Bez práva veta, ale v EÚ. Brusel premýšľa, ako pri prijímaní nových členov obísť lídrov typu Orbán

Nové krajiny by sa mohli pridať k Európskej únii bez plných hlasovacích práv. Informuje o tom Politico s tým, že tento krok by mohol učiniť lídrov ako Viktor Orbán prístupnejšími voči členstvu Ukrajiny v bloku.

O čo ide?

Návrh na zmenu pravidiel členstva v EÚ je zatiaľ v počiatočnej fáze a museli by ho schváliť všetky existujúce členské štáty, uviedli traja európski diplomati a jeden predstaviteľ EÚ oboznámený s diskusiami pre Politico.

V skratke by išlo o to, že noví členovia by získali plné práva až po tom, ako EÚ prejde reformou svojho fungovania, ktorá by sťažila jednotlivým krajinám možnosť vetovať politiky.

„Budúci členovia by sa mali vzdať práva veta, kým sa nezavedú kľúčové inštitucionálne reformy – ako napríklad hlasovanie kvalifikovanou väčšinou vo väčšine oblastí politiky,“ povedal predseda Výboru pre európske záležitosti nemeckého Bundestagu Anton Hofreiter a dodal, že „rozširovanie nesmie byť spomaľované jednotlivými členskými štátmi EÚ, ktoré blokujú reformy.“

Iniciatíva by umožnila krajinám, ktoré sú už na ceste k členstvu – ako Ukrajina, Moldavsko či Čierna Hora – využívať mnohé výhody členstva v EÚ, no bez práva veta.

V akej fáze je návrh?

Tento návrh je najnovší pokus prointegračných vlád – uveďme napríklad severské a pobaltské štáty či Európsku komisiu – ktoré by chceli rozširovaciemu procesu pomôcť. Ten blokuje Budapešť, ale aj niekoľko ďalších krajín, ktoré sa obávajú nechcenej konkurencie na domácich trhoch alebo ohrozenia bezpečnostných záujmov.

Únia si pritom rozširovanie stanovila ako strategickú prioritu v súvislosti s expanznou politikou ruského prezidenta Putina. Snaha zvýšiť počet členov z 27 na približne 30 počas nasledujúcej dekády však naráža na problémy.

Podľa diplomatov a úradníkov sa o návrhu neformálne diskutuje medzi krajinami EÚ a Komisiou. Myšlienka spočíva v tom, že prijatie nových krajín bez hlasovacích práv by umožnilo pružnejšie členstvo bez potreby meniť základné zmluvy EÚ – a to je krok, ktorý viaceré vlády odmietajú.

Doteraz európski lídri trvali na tom, že pred prijatím nových členov, ako je Ukrajina, je potrebné zmeniť zmluvy, aby sa predišlo paralýze rozhodovania v Bruseli. Pokusy zrušiť právo veta aj pre existujúcich členov však narazili na odpor, najmä zo strany Maďarska, Francúzska a Holandska.

Podľa Hofreitera by plán, ktorý počíta s členstvom bez plných hlasovacích práv, „zabezpečil, že aj rozšírená EÚ zostane akcieschopná“. Dodal, že z rozhovorov so zástupcami západobalkánskych krajín má „jasné signály, že tento prístup považujú za konštruktívny a realizovateľný.“

Podľa neho by trvanie na tom, aby sa nové krajiny neprijímali, kým sa EÚ nezreformuje, umožnilo „blokovať rozširovanie zadnými dvierkami.“

Rastúca frustrácia

V krajinách západného Balkánu a východnej Európy, ktoré vykonali rozsiahle reformy, no ani po rokoch sa nepriblížili k členstvu, rastie frustrácia. Napríklad Čierna Hora rokuje o vstupe už od roku 2012.

„Poslednou krajinou, ktorá vstúpila do EÚ, bolo Chorvátsko pred viac ako desiatimi rokmi – a medzičasom Spojené kráľovstvo odišlo,“ povedal prezident Čiernej Hory Jakov Milatović pre Politico. Dodal, že si myslí, že teraz je čas tento proces oživiť „a prebudiť predstavu EÚ ako klubu, ktorý má stále svoju príťažlivosť.“

„Čakanie nie je možnosť,“ povedal zástupca ukrajinskej premiérky Taras Kačka. „Potrebujeme riešenie tu a teraz. Je to dôležité pre Ukrajinu, ale aj pre EÚ… Rusko testuje európsku bezpečnosť dronmi a zároveň podkopáva jednotu Únie.“

Európska komisia na čele s Ursulou von der Leyenovou postavila rozširovanie do centra svojej stratégie a uviedla, že Ukrajina a Moldavsko by sa mohli stať členmi do roku 2030. Členské štáty však zatiaľ odmietajú proces urýchliť, pripomenulo Politico.

ta3.com/ skspravy.sk /