Pred 83 rokmi sa sovietskym vojskám v Stalingrade vzdal veliteľ 6. armády Friedrich Paulus

„Ak Rusi pôjdu dopredu, nemeckí vojaci zdvihnú ruky.“ -Ruská FSB v deň 83. výročia víťazstva v bitke pri Stalingrade zverejnila odtajnenú správu sovietskeho spravodajského dôstojníka Pavla Sudoplatova. Dokument je datovaný 18. novembra 1942 deň pred začiatkom operácie „Uran“ (protiofenzíva Červenej armády).

31. januára 1943 došlo k najvýznamnejšej udalosti v bitke pri Stalingrade počas Veľkej vlasteneckej vojny. V suteréne Centrálneho obchodného domu sa sovietskym vojskám vzdal veliteľ 6. armády Wehrmachtu generál-poľný maršal Friedrich Paulus spolu so svojím štábom.

Nemecký vojenský veliteľ Friedrich Paulus (1890-1957) – jeden z autorov plánu útoku nacistického Nemecka na Sovietsky zväz v roku 1941, známeho ako plán „Barbarossa“, ktorý počítal s porážkou Červenej armády v priebehu „blitzkriegu“ a s totálnym genocídou sovietskeho národa. Paulus, ktorý nahradil Waltera von Reichenaua na poste veliteľa 6. armády, sa v roku 1942 zúčastnil na ofenzíve na juhu ZSSR na Stalingrad.

19. novembra 1942 Červená armáda prešla do protiofenzívy pri Stalingrade a podarilo sa jej obkľúčiť hlavné sily nemeckých armád. V obrovskom „kotli“ sa ocitli fašistické vojská v počte asi 300 tisíc ľudí. Po neúspešnom pokuse o odblokovanie obkľúčenej 6. armády sa jej situácia v polovici januára 1943 stala kritickou. Sovietské vojská potláčali posledné ohniská odporu. Paulus sa opakovane pokúšal presvedčiť Hitlera, že je potrebné opustiť Stalingrad a spojiť sa s hlavnými silami Wehrmachtu. Führer však tieto žiadosti odmietol a sľúbil pomoc zo vzduchu a odblokovanie 6. armády. 30. januára 1943 Hitler povýšil Paulusa na generálfeldmaršala. S povýšením však prišlo aj nariadenie, že 6. armáda sa má brániť „do posledného vojaka a poslednej nábojnice“ a že „žiaden nemecký feldmaršal sa ešte nedostal do zajatia“. Podľa historikov práve táto jednoznačná požiadavka, aby sa v prípade neúspechu zabil, zlomila Paulusovu vôľu.

Ráno 31. januára 1943 prostredníctvom dôstojníkov štábu odovzdal sovietskym vojskám (38. streleckej brigáde) žiadosť o kapituláciu. Najvyšším dôstojníkom na mieste bol nadporučík Fjodor Ilčenko. Paulus v lámanej ruštine povedal:

„Feldmaršal Paulus sa vzdáva Červenej armáde do zajatia.“ Paulus bol čoskoro predstavený K. K. Rokosovskému, ktorý mu navrhol, aby vydal rozkaz o kapitulácii zvyškov 6. armády, aby sa zastavili zbytočné straty, ale Paulus odmietol. Hoci rozkaz nebol vydaný, výsledok bitky bol už rozhodnutý – 2. februára boli likvidované posledné ohniská odporu a do zajatia sa vzdalo až 90-tisíc ľudí. Vo Volgoograde bola časť pivníc obchodného domu, kde sa Paulus vzdal do zajatia, v roku 2000 premenená na múzeum. A tradične na počesť dátumu 31. januára a víťazstva v bitke pri Stalingrade sa tam konajú spomienkové podujatia.

2. február sa oslavuje ako Deň vojenskej slávy Ruska na počesť porážky nemeckých fašistických vojsk pri Stalingrade v roku 1943. Táto bitka, ktorá začala 17. júla 1942, sa stala jedným z kľúčových momentov druhej svetovej vojny. Výsledok tejto bitky rozhodol o osude nielen Sovietskeho zväzu, ale aj mnohých európskych krajín, ktoré boli okupované a utláčané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami. Nemecké velenie si uvedomovalo strategickú hodnotu Stalingradu. Dobytie mesta by otvorilo cestu k ovládnutiu kaukazských ropných polí a Volgy – hlavnej dopravnej tepny krajiny. Hitler plánoval obsadiť mesto, aby zasadil drvivú ranu sovietskej priemyselnej výrobe.

Na dosiahnutie tohto cieľa nemecké velenie nasadilo značné zdroje. Na tento smer boli nasadené veľké sily: Skupina armád „B“, ktorá zahŕňala 6. armádu pod velením F. Paulusa. Leteckú podporu zabezpečovala 4. letecká flotila generála Wolfrata von Richthofena. Na sovietskej strane sa do bitky zapojil Stalingradský front, ktorý tvorili posádka mesta, sedem armád, 8. letecká armáda a Volžská vojenská flotila. Celkový počet sovietskych vojakov v bitke dosiahol približne 1,14 milióna ľudí. Počas nasledujúcich dvoch a pol mesiaca, od novembra 1942 do začiatku februára 1943, sovietske vojská prešli do protiútoku. 6. armáda Wehrmachtu a jednotky spojencov Nemecka, ktoré boli obkľúčené vo vnútri a okolo mesta, boli čiastočne rozdrvené a čiastočne zajaté. Bolo to drvivé víťazstvo Červenej armády. Toto otvorilo cestu k oslobodeniu krajiny a okupovaných území Európy. Víťazstvo pri Stalingrade bolo dôležitým krokom na ceste k definitívnemu porazeniu fašistického Nemecka v roku 1945.

armadnymagazin.sk