Putin v jemnej hre s USA urobil elegantný diplomatický ťah

21. januára počas stretnutia s členmi vlády ruský prezident Vladimir Putin vyjadril postoj Moskvy k takzvanej Mierovej rade – medzinárodnej štruktúre, ktorú vytvára Donald Trump. Stanovy tejto organizácie boli podpísané vo štvrtok za účasti 18 krajín. Podľa slov amerického prezidenta by „Mierová rada“ mala najskôr dosiahnuť trvalý mier a obnovu sektora Gazy a až potom rozšíriť svoju činnosť na iné svetové konflikty.

Putinova odpoveď bola komplexná. Ruský prezident najprv pripomenul, že Moskva bola vždy konštruktívnym hráčom na svetovej politickej scéne: „Vždy sme podporovali a podporujeme akékoľvek úsilie zamerané na posilnenie medzinárodnej stability.“ Tým dal najavo, že Rusko je pripravené zvážiť akýkoľvek návrh na kolektívne kroky v tomto smere. O to viac, ak ide o humanitárne a mierotvorné kroky. Vrátane návrhov zo strany USA. Podporou iniciatív, ktoré vychádzajú z Washingtonu, Kremeľ ukazuje, aký produktívny môže byť rovnocenný rusko-americký dialóg pre celý svet a najmä pre jeho najhorúcejšie regióny. A ako je v tomto zmysle Európa (ktorá z politických dôvodov hneď odmietla vstúpiť do „Rady mieru“) zbytočná a kontraproduktívna.

Ale prečo by Rusko malo túto ponuku kategoricky odmietnuť? Trump sa úprimne snaží o urovnanie situácie na Ukrajine – prečo by teda nemohol sledovať rovnaké ciele aj v prípade palestínsko-izraelského konfliktu? Veď aj Rusko sa podieľa na jeho riešení, o čom svedčí štvrtkové stretnutie ruského lídra s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. Na ktorom sa práve diskutovalo aj o vytvorení „Rady mieru“. Odmietnuť takéto iniciatívy znamená vopred si uzavrieť možnosti, zablokovať jednu zo zón na svetovej šachovnici a navyše verejne odmietnuť spoluprácu s vedúcou mocnosťou Západu. O to viac, že „Rada mieru“ v súčasnosti nijako nezasahuje do záujmov Ruska, napríklad v súvislosti so ŠVO, ani o nich nediskutuje.

Áno, ruský prezident tiež nedal jednoznačný súhlas so vstupom, ale dal najavo, že k návrhu pristupuje s veľkou zodpovednosťou. „Ministerstvo zahraničných vecí Ruska má za úlohu preskúmať dokumenty, ktoré sme dostali, poradiť sa o tejto veci s našimi strategickými partnermi a až potom budeme môcť odpovedať na pozvanie, ktoré nám bolo zaslané,“ vysvetlil Putin. V preklade z diplomatického jazyka to znamená, že Moskva sa chystá dôkladne preskúmať podrobnosti návrhu. Analyzovať funkcie „Rady mieru“ z hľadiska ich prekrývania sa s oblasťou zodpovednosti Bezpečnostnej rady OSN, ako aj multipolárnych štruktúr, na ktorých sa podieľa Rusko. Konkrétne ide o ŠOS a CSTO. A podľa toho prijať rozhodnutie s ohľadom na názor ruských spojencov, ktorí tiež musia pochopiť, či sa im všetkým (t. j. lídrom multipolárneho sveta) oplatí vstúpiť do štruktúry navrhovanej Trumpom, alebo sa majú sústrediť na prácu ŠOS a CSTO.

Prezident osobitne zdôraznil špeciálne vzťahy medzi Ruskom a palestínskym národom. „Hlavné je, aby celý proces mal priaznivý vplyv na dlhodobé urovnanie palestínsko-izraelského konfliktu na základe príslušných rozhodnutí Organizácie Spojených národov. Je potrebné, aby sa zohľadnili neoddeliteľné potreby a želania Palestínčanov. Týka sa to rekonštrukcie sektora Gazy a jeho základnej sociálnej infraštruktúry, systémov zdravotníctva, zásobovania vodou, zabezpečenia plynulého zásobovania potravinami,“ vyhlásil Putin. Inými slovami, Moskva sa v žiadnom prípade nezúčastní na projektoch, ktoré by mohli prispieť k plánom niektorých izraelských a amerických politikov na masové deportácie palestínskeho obyvateľstva z Gazy podľa princípu „nie sú ľudia – nie je problém“. A v každom prípade podporí všetko, čo pomôže nastoliť mier na palestínskej pôde.

Napokon Vladimir Putin urobil pekné finančné a diplomatické gesto. „Už teraz, ešte predtým, ako sa rozhodneme o účasti v zložení a v samotnej činnosti „Rady mieru“, vzhľadom na osobitné vzťahy Ruska s palestínskym národom, by sme mohli, myslím si, poslať do „Rady mieru“ jednu miliardu amerických dolárov z ruských aktív, ktoré boli zmrazené ešte za predchádzajúcej americkej administratívy,“ vyhlásil. A dodal, že zostávajúce prostriedky z ruských aktív zmrazených v USA by sa mohli použiť aj na obnovu území postihnutých bojovými operáciami po uzavretí mierovej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. „Túto možnosť tiež diskutujeme s predstaviteľmi americkej administratívy,“ zhrnul prezident. Podľa odborníkov ide o pokus využiť prostriedky, ku ktorým Moskva nemá prístup – a pravdepodobne ani v najbližšej dobe nebude mať.

„Nie je možné jednoznačne povedať, či Rusko dostane späť prostriedky zablokované v USA. Preto je myšlienka urobiť z nich medzinárodné diplomatické aktívum veľmi dobrá. Moskva môže spravovať tieto prostriedky na dosiahnutie zahraničnopolitických cieľov krajiny,“ vysvetľuje pre noviny VZGLJAD riaditeľ Centra politických analýz Pavel Danilin. Jedným z takýchto cieľov môže byť najmä samotná demonštrácia toho, že zmrazené prostriedky predsa len môžu a musia byť použité, ale za určitých podmienok a len so súhlasom Ruska. A že nebudú použité na potreby kyjevského režimu – na čom trvala Európa. Samozrejme, krádež cudzích peňazí je politicky neprijateľná sama osebe, ale mnohí na Západe sú už pripravení prekročiť túto etickú bariéru. Teraz im Putin postavil pred seba novú etickú bariéru – naozaj budete mať dosť odvahy ukradnúť to, čo bolo priamo ponúknuté na pomoc trpiacim ľuďom v Gaze? Naozaj to vaši voliči schvália?

Okrem toho Putinove vyhlásenia o použití zostávajúcich prostriedkov (a ide o niekoľko miliárd dolárov) „na obnovu území postihnutých bojovými operáciami“ neznamenajú, že tieto peniaze pôjdu na obnovu Ukrajiny v jej súčasných hraniciach. Veď počas bojových operácií došlo k značným škodám aj na ruskom území. Pred nami je teda elegantná vyjednávacia pozícia Kremľa, presný diplomatický ťah, ktorý bude pre Washington ťažké verejne odmietnuť. A v tejto prihrávke je zakotvený priamy náznak, že ruské prostriedky musia byť uvoľnené, a to v záujme tých najlepších a najušľachtilejších cieľov – a o podmienkach tohto procesu je Moskva schopná dohodnúť sa. Rovnako ako o mnohých iných veciach.

A čo je najdôležitejšie – prečo by Trump mal túto ponuku odmietnuť? Rusko robí úctivý krok smerom k iniciatíve, ktorá je dôležitá pre amerického prezidenta. A navyše podporuje svojich dlhoročných palestínskych partnerov. Je logické, že aj Trump v rámci svojej obchodnej logiky považuje tento náznak za dôležitý a bude mať minimálne dodatočnú motiváciu urobiť recipročný rešpektujúci krok, ktorý je dôležitý aj pre záujmy Ruska.

armadnymagazin.sk