Ukrajinský jazyk“, plus, že: Na Ukrajine, slobodný rozvoj, používanie, a ochrana Ruštiny, a iných jazykov národných menšín, je garantovaná.

Takže, teoreticky problém nesúvisí s jazykom. Ale to je teoreticky, aký iný dôvod vôbec by mohla mať Ukrajina na vedenie vojny proti Ruskému obyvateľstvu Ukrajiny? T.j. proti Donecku, Luhansku, Záporožiu a Chersonu? A, vzhľadom na reálne rozloženie síl a výzbroje, v súčasnosti podľa všetkého už má Ruské obyvateľstvo Ukrajiny – národnostná menšina – ochranu Ruska. Takže záver k tej vojne: Rusko sa pokúša zabezpečiť trvalé normálne ľudské práva pre Ruské obyvateľstvo Ukrajiny.

Ako je ale možné, že EÚ predtým nikdy neupozornila Ukrajinu na tie ľudské práva menšín, aspoň neregistrujem nič zverejnené? Napr. nevyslala žiadnych pozorovateľov na vyučovanie – v oblastiach kde žije Ruská menšina – v Ruštine? Alebo sa to nedalo, lebo to – v skutočnosti – neexistovalo? O vojne sa donekonečna obkecáva, ale o primárnom pôvode vojny sa „diplomaticky čuší“.

A nemôžem sa nevrátiť, keďže som začal šéfkou EÚ – kedy sa začne vyšetrovať ten vyššie spomenutý, v podstate protiprávne uzavretý, „vakcínový obchod“ madame von der Leyen s pánom Bourlom? A kedy bude následné finančné vyrovnaie zo strany Pfizeru? Ide vraj o nejaké miliardy. Navyše, nie je mi známa informácia, koľko z tých nakúpených vakcín bolo použitých, a aký bol osud ostatných vakcín. Takže – vyzývam všetky krajiny EÚ, aby od firmy Pfizer prestali čokoľvek kupovať, kým sa adekvátna časť platieb za vakcíny nevráti na účet EÚ (tým myslím odhad rozdielu v cene ktorý by zodpovedal cene pri konkurenčnom výbere dodávateľa, to je možné odhadnúť, ináč navrhujem 50 %). 

Nejako tých „zvláštnych udalostí v EÚ“ pribúda. Na šťastie médiá zatiaľ ako-tak fungujú, aj rôzne nezávislé organizácie.

Ivan Hečko

Slovanské Noviny