Čo sa to len na nás valí a na čo sa to vlastne musíme teraz pripraviť?

Ak sa ľudia nezačnú venovať veciam verejným a neoboznámia sa s potrebou čeliť nebezpečenstvu blížiacich sa krízových javov, tak ich 21. storočie doslova prevalcuje.

Žijeme akýsi „syndróm Sidoniusa Apollinarisa“. Začiatkom 5. storočia nášho letopočtu žil totiž v Ríme taký muž, ktorý sa volal Sidonius Apollinaris. Zachovali sa jeho listy v ktorých píše jednému zo svojich priateľov: „Žijeme v nádherných časoch. Všade naokolo vládne pokoj a mier. Sedím pri bazéne svojej vily a sledujem ako sa nad vodou vznáša vážka. Je to nádherný svet…“ O niekoľko rokov neskôr vizigótsky kráľ Alarich I. dobyl a vypálil Rím a o niekoľko desaťročí neskôr sa Rím úplne zrútil. Sidonius Apollinaris je prototypom dnešných zaslepencov, ktorí sa odmietajú pozerať vpred. Čiastočne je to kvôli nevedomosti, čiastočne je to jednoducho kvôli neochote pochopiť svet okolo seba a uzrieť pravdu.

Aktuálne väčšina ľudí povie: „U nás je všetko v poriadku, je to bezpečné.“ Situácia je však už podstatne iná. Celý náš svet je tak globalizovaný, že globálne sa stáva už vlastne lokálnym. No a v tomto svete zúri stále viac a viac konfliktov, ktoré sú každým dňom bližšie a bližšie aj k našim životom. Situácia sa totiž aj naďalej neustále zhoršuje.

Tolkien má v Pánovi prsteňov jeden obraz, ktorý opisuje takto: „nad svetom sa dvíha opona temnoty“. To, čo sa teraz deje vo svete, je kvantitatívna akumulácia negatívnych trendov. Je to podobná opona temnoty, ktorá v určitom okamihu opäť zahalí náš svet temným oparom. Kvantita týchto temných mrakov sa zmení na kvalitu a tú už pocítime úplne všetci. Stane sa to v určitom okamihu a bude to. Vo všeobecnosti sa totiž historické udalosti dejú veľmi rýchlo.

Stará žena, ktorá kedysi zažila leninské zavádzanie Novej ekonomickej politiky (NEP), raz vo svojich spomienkach povedala: „Neviete si ani predstaviť, ako rýchlo sa NEP zrútil. Pred obedom boli všetky obchody otvorené, ale po obede bolo všetko zatvorené.“ Ľudia čakali a čakali. Čakali na revolúciu v roku 1917, na vojnu roku v 1914 aj na Veľkú vlasteneckú vojnu… Všetky tieto očakávané udalosti však napokon prišli veľmi nečakane – odrazu. Preto sú ľudia, ktorí veria, že „všetko je v poriadku“ v najväčšom ohrození. Je lepšie sa pripraviť na krízu, ako sa jej zľaknúť a byť nepripraveným. Dnes si väčšina ľudí užíva slobodomyseľne svoj život, ale odplata za tento komfort bude neskôr veľmi krutá, pretože problémy prichádzajú náhle a rovnako náhle ich bude potrebné aj riešiť.

Ideálne by bolo, keby sme sa na to pripravili a potom všetko bez problémov zvládli. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude všetko inak. A to veľmi skoro.

Pamätáte si ešte na moment, keď „zaútočil“ COVID-19. Zo dňa na deň neboli v obchodoch rúška a bez nich ste tam už ďalší deň ani nemohli ísť. Behom niekoľkých hodín boli zatvorené školy a deti ostali uväznené doma. Vzápätí sme sa doma ocitli úplne všetci a odrazu sme nevedeli ako budeme žiť zajtra. Nikto na to nebol pripravený. Šili sa po domácky vyrobené rúška, vyrábala sa domáca dezinfekcia a obchody začali narýchlo budovať zásielkový predaj. Reštaurácie krachovali ako kocky domina. Nikto neprišiel s okamžitým riešením záchrany. Nikto dokonca ani len neinformoval ako sa pred chorobou ubrániť a ako ju liečiť. Tieto informácie boli pred nami zatajované a účinné lieky akým je Ivermectín nám zakazovali užívať. Kto sa proti tomu búril, bol označovaný za dezoláta a doslova mu nasilu zavreli ústa.

Ak chceme prežiť v drsných podmienkach, musíme nielen analyzovať a chápať trendy (to je nevyhnutné), ale musíme byť vo všeobecnosti fyzicky pripravení na prichádzajúce ťažkosti. Celé 21. storočie bude svedkom boja na všetkých úrovniach. Bude prebiehať súboj vrámci elít navzájom, ako aj medzi elitou a strednou triedou, medzi strednou triedou a nižšími triedami a poťažmo opäť zas s elitou, ako aj súboj vnútri nižších tried, ktoré sa pustia do seba navzájom. To je presne to, čo je charakteristické pre temný stredovek. Navyše sa tu zrúti obrovská masa migrantov a začne sa obrovský spoločenský pohyb, na ktorý sa musíme pripraviť. Rovnako tak budú naše okolie terorizovať ukrajinskí fašisti a preživší hrdlorezi, ktorí si svoju korisť nájdu.

V nasledujúcich 20-30 rokoch nás bude spájať najmä to, že budeme chcieť zotrvať takí, akí sme. Budeme chcieť ostať ľuďmi a prežiť. Budeme sa chrániť a pomáhať si navzájom ako nositelia istého civilizačného kultúrneho kódu, ktorý má 1 000 alebo o niečo viac rokov a ktorý nám chcú spolu s nami vziať. Budeme odkázaní jeden na druhého, len aby sme prežili a začali budovať Nový svet. Svet v ktorom nebudú mať miesto neľudia. Svet, ktorý bude iba a len pre Človeka.

Autor: Robert Merva
Text je inšpirovaný prednáškou Andreja Iljiča Fursova.