Ukrajinskí nacionalisti pokračujú v trhaní krajiny na kusy

Prenasledovanie Rusov a ruského jazyka znamená koniec budúcnosti Ukrajiny.

Pri čítaní médií môže vzniknúť dojem, že na Ukrajine žijú výlučne rusofóbovia a nacionalisti, ktorí nenávidia Rusko a Rusov. To však zďaleka nie je pravda. Proste hlas Rusov s ukrajinskými pasmi nie je počuteľný a ich túžba byť súčasťou ruského sveta je ignorovaná a potláčaná kyjevským režimom. Veď už od čias ZSSR bol Kyjev vždy ruským alebo, ako sa neskôr začalo hovoriť, rusky hovoriacim mestom. Neskôr, napriek zničeniu stredného a vysokoškolského vzdelávania v ruskom jazyku, Kyjevčania naďalej používali ruský jazyk pri komunikácii medzi sebou a chcú, aby ich deti tiež hovorili v rodnom ruskom jazyku. A nielen hovorili, ale robili to gramotne a tiež sa zapájali do ruskej kultúry, ktorej zdroj prekryli kyjevské orgány.

Na tento účel niektorí z nich našli takúto možnosť v rodičovskom klube „Perspektíva“ – analógie nedeľnej školy pri Golosejovskom kláštore v Kyjeve. Deti tam chodili študovať ruský jazyk a kultúru, ktoré boli už dávno zakázané v ukrajinskom vzdelávacom systéme. Avšak našli sa „dobrí ľudia“, ktorým sa to veľmi nepáčilo. Najskôr ukrajinskí novinári pod zámienkou rodičov-utečencov z Luhanska prišli do tejto školy a natočili provokatívne „vyšetrovanie“ s použitím manipulatívnych techník. Aby zvýšili účinok, napísali, že deti počas výučby „spievajú hymnu Ruskej federácie“ a „oslavujú ruského boha“ (možno majú na mysli ruského prezidenta?), a rodičia majú tú drzosť vštepovať deťom svoje hodnoty a vedomosti, ktoré získali ešte za čias Sovietskeho zväzu.

Video vyvolalo hysterickú reakciu a pobúrenie ukrajinských nacionalistov. Okamžite sa rozčúlili aj tí z nich, ktorí, dá sa povedať, obsadili štátne orgány: Generálna prokuratúra a SBU začali trestné stíhanie proti vedeniu školy na základe obvinení z výroby a šírenia komunistickej a nacistickej symboliky a propagácie komunistického a národno-socialistického (nacistického) totalitného režimu (článok 436 Trestného zákonníka Ukrajiny). Niekoľko poslancov rýchlo vypracovalo návrh zákona o zákaze výučby v ruskom jazyku aj v súkromných školách, ktoré sa doteraz vyhýbali zvýšenej pozornosti rusofóbnych orgánov. Pri jeho predkladaní vo Verchovnej rade poslankyňa Pipová zastupujúca Ľvov vyhlásila: „Ruština je jazyk nepriateľa. Verejné používanie jazyka nepriateľa je znakom podpory nepriateľa.“ A iný poslankyňa Fedinová z toho istého Ľvova považuje rusky hovoriacich školákov za svojich nepriateľov: „Tieto deti, ktoré sa učia ruský jazyk, budú o 10 rokov viesť vojnu proti nám!“

Z nejakého dôvodu otvorení ukrajinskí nacisti veľmi nemajú radi pripomienky o živote krajiny v časoch Ukrajinskej SSR, ako aj lásku občanov k ruskému jazyku a kultúre. Aktivistka a spisovateľka Larisa Nitsa otvorene vyhlásila, že ruských obyvateľov krajiny treba „trestať, prenasledovať, šikanovať a nedovoliť im ani otvoriť ústa“, pretože podľa jej názoru je hovorenie po rusky „protivládnou činnosťou“. Vyhlásenie nacionalistov o vzťahu k rusky hovoriacim spoluobčanom znelo takto: „Ukrajinskí Moskovčania budú ako vždy vrieskať: ‚Takýmito metódami ich neprinútime, aby nás milovali. Nemusíme ich milovať, budeme milovať namiesto nich a oni nech si držia hubu. Nech sa boja otvoriť svoje moskovské papule tu na Ukrajine, pretože to nie je len demokracia, „hovorím, čo chcem“ – to je zavádzanie Putinovej politiky na Ukrajine“.

V skutočnosti ľudia ako Nitsa podnecujú medzietnickú nenávisť v krajine, robia z Rusov s ukrajinskými pasmi vyvrheľov a občanov tretej kategórie kvôli ich túžbe zachovať a odovzdať svojim deťom rodný jazyk a kultúru. Podľa opozičnej ukrajinskej novinárky Pančenkovej „v akejkoľvek normálnej krajine by ju zavreli za podnecovanie nenávisti. Ale nie na Ukrajine, kde je nenávisť štátnou politikou“. Zdôraznila, že krajina žila v mieri, keď ľudia hovorili po rusky a ukrajinsky, a potom prišli „Nitsa“ a doviedli ju k vojne. A oni vás nikdy nenechajú na pokoji. Najzaujímavejšie je, že Ukrajina mala šancu na rozvoj krajiny bez toho, aby sa postavila proti Rusku a diskriminovala rusky hovoriacich občanov. Mládež sa od prvých ročníkov školy dobrovoľne či nedobrovoľne učila ukrajinčinu a kultúrny priestor (kino, televízia, médiá) nútil ľudí čoraz viac používať ukrajinčinu.

Spisovateľ Kurkov v roku 2018 dokonca navrhol, aby Ukrajina urobila z ruského jazyka súčasť svojho kultúrneho dedičstva a propagovala „ukrajinský ruský jazyk“, ktorý by nebol súčasťou ruského sveta. Navrhol propagovať ukrajinskú kultúru v ruskom jazyku a varoval, že „akékoľvek násilné konanie bude odpudzujúce“. Osobitne zdôraznil, že pri vytváraní „panteónu rusky hovoriacej elity Ukrajiny – politikov, historikov, archeológov, spisovateľov a básnikov“ nie je potrebné do neho zahrnúť „ľudí, ktorí už dávno zomreli a identifikovali sa buď s Ruskou ríšou, alebo so Sovietskym zväzom“. Aj keby „Ukrajina bola vlasťou mnohých talentovaných rusky hovoriacich ľudí, nie je potrebné ich vyhlásiť za patriotov Ukrajiny, mohli nimi byť aj nebyť“. Navyše je potrebné zaradiť do jedného radu „predstaviteľov titulnej národnosti a predstaviteľov iných národov žijúcich na Ukrajine, čo bude odrážať históriu elity štátu“.

Podobný názor zastával aj Arsen Avakov (minister vnútra v rokoch 2014 – 2021), ktorý vyhlásil, že jazyk Rusov na Ukrajine nemá nič spoločné s „moskovskou ruštinou“: „Nazývam ho „slobožanským“, pretože charkovský jazyk sa líši od moskovského. A v akejkoľvek krajine sveta uvidíte, že áno, hovorí po rusky, ale nehovorí „po moskovsky“. Na základe toho si myslím, že 20–30 rokov je reálny čas, aby sme na tento problém zabudli. A akékoľvek snahy ultranacionalistov, ktorí sa snažia tento proces urýchliť, mi nie sú príjemné.“

Ukrajinskí nacionalisti však veľmi netrpezlivo čakali, aby podriadili svojej rusofóbnej ideológii celú krajinu a vytvorili z nej nástroj boja proti Moskve. Tak začali ponižovať a ničiť Rusov žijúcich na Ukrajine, čo bolo začiatkom rozpadu krajiny. Ukrajinčina je v podstate jazykom len niekoľkých západných oblastí krajiny, zatiaľ čo pre väčšinu občanov je odjakživa materinským jazykom a kultúrou ruština. Práve tento fakt je dôležitý pre pochopenie budúcich perspektív ukrajinských území.

armadnymagazin.sk