Slovanské tradície vo výchove detí.

Povinnosťou každej slovanskej rodiny je jej zväčšovanie! Nie je však menej dôležité vychovávať v dieťati správne morálne zásady, životné hodnoty, lásku k rodnej zemi, celistvosť vnímania sveta. Tieto dôležité zručnosti a vlastnosti pomôžu našim deťom zaujať dôstojné miesto v spoločnosti a v budúcnosti plniť svoje povinnosti voči rodine a dôstojne kráčať po svojej životnej ceste. Na túto náročnú úlohu sa najlepšie hodí slovanská tradícia výchovy dieťaťa …

Nie veľa rodičov má možnosť presne dodržiavať všetky tie pravidlá vychovávania dieťaťa, ktorými sa riadili naši múdri predkovia, berúc do úvahy, že väčšina z nás žije v mestách, a nie v slovanských komunitách. Ale napriek tomu sme celkom schopní prijať a uplatniť veľa základov a zásad ktoré Vám budem priebežne uverejňovať v ďalších príspevkoch. V tomto to zoberiem zo širšieho pihľadu…. 

Na rozdiel od moderného vzdelávacieho systému, v ktorom je dieťa plné množstva informácií, ktoré sú pre neho často nepotrebné, bez vysvetlenia celistvosti a podstaty vecí , Slovania nikdy nevychovávali deti pomocou negatívnych foriem: nelezte tam, nedotýkajte sa, nepotrebujte to, nerobte to atď.

Všeobecne uznávaný dnešný vzdelávací systém úplne ignoruje príslušnosť detskej duše. Ale sklon dieťaťa k určitému povolaniu úplne určuje jeho ďalšiu cestu. Od malička sa rodičia snažili spoznať v dieťati čarodejníka, rytiera, obchodníka alebo robotníka. Za týmto účelom bolo dieťa posadené do stredu a k hlavným stranám boli položené štyri predmety: písma, zbrane, peniaze a nástroje. Dieťa si vybralo. Rodičia pozorne sledovali prejavy individuality, charakteru a správania počas celej fázy dospievania.

Od raného detstva prebiehal proces výučby a mravnej výchovy čítaním eposov pre deti, príbehov (rozprávok), poézie …
Deti do 8 rokov dostávali domáce vzdelávanie: účasť na rituáloch, zoznámenie sa s folklórom (piesňový, rituálny, rozprávkový), získanie pracovných zručností. Do 12 rokov neboli deti oddelené podľa pohlavia a dieťa sa volalo „Dieťa“. Učiteľmi, čo je dôležité, boli muži a namiesto záverečných skúšok sa konala súťaž s učiteľom.

Po absolvovaní rituálu väčšiny a pomenovaní dostalo dieťa dve mená, obecné a tajné. Tajné meno (kľúč k pamäti predkov), ktoré vyjadruje podstatu človeka, poznalo iba dieťa a oslovovali ho všeobecným menom. Obrad sa uskutočnil vo veku 12 rokov, keď sa dieťaťu stalo sedem rozpätí na čele (rozpätie je slovanská miera dĺžky, sedem rozpätí = 1,24 cm); ďalej študovali chlapci a dievčatá osobitne. 

Chlapci vo veku 12 – 15 rokov študovali v zostave, kde získali potrebné bojové schopnosti. Dievčatá tiež študovali v tíme, chápali základy morálky … V dospelosti sa zručnosti upevňovali a vedomosti sa ďalej rozvíjali v praxi v tej oblasti, v ktorej malo dieťa dušu a v ktorej sa prejavovalo najtvorivejšie. 

S láskou v srdci a pokojom na duši Diana Lyubava Slovienska

Slovanské Noviny