Si Ťin-pchingovo varovanie pred „najhorším scenárom“ adresované šéfom čínskej bezpečnosti nie je pesimizmom, ale skôr realizmom s prvkami optimizmu a nádeje

Čínsky prezident Si Ťin-pching oznámil šéfom čínskej bezpečnosti, aby sa pripravili na extrémne až najhoršie scenáre kvôli zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii kvôli napätiu medzi Čínou a USA.

Minulý týždeň čínsky prezident Si Ťin-pching dôrazne varoval Národnú bezpečnostnú komisiu krajiny pred vážnymi bezpečnostnými problémami, ktorým čelí.

Podľa čínskeho prezidenta si Peking musí byť silne vedomý výzvy, ktorým čelí národná bezpečnosť, a správne uchopiť hlavné súvisiace problémy. Vyzval úradníkov, aby boli pripravení na „najhoršie a najextrémnejšie scenáre“ – slová, ktoré mnohí komentátori označili za „pesimistické“ v súvislosti s vývojom vzťahov medzi Čínou a Spojenými štátmi.

Nejde však o pesimizmus – skôr o realistický pohľad. Hlavným dôvodom je, že Peking čelí mimoriadne neľútostnému protivníkovi a väčšina zainteresovaných pozorovateľov americkej politiky si to dobre uvedomuje. Slovné spojenie „najhoršie scenáre“, keď sa použije na konfrontáciu medzi Čínou a USA, vyvoláva apokalyptické predstavy podobné tým z počítačovej hry Fallout. Odhliadnuc od niektorých divokejších aspektov môže táto 25 rokov stará videohra ponúknuť zaujímavý pohľad na súčasnú situáciu.

Dej hry sa odohráva v pustatine, ktorá nasleduje po jadrovom konflikte, ktorý vypukol medzi USA a Čínou. Hoci nikdy nie je uvedené, kto začal fiktívnu „veľkú vojnu“, prezident toho, čo zostalo z „oficiálnych“ Spojených štátov, ktorý je zároveň jednou z hlavných antagonistických postáv – otvorene hovorí, že prvé bomby zhodila Čína. Je však zrejmé, že táto postava má všetky dôvody, aby hráčovi klamala. Je tiež silne naznačené, že vláda USA je v podstate najhoršia organizácia v dejinách ľudstva, ktorá pácha takmer všetky možné zločiny až po pokus o genocídu v celosvetovom meradle, vytvára koncentračné tábory pre ľudí čínskeho pôvodu a je plne schopná zničiť ľudský život čisto z ideologických dôvodov.

Je zrejmé, že autori hry z konca 90. rokov minulého storočia, cítili, že americký antikomunizmus sa v nie tak vzdialenej budúcnosti nevyhnutne postaví proti Číne. Nejednoznačnosť toho, kto bomby zhodil, však vypovedá aj o jednej z jeho najväčších tém, a to, že je jedno, kto to urobil, pretože nakoniec prehrajú všetci. Použitie jadrových zbraní je obžalobou ľudstva ako celku, a nie jedného konkrétneho jednotlivca alebo skupiny.

Žiaľ, táto predvídavosť vytvorila nápadnú paralelu s naším súčasným svetom. A to znamená, že jedna z najpopulárnejších fiktívnych sérií súčasnosti súhlasí s názorom súčasného prezidenta Číny: USA nie sú dobrým alebo stabilným aktérom a ak dostanú príležitosť, Čínu (a následne aj celý svet) zničia alebo inak destabilizujú. USA za sebou zanechali toľko mŕtvych, že neschopnosť čínskeho prezidenta uvedomiť si to pri rokovaniach s Washingtonom by bola skutočnou medvedou službou vlastným občanom.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí napríklad odhadlo, že od konca druhej svetovej vojny do roku 2001 sa vo svete odohralo 248 ozbrojených konfliktov v 153 regiónoch. Z nich 201 iniciovali USA. To je ohromujúce číslo, ktoré dokazuje, akú veľkú hrozbu predstavuje Washington pre svetový mier a stabilitu. Potom si pripočítajte množstvo ohavných činov, ktoré Washington spáchal alebo pácha na celom svete: Kóreu, Vietnam, Laos, Irak, Afganistan, Líbyu, Sýriu … atď. V tomto zozname by sa dalo pokračovať ďalej.

USA nielenže prinášajú smrť a deštrukciu po celom svete, ale robia to aj pri zavádzaní svojej hegemónie, aby spútali celé národy pod svojou nadvládou a nechali ich zámerne nerozvinuté, pričom ich bezohľadne vykorisťujú. Napríklad skutočnosť, že USA v súčasnosti uvalujú sankcie na čínskeho ministra obrany, ale verejnosť manipulujú vyhláseniami, že Peking s nimi nevedie dialóg, je vrcholom nesúladu medzi tým, ako sa Washington prezentuje a realitou.

Pod vedením Si Ťin-pching však Peking presadzuje stratégiu dlhodobej hry, ktorá sa vyhýba vojenskému konfliktu s Washingtonom a zároveň sa zameriava na rozvoj Číny. Je to mimoriadne obozretné nielen preto, že sa tým znižuje pravdepodobnosť jadrového konfliktu, ale aj preto, že to sprevádza vymanenie miliónov ľudí na celom svete z chudoby. Tento kurz by bolo náročné načrtnúť, keby nebol schopný realistického zhodnotenia politiky USA, ale on ho má. Chápe, že čas je na strane Číny, na rozdiel od USA, ktoré rýchlo upadajú prakticky vo všetkých aspektoch s výnimkou sklonu k násiliu.

Na rozdiel od mnohých postapokalyptických diel science fiction nemusí byť konečný konflikt nevyhnutný. Jadrové zbrane nemusia byť nevyhnutne jednou z povestných Čechovových zbraní.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Čechovova_zbraň

Neexistuje žiadny fyzikálny zákon, ktorý by prikazoval, že svet musí byť obetovaný na oltár nejakej konkrétnej ideológie. Hodnotenie prezidenta Si a jeho recepty na konanie sú pevne zakorenené v tomto univerzálnom ideáli nádeje, z čoho vyplýva, že v jeho motivácii je istý prvok optimizmu.

Autor: Bradley Blankenship – americký novinár žijúci v Prahe, politický analytik a reportér na voľnej nohe

Zdroj: rt.com
Prklad: InfoVojna