Skončila civilizácia Antarktídy pred 70 tisíc rokmi?

Teória katastrof hovorí, že počas celej histórie existencie ľudstva, najmä tých najstarších civilizácií, ktoré súčasná historická veda usilovne neuznáva, došlo na našej planéte k takým rozsiahlym kataklizmám, že väčšina živých bytostí, vrátane ľudstva, zahynuli.

Jedna z týchto katakliziem, známa ako veľká potopa, je opísaná v Biblii, ako aj v legendách a mýtoch rôznych národov. Ide však v tomto prípade o jednu, poslednú z takýchto katakliziem alebo o celý rad takýchto periodických katastrof? Na túto otázku nepoznáme odpoveď, a preto môžeme len predpokladať.

Existuje niekoľko nezávislých výskumníkov, ktorí veria, že k takýmto kataklizmám, ktoré boli výsledkom globálnych vesmírnych vojen, do ktorých bola zapojená aj naša planéta, došlo pred 13, 30 a 70 tisíc rokmi. V tom istom čase, asi pred 70 tisíc rokmi, sa nehumanoidnej civilizácii podarilo zvrhnúť na Zem obrovský asteroid (alebo iné podobné teleso), čo spôsobilo ničivé megacunami, ktoré z povrchu kontinentov odplavilo množstvo živých tvorov. Je pravdepodobné, že došlo aj k posunutiu zemskej osi, čo viedlo ku globálnej zmene klímy.

Hypotéza profesionálneho geofyzika, paleoklimatológa, špecialistu v oblasti vplyvu klimatických katastrof V. Jurkovca, publikovaná v Bulletine Akadémie DNA genealógie, ako aj výskum v oblasti DNA genealógie, svedčí v prospech skutočnosti, že takáto katastrofa nastala približne v tomto časovom období, uviedol doktor chemických vied profesor A. Klesov, ktorý odhalil výrazný pokles populácie ľudí žijúcich na našej planéte v tomto období.

Tu je popis hypotézy V. Jurkoveca, ktorú uviedol A. Klesov vo svojej knihe „Vaša genealógia DNA“: „V. P. Jurkovec poskytuje presvedčivý dôkaz, že pred 57 až 71 tisíc rokmi spadlo do Tichého oceánu veľké vesmírne teleso, ktoré v prvom rade spôsobilo takzvané kozmogénne megacunami. Veľkosť tohto telesa bola pravdepodobne porovnateľná s dopadom Ladogy – pádom masívneho asteroidu s priemerom asi 11 kilometrov severne od Ruskej nížiny, ktorý ho však podľa následkov prekonal niekoľkokrát.

Ako píše V. P. Jurkovec, kamenný meteorit s priemerom 100 m spôsobuje deštrukciu na súši v okruhu o niečo viac ako kilometer, čo okamžite vedie k vzniku veľmi silného cunami seizmického pôvodu. Ale keď veľké vesmírne teleso spadne do oceánu, ničivé následky sú nezmerateľne silnejšie. V tomto prípade vzniká niekoľko po sebe nasledujúcich obrovských vĺn. S priemerom meteoru 11 km presahuje hĺbku oceánu takmer na akomkoľvek mieste, v momente dopadu dosiahne dno oceánu a môže ľahko preraziť tenkú (priemernú hrúbku 7 km) oceánsku kôru, ktorá povedie k erupcii a ďalšej vlne cunami.

Na otvorenom oceáne sa cunami šíri rýchlosťou až 700 km/h, teda rýchlosťou lietadla. Kozmogénne megacunami tvoria obrovské vlny valiace sa cez kontinenty. Podľa záveru V. P. Jurkovca megacunami – to je to, čo zrovnalo ľudstvo v polovici 70. tisícročia pred Kristom, pred 64 plus mínus 6 tisíc rokmi, ako ukazuje genealógia DNA, ktorá sa zhoduje so 4. morským izotopovým štádiom, alebo MIS4 (pred 71 – 57 tisíc rokmi), identifikovaný paleoklimatológmi pre prudké zhoršenie klimatických podmienok na planéte.

Ale nedošlo len k prudkému zhoršeniu klimatických podmienok, zhoršenie môže byť z rôznych dôvodov. A erupcia sopky Toba asi pred 70 tisíc rokmi sa môže náhodne (alebo nie náhodou) časovo zhodovať so zmiznutím takmer celého ľudstva. Skutočnosťou je, že práve v tom čase na paleoklimatických krivkách uvedených v článku V. P. Jurkovca došlo k prudkému nárastu prachu v atmosfére, poklesu teploty, nárastu hmotnosti ľadovcov, to ale ešte nehovorí o megacunami.

Ale to, že k tomu všetkému paleoklimatické krivky naznačujú prudkú salinizáciu celej Antarktídy, teda zaplavenie celého kontinentu morskou vodou, to už je anomália globálneho charakteru. Navyše, ľadové jadrá na oboch hemisférach vykazujú prudký nárast sodíka v ľade, ktorý mohol prísť len s morskou vodou. Táto viac ako mimoriadna udalosť sa odohrala približne pred 68 000 rokmi.

Ako zdôrazňuje V.P. Jurkovec, ukázalo sa, že všetky katastrofické udalosti tej doby boli spojené do jedného uzla. Údaje uvedené v článku V. P. Jurkveca v Bulletine Akadémie DNA genealógie presvedčivo svedčia o rozsahu kozmogénnej katastrofy, ku ktorej došlo na Zemi pred 57 – 71 tisíc rokmi, ktorá nemohla na planéte nechať nič živé, ale ukázalo sa, že áno.“

Dovolím si tvrdiť, že práve vtedy, počas tejto kataklizmy, bola staroveká vysoko rozvinutá civilizácia, ktorá existovala v Antarktíde, najprv utopená vo vodách oceánu a potom, v dôsledku posunutia zemskej osi rotácie, zmrazená veľa kilometrami ľadu. A práve s jej artefaktmi roztápajúcimi sa z niekoľkotisícročného ľadovca v súčasnej klíme sú spojené tajné výskumné aktivity rôznych štátov na tomto kontinente, ako aj početné tajné a otvorené „exkurzie“ vysokopostavených ľudí a predstaviteľov svetovej „elity“ na piaty kontinent, ktorý v posledných rokoch pozorujeme. Je však možné, že všetky tieto globálne katastrofy sa skutočne stali oveľa bližšie k našej dobe.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info