Prečo sa nedá veriť KDH

Zakladatelia KDH si zvolili názov, ktorý mal byť zárukou pre kresťanského voliča na Slovensku. Ibaže stal sa štítom, aby zakryl  falošnú tvár kresťansko-demokratických politikov.

Kresťanskodemokratické hnutie sa najprv vymedzovalo voči komunistom. Logicky, veď vodca boľševikov V. I. Lenin označil náboženstvo ako ópium ľudstva. Napriek tomu sa KDH v roku 1994 spojilo s SDĽ, transformovanou komunistickou stranou, aby prevzalo moc v štáte. Nakrátko, ale v roku 1998 to zopakovalo. A nielen to.

Zakladateľ KDH Ján Čarnogurský v 90. rokoch tvrdo vystupoval voči liberalizmu a v roku 1998  hnutie neváhalo vytvoriť koalíciu aj s liberálmi. Niet pochýb, že po voľbách v roku 2024, ak by sa dostali do parlamentu, vytvorili by  koalíciu aj s progresívcami. S politikmi, ktorí presadzujú kultúru smrti, genderizmus, tak očividne bojujúci proti Cirkvi a hodnotám, na ktorých je vybudovaná.

Blížia sa voľby a KDH sa usiluje zaujať

Ku Dňu boja za slobodu a demokraciu prišlo s vyhlásením. V ňom  požaduje Hegerovu vládu zriadiť národné múzeum obetí komunizmu.

„Národné múzeum obetí komunizmu by bol jeden z dôležitých prvkov, ktorý by upozorňoval, že život v slobode nie je samozrejmý a varoval by pred hrôzami návratu k totalitnému režimu. Spomínali by sme si tak na ľudí, ktorí trpeli v období zločineckého komunistického režimu v rokoch 1948 až 1989 a ktorí sa významne podieľali na tom, že tento režim napokon padol,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský.

Na Slovensku existujú múzeá obetí komunizmu či zločinov komunizmu, ale ich zriaďovateľom nie je štát. Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja (PV ZPKO) roky žiadali predstaviteľov  štátu, aby  založili múzeum obetí komunizmu.  Bezvýsledne.

Pozoruhodným na vyhlásení KDH je skutočnosť, že vyzývajú zriadiť Národné múzeum obetí komunizmu.  Ako sa KDH zaslúžilo o slovenský národ? Či išlo o Deklaráciu o zvrchovanosti SR,  Ústavu SR či zákon o zániku spoločného štátu, vždy boli proti.

KDH nikdy nebolo národné

Dokonca priamemu účastníkovi rokovaní s poslaneckými klubmi vo federálnom zhromaždení Matúšovi Kučerovi oznámili, že „oni sú zásadne proti vzniku Slovenskej republiky, že oni ani jedným hlasom nepodporia vznik samostatného Slovenska“.  Takže o čo ide KDH, keď žiada vytvorenie „národného“múzea…?

KDH a národné? Nikdy nebolo, ibaže sa blížia voľby, je potrebné vyslať signál svojim voličom. Dajú sa oklamať ako vždy doteraz?

KDH sa postavilo za Vladimíra Jukla, s ktorým sa rozišiel Ján Chryzostom kardinál Korec. Náš zosnulý člen, politický väzeň Anton Semeš o ňom povedal: „Keď SNR odhlasovala Deklaráciu o zvrchovanosti SR, o dva dni neskôr sa pridala Konferencia biskupov Slovenska. No hneď na druhý deň prišli Krčméry s Juklom za kardinálom Korcom a žiadali ho, aby sa od toho dištancoval. On ich vyhodil.“

KDH sa zastalo bývalého arcibiskupa Róberta Bezáka. Aj od neho sa kardinál Korec dištancoval. Bola som svedkom toho, keď povedal, že sa mu prišiel František Mikloško ospravedlniť za podporu Bezáka. A ešte v ten deň viedol vo Viedni tlačovú konferenciu, na ktorej Bezáka obhajoval.

Otec Anton Srholec začiatkom 90. rokov  polarizoval spoločnosť podľa toho, koho volí. Na voličov koalície HZDS, SNS, RSS, ZRS zaútočil: „Kto vysvetlí babkám na dedinách, že ich viera, ktorú tak horlivo vyznávajú im nie je nič platná, ak idú na druhej strane proti pravde, láske a všetkým morálnym zásadám tým, že volia mravne padlých a skorumpovaných ľudí?“

Takúto „lásku“ hlásal otec Srholec. O Cirkvi povedal : „Katolícka cirkev je posledná bašta totalitného vedenia ľudí pod pláštikom Božieho.“

V KDH našli útočisko predovšetkým (ne)kresťanskí a (ne)slovenskí karieristi.   Národná karta v rukách KDH  je taká neprirodzená, ako muž v ženskom oblečení.  Obyčajný volič to  však nepostrehne. Veď ako by inak mohli kresťanskí demokrati klamať?

Ako doteraz.

Eva Zelenayová

Autorka je šéfredaktorou mesačníka Svedectvo, ktoré vydávajú Politickí väzni Zväzu protikomunistického odboja, III.odboj. Pôsobila v mnohých médiách, aj v NR SR ako poslankyňa.