Krajiny EÚ sa dohodli. Nový balík protiruských sankcií by mal byť prijatý vo štvrtok ráno

Členské krajiny Európskej únie sa dohodli na 19. balíku sankcií voči Rusku v dôsledku jeho vojny proti Ukrajine, oznámilo v stredu večer dánske predsedníctvo v Rade EÚ. Informujú o tom agentúry Reuters a DPA. Približuje portál ta3

„S veľkým potešením oznamujeme, že sme práve dostali oznámenie od zostávajúceho členského štátu, že môže zrušiť svoju výhradu voči 19. balíku sankcií,“ uviedlo predsedníctvo.

Správu potvrdil aj Alexander Kováč z Úradu vlády SR. „Treba zdôrazniť, že do navrhovaných záverov Európskej rady boli zapracované všetky požiadavky Slovenska,“ uviedol pre TASR.

Po tomto vyhlásení sa začal písomný postup schvaľovania Radou EÚ. „Ak nebudú vznesené žiadne námietky, balík bude prijatý zajtra (vo štvrtok) do 8.00 h,“ dodalo predsedníctvo.

Aké sú ciele?

Cieľom 19. sankčného balíka je ešte viac obmedziť príjmy Moskvy z energetiky a zvýšiť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pristúpil k rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine.

Navrhnuté opatrenia zahŕňajú zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska od roku 2027, zameriavajú sa na takzvanú tieňovú flotilu tankerov, ruské banky, veriteľov v Strednej Ázii a niekoľko kryptomenových búrz. Súčasťou balíka sú aj obmedzenia pohybu ruských diplomatov v rámci EÚ.

Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová v pondelok vyhlásila, že dohoda o novom balíku sankcií by mohla byť dosiahnutá už počas štvrtkového summitu v Bruseli. Zároveň avizovala, že po jeho prijatí by EÚ mala začať pracovať na 20. balíku protiruských sankcií.

Potrebný bol súhlas všetkých

Na presadenie balíka je potrebný súhlas všetkých členských krajín. Medzi poslednými krajinami, ktoré mali výhrady, bolo Rakúsko so Slovenskom, pričom Rakúsko v sobotu oznámilo, že odmietavý postoj stiahlo.

Ochotu podporiť nový sankčný balík vyjadril slovenský premiér Robert Fico už v stredu ráno počas zasadnutia Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti, a to v prípade spokojnosti s navrhovanými závermi Európskej rady. Do nich chcel presadiť požiadavky týkajúce sa energetiky a automobilového priemyslu.

Podľa premiéra Slovenská republika nemala zásadný problém so samotnými navrhovanými sankciami, chcela ich však využiť ako nástroj na presadzovanie svojich priorít.

skspravy.sk