Kontakt so zvieraťom sa ukázal ako mimoriadne prospešný pre ľudský mozog

Odborníci z univerzít v Bazileji a Zürichu (Švajčiarsko) zistili, že hladkanie psa je nielen príjemné, ale má pozitívny vplyv na fungovanie ľudského mozgu. Analýzy ukázali, že to zvyšuje aktivitu v prefrontálnom kortexe, ktorý je zodpovedný za sociálnu a emocionálnu interakciu, rozhodovanie a pozornosť.

V štúdii bola použitá metóda funkčnej spektroskopie blízkeho infračerveného žiarenia. To znamená, že nebolo potrebné dostať sa do hlavy v doslovnom zmysle, mozgová aktivita bola pozorovaná pomocou infračerveného svetla.

Na experiment bolo pozvaných 19 ľudí a traja psi (6-ročný Jack Russell Terrier, 4-ročný zlatý retriever alebo 4-ročný Goldendoodle). Dobrovoľníci a zvieratá sa navzájom nepoznali. Každý dobrovoľník trikrát pohladil psa a rovnaký počet krát plyšového leva Leo s vyhrievacou podložkou vo vnútri, aby simuloval živé teplo.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Vedci sledovali päť úrovní interakcie človeka a zvieraťa: neutrálnu, pozorovanie, pocit, hladenie a opäť neutrálnu. Prístroje ukázali, že od momentu zoznámenia sa so psom až do 4. fázy sa mozgová aktivita v prednej časti výrazne zvýšila.

Zmeny v prefrontálnom kortexe ukázali, že osoba sa stáva viac emocionálne zaangažovanou a pozornou. Zároveň, keď už pes nebol nablízku, stimulačné účinky pretrvávali. Ak sa pes vrátil, mozgová aktivita sa ešte zvýšila. Prefrontálna kôra reagovala aj na plyšového Leva, no účinky aktivity boli veľmi odlišné od tých, ktoré spôsobovali psy – boli oveľa nižšie.

Výsledky sú klinicky významné pre pacientov s deficitom motivácie, pozornosti a sociálno-emocionálneho fungovania. Zahrnutie zvierat do terapie je prísľubom pre zlepšenie emocionálneho zapojenia a pozornosti.

Keďže do experimentu neboli zaradení žiadni majitelia psov, autori plánujú v budúcnosti študovať komunikáciu s osobnými miláčikmi. A tiež všetci dobrovoľníci boli zdraví ľudia, preto je potrebné uskutočniť experiment s účasťou dobrovoľníkov so sociálnymi a emocionálnymi problémami. Ak interakcia so psom aktivuje mozog takýchto ľudí, canisterapia má veľkú šancu stať sa jedného dňa bežnou liečebnou metódou.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info