Štáty NATO sa zhodli zvýšiť zbrojárske výdavky na päť percent hrubého domáceho produktu.

Španielsko vyrokovalo výnimku, na zbrojenie nebude musieť vynakladať 5 %. Ľudia v holandskom Haagu medzitým protestovali proti Severoatlantickej aliancii, proti zvyšovaniu výdavkov na zbrojenie, proti pokračujúcej vojne medzi Izraelom a Iránom, ale aj proti izraelskému vojenskému ťaženiu v Pásme Gazy. „Všetky európske štáty musia referendom o vystúpení z NATO zvážiť, či je pre ne Severoatlantická aliancia prínosom alebo bezpečnostným rizikom,“ vyhlásil Andrej Danko

Zvýšiť obranné výdavky až na päť percent HDP požadoval americký prezident Donald Trump a tento cieľ presadzoval aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte. Španielsky premiér Pedro Sánchez však tento týždeň uviedol, že pre jeho krajinu by bolo zvýšenie obranných výdavkov až na päť percent HDP „nerozumné a kontraproduktívne“. Predseda vlády SR Robert Fico v utorok 17. júna 2025 vyhlásil, že Slovensku by svedčala neutralita a NATO označil za golfový klub s takým vysokým členským poplatkom, ktorý nás núti premýšľať radšej o vystúpení zo Severoatlantickej aliancie, ako by sme mali dávať na obranu takmer pätinu celého slovenského rozpočtu. Taliansky minister obrany Guido Crosetto v piatok 20. júna vyhlásil, že Severoatlantická aliancia (NATO) už nemá dôvod na existenciu a Európska únia podľa neho na globálnej scéne nemá žiadnu váhu.

Členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) sa v nedeľu zhodli na texte spoločného vyhlásenia lídrov Aliancie na budúcotýždňovom summite v holandskom Haagu. Vyhlásenie stanovuje za cieľ zvýšiť každoročné výdavky na obranu až na päť percent HDP. Zhodu členské štáty našli napriek výhradám, ktoré tento týždeň vyslovilo Španielsko. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na nemenovaných diplomatov.

Text vyhlásenia schválili zástupcovia všetkých 32 členských krajín. Definitívne ho však musia potvrdiť hlavy štátov a vlád na summite, ktorý sa uskutoční budúci týždeň v utorok a v stredu.

Zvýšiť obranné výdavky až na päť percent HDP požadoval americký prezident Donald Trump a tento cieľ presadzoval aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Z celkových päť percent pôjde priamo na obranu 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta bude určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, ako napríklad na infraštruktúru. Tento návrh už začiatkom júna schválili ministri obrany.

Španielsky premiér Pedro Sánchez však tento týždeň uviedol, že pre jeho krajinu by bolo zvýšenie obranných výdavkov až na päť percent HDP „nerozumné a kontraproduktívne“.

Španielsko si vyrokovalo výnimku, na obranu nebude musieť vynakladať 5 %

Španielsko sa s ostatnými členskými štátmi Severoatlantickej aliancie (NATO) dohodlo na výnimke z vynakladania päť percent svojho HDP na obranu. V nedeľu o tom informoval premiér Pedro Sánchez. Zástupcovia členských krajín predtým schválili text spoločného vyhlásenia, ktorý by mali na budúcotýždňovom summite Aliancie v holandskom Haagu schváliť lídri členských štátov. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a EFE.

„Španielsko práve uzavrelo dohodu s NATO, ktorá nám umožní dodržiavať naše záväzky voči Severoatlantickej aliancii bez toho, aby sme museli zvýšiť naše výdavky na obranu na päť percent HDP,“ povedal Sánchez v prejave. Podľa premiéra bude Španielsko na svoju obranu vynakladať iba 2,1 percenta, „ani viac, ani menej“.

Zvýšiť obranné výdavky až na päť percent HDP požadoval americký prezident Donald Trump a tento cieľ presadzoval aj generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Sánchez však tento týždeň uviedol, že pre jeho krajinu by bolo zvýšenie obranných výdavkov do takej vysokej miery „nerozumné a kontraproduktívne“.

Vyhlásil tiež, že navrhovaná výška výdavkov je „neprimeraná, zbytočná a v nesúlade so zásadou sociálneho štátu.“

Španielsko na svoju obranu vynakladá najmenej zo všetkých členských štátov NATO. V minulom roku to bolo iba 1,3 percenta. Pôvodný cieľ Aliancie z roku 2014 investovať do obrany deve percentá HDP by mal Madrid dosiahnuť tento rok.

AFP pripomína, že k zvyšovaniu výdavkov na obranu sa v Španielsku skepticky stavia najmä koaličná ľavicová strana Sumar.

Ľudia pred summitom v Haagu protestovali proti NATO

Stovky ľudí sa v nedeľu zhromaždili v holandskom Haagu na proteste proti Severoatlantickej aliancii (NATO), plánovaným zvyšovaním výdavkov na obranu, pokračujúcej vojne Izraela s Hamasom v Pásme Gazy a konfliktu s Iránom. Udialo sa tak dva dni pred začiatkom summitu lídrov NATO v holandskej metropole.

„Investujme radšej do mieru a udržateľnej energie,“ vyzval na proteste belgický politik Jos d’Haese v parku neďaleko budovy World Forum, kde sa bude konať summit. K demonštrantom sa pridali aj iránski imigranti, ktorí držali transparenty s nápisom „Žiadna vojna s Iránom“. Udialo sa tak niekoľko hodín po tom, ako Spojené štáty podnikli útoky proti trom iránskym jadrovým zariadeniam.

„Sme proti vojne. Ľudia chcú žiť v mieri,“ povedal 74-ročný Iránec žijúci v Holandsku. „Pozrite sa na životné prostredie. Veci nie sú dobré. Tak prečo utrácame peniaze za vojnu?“, dodal.

Miestne noviny informovali, že niekoľko stoviek demonštrantov sa zišlo oproti hlavnej stanici v Haagu, účastníci demonštrácie niesli rôzne vlajky, vrátane palestínskej a iránskej. Počas samitu NATO sa v utorok av stredu v Haagu uskutoční asi 20 ďalších demonštrácií. Extinction Rebellion chce zablokovať diaľnicu A12. Demonštrovať plánujú aj napríklad propalestínske a protiizraelské skupiny.

Vrcholní predstavitelia 32 členských krajín NATO sa stretnú budúci týždeň v Haagu, aby rokovali o spoločnom zvýšení výdavkov na zbrojenie a o plánoch aliancie na obranu v čase pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine.

Summit bude doteraz najväčšou holandskou bezpečnostnou operáciou s krycím názvom Oranžový štít, do ktorej sú zapojené tisíce policajtov a vojakov, drony, bezletové zóny alebo odborníci na kybernetickú bezpečnosť, píše AP.

Danko: Európske štáty musia zvážiť, či je pre ne NATO prínosom alebo bezpečnostným rizikom

Európske krajiny by mali v kontexte útoku Spojených štátov na Irán zvážiť, či je členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO) pre nich prínosom, alebo naopak bezpečnostným rizikom. Uviedol to predseda koaličnej SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko v nedeľnej politickej diskusnej relácii STVR O 5 minút 12. Poslanec Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ) si myslí, že práve teraz situácia vo svete ukazuje, ako veľmi je členstvo v NATO dôležité.

„Hrozí studená vojna a ja vám vysvetľujem, že ak sa Európa neodstrihne od Spojených štátov, bude znášať aj riziko vojenských dobrodružstiev USA, ktoré sú teraz, povedzme, v Iráne. Vysvetľujem vám, že vtedy musia všetky európske štáty, nielen Slovensko, referendum o vystúpení z NATO zvážiť, či je NATO prínos alebo riziko pre európske štáty,“ uviedol Danko.

Vyhlásil, že ho kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa zaskočili. Zatiaľ však podľa neho nie je čas iniciovať referendum o vystúpení z NATO, no zároveň pripustil, že ak sa konflikt prehĺbi a ohrozí bezpečnosť európskych krajín, otázka členstva v aliancii sa môže otvoriť.

Grendel poznamenal, že Slovensko musí byť naďalej súčasťou kolektívnej obrany v rámci NATO. Je presvedčený, že členstvo prináša krajine z pohľadu vnútornej aj medzinárodnej bezpečnosti viac výhod ako nevýhod. Dúfa však, že aktuálne nie je svet na prahu tretej svetovej vojny.

Zároveň povedal, že nie každý členský štát NATO má tak silnú ekonomiku, aby si navýšenie výdavkov na obranu mohol dovoliť. „Neviem, aké bude definitívne stanovisko prezidenta Pellegriniho na samite v Haagu, uvidíme. Ale považujem tie reči Roberta Fica (Smer-SD) o neutralite len za také politické ‚tanečky‘ pre svoje publikum, aby ich upokojoval,“ podotkol Grendel.

Danko naopak dúfa, že Fico neostane pri výrokoch o neutralite Slovenska len pri slovách. „Verím, že Fico to len nešplechol a ‚necukne‘,“ podotkol.

Od prezidenta SR Petra Pellegriniho očakáva, že na nadchádzajúcom samite jasne povie, že Slovensko si nemôže dovoliť navýšenie výdavkov na zbrojenie.

Diskutujúci sa v relácii dotkli aj blížiaceho sa schvaľovania 18. balíka protiruských sankcií na Európskej rade v Bruseli. Podľa Danka sa Fico v súvislosti s prijatým uznesením Národnej rady SR o protiruských sankciách nemôže vyhovárať.

„Ja som presvedčený, že by mal zaujať pozíciu v niektorých veciach ako Viktor Orbán a že premiér nemôže na zahraničnej scéne dnes nič nerobiť. (…) V každom prípade, Fico je ešte vždy líder, s ktorým sa dá rozprávať, takže sa s ním budem rozprávať, vysvetľovať, prosiť ho, aby zaujal pozíciu, ktorá je v súlade s uznesením,“ priblížil.

Grendel skonštatoval, že ak sa premiér uznesením parlamentu nebude riadiť, nič sa nestane a žiadne dôsledky z toho nevyplynú. „Zatiaľ nemám ten pocit, že by premiér mohol vetovať sankčný balík, on iba hovorí, že ho nepodporí, to je obrovský rozdiel,“ dodal.

Predseda vlády SR Robert Fico v utorok 17. júna 2025 vyhlásil, že Slovensku by svedčala neutralita a NATO označil za golfový klub s takým vysokým členským poplatkom, ktorý nás núti premýšľať radšej o vystúpení zo Severoatlantickej aliancie, ako by sme mali dávať na obranu takmer pätinu celého slovenského rozpočtu.

Taliansky minister obrany Guido Crosetto v piatok 20. júna vyhlásil, že Severoatlantická aliancia (NATO) už nemá dôvod na existenciu a Európska únia podľa neho na globálnej scéne nemá žiadnu váhu.

Zdroj: pluska.sk / bleskovky.sk (1), (2) / hnonline.sk / InfoVojna