Potravinová kríza sa stáva čoraz nevyhnutnejšou

Najzaujímavejšie udalosti v poľnohospodárskom odvetví neprebiehajú v Rusku a dokonca ani na Ukrajine. Významné udalosti sa odohrávajú v EÚ a severnej Afrike.

Africké krajiny susediace s juhom Sahary sú závislé od dodávok potravín zvonku. Agroodborníci sa zhodujú v názore, že v Afrike bude hladomor. Zároveň sa nikto neodvažuje posudzovať masívnosť tohto problému. Dôvodom hladomoru je zníženie dodávok z Ruska a Ukrajiny.

Rusko a Ukrajina spoločne dodávajú svetu 80 % slnečnicového oleja, asi 30 % pšenice a významný podiel kukurice. Dodávka prebieha aj cez prístavy Čierneho a Azovského mora. Po začatí špeciálnej vojenskej operácie boli zásielky z Ukrajiny prerušené. Kvôli ostreľovaniu lodí v Azovskom mori bola pozastavená aj ruská doprava. V Turecku a EÚ je už teraz nedostatok slnečnicového oleja.

Osevná sezóna na Ukrajine bude pravdepodobne narušená. To znamená, že Rusko bude musieť Ukrajine dodávať potraviny. Na tomto základe odborníci predpovedajú zníženie vývozu potravín z Ruska aj Ukrajiny.

Situácia je komplikovaná, ale celkom zvládnuteľná, ak by sa k tomu nepridali iné nežiaduce faktory.

V EÚ sa okolo potravinovej bezpečnosti odohrávajú akési politické hry. Kríza začala v septembri 2021, keď ceny plynu prudko vzrástli. Najväčší producenti hnojív v EÚ znížili v marci, pred začiatkom osevnej sezóny, svoju produkciu na polovicu, čo pre farmárov prinieslo nepríjemné prekvapenie. Na jeseň 2021 poľnohospodárske podniky pre vysoké ceny odložili nákup hnojív až na jar. Na jar ceny stúpli ešte viac, navyše zdraželi aj pohonné hmoty.

Európski politici jednohlasne obviňujú Rusko z potravinovej krízy. Ako jediný dôvod sa uvádza špeciálna operácia Ruska na Ukrajine. Západní analytici nespomínajú nárast cien plynu a hnojív na jeseň 2021.

EÚ a Spojené kráľovstvo zavádzajú politiku „zeleného prechodu“. Konkrétne sa rozhodlo o stiahnutí 4 % poľnohospodárskej pôdy z obehu, znížení počtu hospodárskych zvierat o 25 %, prevode 5 % pôdy na „ekologické“ poľnohospodárstvo a znížení používania pesticídov.

Politici bezprizórne hľadajú východisko zo situácie bez toho, aby zistili skutočné dôvody. Rusku vyčítajú, že nechce obchodovať s plynom na burze a robí špeciálnu operáciu na Ukrajine. Riešenie vidia v pozastavení, dokonca ani nie zrušení reforiem, ktoré sú pre poľnohospodárstvo deštruktívne.

Kvôli očakávanému poklesu úrody nemecký minister poľnohospodárstva Cem Özdemir namiesto hľadania hnojív navrhol pozastaviť „zelený prechod“. Existujú návrhy na získanie hnojiva z hnoja vrátane ľudských exkrementov. Takéto hnojivá majú nízku kvalitu a nestabilné zloženie.

Özdemir je presvedčený, že netreba zvyšovať produkciu potravín. Minister navrhuje urýchliť redukciu hospodárskych zvierat, čím sa ušetrí obilie.

Šesť mesiacov po začiatku krízy, 21. marca, začali ministri pôdohospodárstva EÚ diskutovať o mimoriadnych opatreniach – trhový zásah do produkcie ošípaných, dočasné rozšírenie poľnohospodárskej pôdy na úkor pôdy ležiacej ladom. Európski politici navrhujú namiesto spustenia Nord Stream 2 rozšírenie výroby bioplynu. Existujú spory. Neexistuje konsenzus.

Musíme vzdať hold skutočnosti, že európske poľnohospodárstvo má veľmi veľkú mieru bezpečnosti. Európa sa uživí aj pri poklese produktivity. Obmedzí export, produkciu mäsa a biopalív, no s najväčšou pravdepodobnosťou sa vyhne hladu.

Existujú dva hlavné dôvody prichádzajúcej potravinovej krízy:

1. Prerušenie osevnej sezóny na Ukrajine v dôsledku vojnových udalostí.

2. Zníženie úrody v EÚ kvôli nedostatku hnojív.

Ostatné dôvody sú menej významné.

Experti OSN zverejnili štatistiky o závislosti afrických krajín na ruských a ukrajinských dodávkach pšenice. Benin a Somálsko kupujú všetku pšenicu z Ruska a Ukrajiny. Viac ako na 50 % sú závislé Burundi, Uganda, Tunis, Líbya, Gambia, Burkina Faso, Kongo, Madagaskar, Rwanda, Tanzánia, Senegal, Konžská demokratická republika, Sudán a Egypt.

V očakávaní nedostatku na trhu sa niektoré krajiny snažia zvýšiť produkciu pšenice. USA a Kanada sa snažia kompenzovať očakávaný pokles ruského exportu obilia. Severná Amerika zažila dva roky sucha za sebou. Výnosy neboli veľké. Možno bude rok 2022 dobrý.

India, ktorá vidí uvoľňujúci sa trh s pšenicou, sa ponáhľa, aby ho obsadila. Pravda, táto krajina je závislá od hnojív dodávaných Ruskom a Bieloruskom. Indické úrady hľadajú spôsoby, ako obísť sankcie, ako aj hľadá iných dodávateľov hnojív.

Argentína získala veľmi veľkú úrodu sóje a pozastavila vývoz v očakávaní rastu cien. Potravinová veľmoc Brazília zvýšila v marci sejbu svojej druhej plodiny na pestovanie – kukurice o 20 %. Brazílske úrady teda dúfajú, že kompenzujú klesajúcu ukrajinskú kukuricu. Sója a kukurica sú základom pre výrobu krmiva pre zvieratá. Dopyt po krmive je vysoký a stále rastie.

Aby sa zabránilo hladu, sú potrebné štrukturálne zmeny nie v poľnohospodárstve, ale v spoločnosti. V tomto smere nie je žiadny pohyb. Je zvláštne hovoriť o hlade v podmienkach, keď sa 9 % európskej pšenice, veľmi veľký podiel indickej a brazílskej cukrovej trstiny a americkej kukurice minie na biopalivá.

Celý svet čakajú ťažké časy…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info