Štefan Harabin: Vie Blanár, čo činí?

Vojnové štváčstvo politikov Bruselu a západných štátov sa rapídne zvyšuje. Táto ich bezmocná zúrivosť, kvôli vojne, ktorú už definitívne prehrávajú proti Ruskej federácii je natoľko nebezpečná, že možno hovoriť o priamom ohrození aj našej existencie, o ohrození Slovenskej republiky ako suverénneho štátu a strate životov našich občanov. Pre nás nie je hrozbou Rusko, ale USA a jeho spojenci.

A teraz zopár otázok. Náš premiér, pre svoj protivojnový postoj nedávno skoro prišiel o život pri zákernom atentáte pripravenom zahraničnými tajnými službami štátov, ktoré sa stretávajú vo Švajčiarsku jasne proti Ruskej federácii. Čo tam hľadáme my? Atentát na nášho premiéra nás k ničomu morálne a politicky nezaväzuje? Ako si majú občania Slovenskej republiky vysvetliť účasť nášho ministra zahraničných vecí na stretnutí rusofóbnych štátov vo Švajčiarsku? Atentát nám teda nevadí? Chceme vojnu alebo ukončenie konfliktu? Na tom stretnutí sa bude hovoriť iba o jednotnom postoji všetkých proti Rusku, o potrebe vojenskej podpory Ukrajiny do jej víťazného konca, o potrebe ukradnúť ruské peniaze a o posielaní zbraní a našich vojakov na Ukrajinu. Pýtam sa, je toto úroveň, na ktorú sa chce znížiť náš minister? Načo aktívne provokujeme? To naozaj niečo od tohto stretnutia, na ktoré nebola pozvaná Ruská federácia čakáme? A naša účasť nejako reálne ovplyvní chod udalostí? Alebo je to iba akési alibi, aby nám Západ nenadával? Veď obsah a výsledky stretnutia vo Švajčiarsku, tohto bezvýznamného „prepadáku“, si môže náš minister a každý z nás pozrieť aj na internete.

Zahraničná politika Slovenska musí byť suverénna, to znamená svojimi jasne formulovanými cieľmi, morálnym duchom, pronárodným presvedčením a najmä jednoznačnými činmi silná, presne tak, ako to sľubovali voličom víťazné politické strany súčasnej vládnej koalície. Dobre vieme, že USA to skončiť vôbec nechcú. Známy vojenský štváč, americký senátor Lindsey Graham, ktorý sa asi pred rokom preslávil výrokom, že pre USA je splneným snom vzájomné vraždenie sa Rusov a Ukrajincov, na ktorom navyše USA zarábajú, tento tzv. „nefalšovaný priateľ“ Ukrajincov, nedávno v zúfalstve odhalil otvorene a naliehavo skutočný dôvod, prečo USA silou mocou chce získať územie Ukrajiny do svojich pazúrov. Tvrdí, že Ukrajina sedí na zlatej bani. Že na svojom území má najrôznejšie dôležité nerastné bohatstvo prírodných minerálov v hodnote možno až 20 triliónov dolárov. To sa podľa neho nesmie nikdy dostať do rúk Ruska, ale musí sa to dostať výlučne do rúk USA. A už nehovorím o osobitne úrodnej zemi na pestovanie poľnohospodárskych plodín, či obrovských zdrojoch vodnej a inej energie.

Nemá to absolútne nič spoločné s ochranou demokracie, slobôd alebo ľudských práv. Na životoch Slovanov týmto darebákom vôbec nezáleží. Naopak, pôsobí im to nesmierne blaho, keď vidia, ako naši bratia pre ich prízemné ciele hynú. A dnes, keď už cítia, že prakticky prehrali, chcú urýchlene akože mierové rozhovory. Neprestávam sa čudovať, čo si dovoľuje napríklad taký generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg hovoriť za nás, akoby sme aj my chceli vojnu v Európe? Alebo akýsi francúzsky minister, či neskôr akýsi nemecký politik, že treba strieľať rakety z územia Slovenska, či Jozep Borell, ktorý vraj prezentuje našu spoločnú zahraničnú politiku. Nikto z nich nemá podľa platných zmlúv žiadnu právomoc len tak hovoriť za Slovenskú republiku čo chce. Nič nereprezentujú, len svoju vlastnú zvrátenú nenávisť, nielen k Rusku, ale k celému ostatnému, najmä slovanskému svetu. Voči takýmto rečiam sa treba rázne ohradiť.

USA nemajú životaschopnú stratégiu, len nereálny zoznam svojich želaní. A to už súčasný nový svet odmieta. Americkí stratégovia sa nevedia zmieriť so zánikom ich moci nad svetom, ale hlúpi rozhodne nie sú. Hrajú svoju hru plnú lží a podrazov s cieľom všetkých potopiť, aby oni jediní zostali na vrchole. Hlupáci sú tí, ktorí ich slepo poslúchajú, papagájujú ich nenávistné reči a celkom nadšene sa sami hádžu do priepasti. Problém je, že za sebou chcú ťahať všetkých občanov svojich štátov. V tejto súvislosti si dovolím opäť zopakovať, že Slovenská republika nie je viazaná samostatnými akciami Európskej únie alebo NATO v oblasti zahraničnej politiky. Úradníci Bruselu ani úradníci NATO nemajú právomoc samostatne rozhodovať v tejto oblasti. Slovensko preto musí nekompromisne realizovať vlastné zahraničnopolitické záujmy. Náš nesúhlas je v našej výlučnej právomoci a nikto nám to nesmie podľa zmlúv vyčítať alebo nás nerešpektovať. A ak si to dovoľujú, tak ich treba verejne pranierovať a odhaliť ako škodcov. Nesmieme sa nechať vydierať výkrikmi skorumpovaného Bruselu, že nám Brusel nedá peniaze alebo nás inak potrestá. Je to vec osobnej hrdosti a zodpovednosti voči našim občanom.

Predstavitelia NATO, pravdepodobne zo strachu, stále hlasnejšie kričia, že ak Ruská federácia napadne ktorýkoľvek štát NATO, tak celé NATO sa vrhne na Rusko a zničí ho. Ale to je žalostný klam. Domnelá jednota NATO sa pri najmenšej hrozbe rozpadne ako domček z kariet. Po prvé, Rusko sa nikoho napádať nechystá, nepotrebuje to. Po druhé, NATO už dávno nie je jednotné a mnohé členské štáty jednoducho nebudú s Ruskom bojovať. A po tretie, treba povedať, že často uvádzaný článok 5 Zmluvy o NATO o spoločnej obrane členské štáty NATO k žiadnej vojenskej akcii ani nezaväzuje. Je nanajvýš dôležité, aby Slovensko jasne vyhlásilo, že sa nikdy nezapojí do vojny proti Ruskej federácii, ani finančne, ani vojensky, ale ani účasťou za chrbtom Ruska na politických zradách a intrigách proti nemu.

Vo svojich prejavoch musíme byť preto dôslední. Nedá sa sedieť na dvoch stoličkách a hrať na dve strany. Hrať musíme na seba. Preto treba byť opatrný v otázke finančnej podpory Ukrajiny prostredníctvom NATO. Lebo ak tvrdíme, že s tým súhlasíme, ale s podmienkou, ako hovorí náš minister, že tieto prostriedky sa môžu použiť aj na mierové účely, potom nás už chytili za slovo a všetky financie sa použijú iba a výlučne na vojnu. Žiadne „aj na mierové účely“. Na to si treba dať pozor. USA ako najsilnejší člen NATO nikdy nevstúpia do vojny na pomoc nijakému svojmu partnerovi. Nikdy. Ak toto konečne pochopia členské štáty NATO, je jasné, že hrnúť sa do vojny je samovražda. Aj u nás musia občania a najmä politici pochopiť, že sa neslobodno zahrávať ani s takými otázkami, ako je finančná podpora ukrajinského režimu prostredníctvom NATO. Môže sa stať, že Slovensko tak bude považované za člena NATO, ktorý síce, nie vojensky, ale zato finančne podporuje fašistický režim v Kyjeve proti Ruskej federácii. Ako dlhoročný sudca si dovolím pre každého, kto stále prispieva alebo vyzýva na umelé udržiavanie a pokračovanie vojny na Ukrajine rázne pripomenúť, že podnecovanie k vojne s Ruskom znamená páchanie trestného činu ohrozenia mieru, za ktorý hrozí trest odňatia slobody až na doživotie (§ 417 Trestného zákona). Naša nová vláda si musí dať dobrý pozor, aby sa nenechala rôznymi trikmi aj takto zatiahnuť do podpory vojny na Ukrajine.

Ruská federácia oslobodzuje svoje vlastné územia, teda územie Doneckej a Luhanskej republiky, ktoré sú oficiálne súčasťou Ruskej federácie a rovnako tak aj územia Záporožskej a Chersonskej oblasti. My nesmieme vstupovať do žiadnych nepriateľských akcií proti Ruskej federácii. Po prvé, nie sú to naši nepriatelia a po druhé, práve oni sú našou nádejou na záchranu pred totálne zvráteným anglosaským, skapínajúcim, ale stále pre nás normálnych ľudí smrteľne nebezpečným svetom.

Autor: JUDr. Štefan Harabin

Zdroj: InfoVojna