Najdôležitejšie udalosti týždňa

Sme na prahu Rusko-Ukrajinského konfliktu?

Rusko-ukrajinské vzťahy pred vypuknutím kyjevského Majdanu neboli ani zďaleka ideálne. Najmä západná časť nášho východného suseda sa dlhodobo stavala voči akémukoľvek ruskému vplyvu na jeho území.

Spoločne s negatívnou historickou skúsenosťou a za zrejmej asistencie niektorých západných štátov, musela bývalá „proruská“ vláda exprezidenta Viktora Janukovyča pod silným nátlakom ulice odovzdať svoju moc  „prozápadným revolučným“ politikom, ktorých cieľom bola demontáž akýchkoľvek politických a ekonomických väzieb na Ruskú federáciu. To však ale nebolo všetko. Okrem odvážnych ambícií novej ukrajinskej vlády byť do niekoľkých rokov členom Európskej únie, si zaumienila aj vstup do NATO. Jej postoje okamžite zmobilizovali Rusko k odvetným krokom a to aj za cenu dodnes „kontroverzného“ pripojenia Poloostrova Krym a eskalácie napätia v Donbase. Ruská strana svoje kroky obhajovala s tvrdením, že nedopustí rozmiestnenie cudzích vojsk blízko svojich hraníc. Druhoradým záujmovom podľa jej slov bola ochrana ruského a ruskojazyčného obyvateľstva pred útokmi západných Ukrajincov odvolávajúcich sa na odkaz Stepana Banderu.

Presuňme sa však do súčasnosti. Nový americký prezident Joe Biden so svojou antiruskou rétorikou sa pravdepodobne snaží prostredníctvom Ukrajiny vtlačiť Ruskú federáciu do otvoreného vojenského konfliktu. Ako zámienku používa nedodržiavanie Minských dohôd zo strany Donecka a Luhanska a pohyb ruských vojsk neďaleko rusko-ukrajinských hraníc. Jediným riešením neutíchajúcej ukrajinskej krízy je otvorený a úprimný dialóg  všetkých zainteresovaných strán. Jedna vec je však istá. Oblasť kontrolovaná „proruskými separatistami“ pravdepodobne nebude chcieť mať nič spoločné s aktuálnym politickým vedením Ukrajiny, ktoré má za cieľ byť súčasťou NATO. Naopak kyjevská vláda sa asi ťažko zmieri s autonómnym postavením svojich východných regiónov, ktoré by sa neskôr mohli stať súčasťou Ruskej federácie. Možným východiskom zo súčasnej situácie je tak  odmietnutie ukrajinských snáh o vstup do NATO a opätovné garantovanie jej neutrality zo strany mocností. Inej cesty niet. 

Dočkáme sa konca testovania a rozvoľňovania?

Postupné uvoľňovanie protipandemických opatrení je dôsledkom dlhodobo sa zlepšujúcej epidemiologickej situácie. Na základe predošlých skúseností bude veľmi dôležité ustrážiť pohyb na hraniciach a nedopostiť opätovný nárast infikovaných zmätočnými a nesystémovými vládnymi opatreniami. V prípade zlepšujúcej sa situácie by bolo ďalej vhodné zdobrovoľniť systém testovania a cielenou štátnou pomocou napumpovať do ekonomiky obrovský balík finančných prostriedkov, ktorý by eliminoval dopady ekonomickej krízy. 

Politické a diplomatické kauzy Vrbětice

Nedávne vyhlásenia českého premiéra Andreja Babiša o možnej ruskej účasti pri výbuchu muničných skladov z roku 2014 v moravských Vrběticiach neďaleko slovensko-českých hraníc, malo za následok radikálne zhoršenie česko-ruských vzťahov. Vzájomné vyhostenie českých a ruských diplomatov neprinieslo želaných výsledok. Práve naopak. Zo strany českého protiruského názorového spektra sa objavili kritické názory na údajné ruské praktiky v štátoch strednej Európy, ktoré podľa jeho názoru na základe dezinformácií ovplyvňujú tamojšiu spoločnosť proti Európskej únii a NATO. Slovenská republika na znak solidarity s Českou republikou vyhostila zo svojho územia troch ruských diplomatov. Podľa opozície kroky slovenskej vlády sú v tomto smere unáhlené a neopodstatnené a prinesú zhoršenie slovensko-ruských vzťahov. Predseda Smeru-SD Róbert Fico dokonca označil vládnych predstaviteľov za posluhovačov USA. Nech už je pravda akákoľvek, je viac ako isté, že jednostranné zameriavanie zahraničnej politiky na jednu svetovú stranu, poškodzuje záujmy Slovenska. Veľké krajiny ako Nemecko sú na oko „nepriateľmi“ Ruskej federácie, ale v skutočnosti uplatňujú svoje ekonomické a politické záujmy bez ohľadu na to, čo si o tom myslia ich najbližší politickí spojenci. Jedna z možností otvorenia tejto sedemročnej kauzy môže byť snaha o zastavenie výstavby severného plynovod Nord Stream a ruskej vakcíny Sputnik V do Európy. Počkať si ale musíme na výsledky vyšetrovania. Budú však skutočne objektívne?  

Autor: Matej Mindár

zdroj: dav dva