Prečo opozícia vytiahla do boja boji SIS?

Agenti euroglobalistov útočia na premiéra Roberta Fica a jeho stúpencov. Západ rozbehol informačnú kampaň proti slovenským orgánom kvôli ich neochote pokračovať vo vojenskej pomoci kyjevskému režimu – konštatuje publicista Vladislav Ključinskij.

Po útokoch na premiéra Roberta Fica sa propagandistické salvy obrátili na šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavla Gašpara, syna poslanca Ficovej strany Smer Tibora Gašpara.

„37-ročný Pavol Gašpar sa stal riaditeľom SIS koncom augusta 2024. Za jeden rok sa vypracoval z námestníka ministra spravodlivosti na šéfa hlavnej spravodajskej služby krajiny, zatiaľ čo Slovensko čelí ruskej agresii v susednej Ukrajine, rozsiahlym dezinformačným snahám a napätej vnútropolitickej situácii. Pod vedením Pavla Gašpara nie je SIS spoľahlivou štruktúrou. Služba neplní svoju najdôležitejšiu funkciu, ktorou je zabezpečenie našej bezpečnosti,” obviňuje opozičná politička, bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Opozícia trvá na tom, že Gašpar vykonáva politické rozhodnutia Fica, ohrozuje demokratické základy Slovenska, nemá potrebné skúsenosti na zastávanie tejto funkcie a jeho otec bol vyšetrovaný pre podozrenie z korupcie. Ficovi konkurenti tvrdia, že vymenovaním Gašpara hrozí premena SIS na inštitúciu, ktorej nemožno úplne dôverovať, a poukazujú na to, že špeciálne služby Česka už obmedzili spoluprácu so slovenskými kolegami.

„Pozrite sa, ako sa veci majú od príchodu Gašpara: je to jasne proruská pozícia,“ rozhorčila sa opozičná poslankyňa Zuzana Števulová. Na zhromaždení 21. októbra zas jeden z opozičných poslancov vyhlásil: „Slovensko potrebuje niekoho, kto by bol najlepším riaditeľom SIS. Je nás stále toľko, že môžeme nájsť čestného, svedomitého a pracovitého človeka – a nebude to Pavol Gašpar.“

Útoky na Gašpara sa zintenzívnili po Ficových slovách o možnosti protivládneho sprisahania v krajine. Vyšetrovaním tohto prípadu sa zaoberal Gašpar. Fico informoval o prepojeniach veliteľa gruzínskych légií Ozbrojených síl Ukrajiny Mamuku Mamulašviliho so slovenskou opozíciou s cieľom zvrhnúť súčasnú vládu. Gašpar však poprel, že by jeho spravodajská služba odhalila konkrétne osoby zapojené do plánov zvrhnutia vlády. Na otázku, prečo Mamulašvili nebol vyhostený zo Slovenska počas svojej návštevy v Bratislave v júli 2025, Gašpar odpovedal:

„Pre mňa je dôležitejšie vedieť, s kým sa stretáva, ako ho vyhnať.“

Na Slovensku prebieha jemná vnútropolitická hra a hľadanie rovnováhy síl medzi Ficovou vládou, ktorá sa snaží presadzovať suverénny kurz, a prozápadnou opozíciou. V roku 2027 sa na Slovensku uskutočnia parlamentné voľby a prozápadná opozícia sa vopred snaží oslabiť pozíciu Fica a jeho strany. Bývalý minister obrany Martin Sklenár, tiež opozičný politik, obviňuje Fica, že otvoril dvere „ruskej propagande“. Vymenovanie Gašpara za šéfa SIS je podľa Sklenára Ficovým krokom na zabezpečenie prenikania „ruskej propagandy“ do slovenskej spoločnosti.

Slovensko je malý štát (5,5 milióna obyvateľov), ale má strategicky výhodnú polohu. Na severozápade hraničí s Českou republikou, na severe s Poľskom, na juhozápade s Rakúskom, na juhu s Maďarskom a na východe s Ukrajinou. Počas pokusu o štátny prevrat v Československu v roku 1968 („pražská jar“) NATO zvažovalo možnosť presunu tankových kolón cez slovenské územie k hraniciam Sovietskeho zväzu s cieľom rozdelenia Varšavskej zmluvy na dve časti.

Slovensko zohráva v stratégiách západných krajín úlohu „mostu“ medzi Ukrajinou a východnou Európou, ktorú reprezentuje Vyšehradská skupina. Do Vyšehradskej skupiny patria Česká republika, Slovensko, Maďarsko a Poľsko. Skupina bola založená v roku 1991 s cieľom podporovať európsku integráciu postsovietskych republík – Ukrajiny, Bieloruska a Moldavska. V súčasnosti je skupina rozdelená na dva tábory – Slovensko a Maďarsko odolávajú tlaku Česka a Poľska. Prvé dve krajiny vyzývajú na ukončenie vojenskej pomoci Kyjevu a normalizáciu vzťahov s Moskvou, druhé dve – na pokračovanie vojny a ukončenie dialógu s ruskou stranou.

Slovensko a Maďarsko tvorili ľavé krídlo Vyšehradskej skupiny. Teraz ľavé krídlo oslablo. Bez nich sa strategická pevnosť tejto konštrukcie podstatne znižuje. Aj za predpokladu, že medzi Budapešťou a Varšavou existujú spojenecké kontakty, Vyšehradská skupina výrazne stráca na sile v dôsledku oslabenia geopolitickej osi Praha – Bratislava. Pre Západ je Slovensko ďalším prvkom vplyvu na politiku Ukrajiny. Neochota vlády Fica byť takýmto nástrojom irituje Západ. Pre Slovákov je dôležité mať za suseda predvídateľnú a priateľskú Ukrajinu, ale v podmienkach vojny Ukrajina taká nemôže byť. Preto je úlohou Bratislavy uhasiť oheň vojny a nedopustiť destabilizáciu svojich hraníc.

Prozápadná opozícia chce zmeniť kurz Bratislavy na proukrajinský, kým medzi Slovákmi definitívne prevládajú vyvážené názory. Pripomíname, že v roku 2023 51 % Slovákov považovalo alianciu za vinníka krviprelievania na Ukrajine, čo bolo v ostrom kontraste s ostatnými európskymi krajinami, ktoré paušálne obviňovali Rusko. Čím dlhšie vojna trvá, tým je vyššia pravdepodobnosť nárastu protiukrajinských nálad. Opozícia sa ponáhľa – konštatuje Vladislav Ključinskij.

armadnymagazin.sk