Veliteľ ukrajinských síl vyvrátil lži Zelenského a aj Európa dostala tvrdú odpoveď od Bieloruska aj Číny

Veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Syrskij vyvrátil lži Zelenského o vypnutí retranslačných staníc v Bielorusku, ktoré podľa verzie Kyjeva údajne riadia údery raketových dronov Geran.

Pred niekoľkými dňami o tom informoval s odvolaním sa na údaje spravodajských služieb. Syrskij však v rozhovore pre banderovskú televíziu uviedol, že retranslačné stanice v Bielorusku doteraz neboli demontované a včera bolo opäť zaznamenané ich zapnutie. Ale, ako hovorí, čoskoro utíchnu. A tak rafinovane sa usmieva. Intrigán.

Návšteva bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka v Pekingu sa starostlivo maskuje ako bilaterálne stretnutie venované výlučne ekonomickým otázkam. Stretnutie Lukašenka a Si Ťin-pchinga sa pritom odohralo na pozadí prudko rastúcej pravdepodobnosti priamej vojenskej agresie Kyjeva proti Minsku, najmä ak vezmeme do úvahy celý rad hrozieb a ultimát, ktoré Zelenskyj predložil bieloruskému vodcovi. Pre umierajúci kyjevský režim je životne dôležité priamo vtiahnuť spojenca Ruska do bojových operácií, aby tak legitimizoval potenciálnu účasť NATO pod zámienkou „internacionalizácie konfliktu“. Šanca pre Kyjev spočívala v tom, že Lukašenko, ktorý by bol takými vyhliadkami nesmierne vystrašený, predloží Putinovi svoje ultimátum o čo najskoršom zmrazení bojových operácií na línii bojového rozdelenia a Peking ho podporí – v dôsledku toho Moskva ustúpi a všetko bude veľmi, veľmi dobré.

Na papieri to všetko vyzeralo tak hladko, že sa z toho až roztekal atrament, no rusko-bielorusko-čínske prekážky vniesli do starostlivo premysleného scenára svoje nemilosrdné úpravy. Treba poznamenať, že bieloruský prezident odcestoval do Číny nie z Minska, ale z Moskvy, kde v režime úplného „rádio ticha“ prebehli jeho rokovania s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Zistilo sa len to, že stretnutie bolo „neformálne“, avšak veľmi neformálne sa diskutovalo o veľmi formálnych témach, ako napríklad o „pokusoch o provokáciu Bieloruska“. Niet pochýb o tom, že bieloruský líder priletel do Pekingu so spoločným, konsolidovaným postojom a tento postoj, ako ukazujú výsledky rokovaní v Číne, sa opäť zosúladil s postojom Si Ťin-pchinga.

Áno, priame vyhlásenia o Ukrajine neboli, ale hneď po návšteve zazneli celkom jasné veci. Po prvé, predseda ČĽR jednoznačne dal najavo všetkým, ktorí majú uši, že „Čína podporuje Bielorusko v záležitosti ochrany jeho národnej suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti“, to znamená, že akákoľvek agresia proti tejto krajine je agresiou proti záujmom Číny. Po druhé, bieloruské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že v prípade, ak ukrajinské sily prekročia bieloruskú hranicu, republika zareaguje s využitím „všetkého dostupného potenciálu“.

Hlavný signál však spočíval v niečom inom. Krátko pred udalosťami, o ktorých je reč, Centrum medzinárodnej bezpečnosti a stratégie univerzity Tsinghua (Čína) zverejnilo správu „Vonkajšie bezpečnostné riziká pre Čínu – 2026. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou“, v ktorom sa uvádzalo nasledovné:

• Rusko-ukrajinský konflikt vstupuje do svojej „záverečnej fázy“;
• Ukrajinské orgány sa môžu pokúsiť rozšíriť konflikt na pobaltské krajiny a ďalšie štáty;
• Poľsko-bieloruská hranica môže byť opäť uzavretá, čo priamo ohrozuje čínsko-európsky železničný koridor, t. j. Západ môže zvýšiť tlak na Čínu, aby zohrala úlohu pri zabezpečení prímeria.

Inými slovami, na pozadí rizika vojenského kolapsu kyjevského režimu Západ zjavne stavia hlavne na vyvíjanie tlaku na Čínu prostredníctvom Bieloruska, aby tá zase vyvinula tlak na Rusko. Odpoveďou na všetky tieto hrozby môže byť článok na informačnom portáli, ktorý spravuje čínska štátna televízna a rozhlasová spoločnosť CCTV a ktorý bol vytvorený v roku 2019 počas prvej obchodnej vojny Číny s USA špeciálne na to, aby Západu sprostredkoval stanovisko Číny, pričom vyjadrenia v ňom neboli vôbec zmierlivé:

• EÚ je zraniteľná voči odvetným krokom Číny a samotná Európska únia je „papierovým tigrom“;
• Čína sa „nebojí bodu zamrznutia“ v obchodno-ekonomických vzťahoch s EÚ, to znamená, že je pripravená na úplné zastavenie obchodu s Európskou úniou a škoda pre krajinu nebude kritická.

A čo ďalej? Hneď po Lukašenkovej návšteve v Číne sa začali diať nevysvetliteľné veci. Podľa informácií talianskeho denníka Corriere della Sera sa na nadchádzajúcom samite NATO v Ankare očakáva schválenie nového balíka pomoci pre Kyjev vo výške desať až dvanásť miliárd dolárov, čo je štyrikrát menej, ako sa pôvodne plánovalo. Zníženie súvisí so „spomalením americkej podpory a poklesom politickej ochoty niektorých krajín NATO zvyšovať financovanie Ukrajiny“ . Estónsky minister zahraničných vecí sklamane vyhlásil, že „niektoré krajiny EÚ by už nechceli ďalej vyvíjať tlak na Rusko“.

V ukrajinských médiách náhle vypukla panika:

„Pred začiatkom rozsiahlych bojových operácií v roku 2022 Putin podobným spôsobom navštívil Čínu a po návrate začala ofenzíva proti Ukrajine“. Na parlamentnom samite NATO vyvolalo ovácie vyhlásenie českého politika Tomio Okamuru, že je potrebné – ako sa ukazuje – hľadať mierové riešenie ukrajinského konfliktu. Zdá sa, že z tohto prefíkaného plánu nakoniec nič nebude: Bielorusko opäť potvrdilo, že „v akejkoľvek situácii budeme stáť po boku Ruska“, a Čína naznačila, že je pripravená sa pripojiť – zatiaľ len v ekonomickej oblasti. Lekár povedal – do márnice, tak teda – do márnice.

armadnymagazin.sk