Keď progresívci plačú na nesprávnom hrobe a dobehne ich vlastný liberálny tieň

Tak progresívci si zaplakali nad Slovenskou Poštou, ktorá ide rušiť 26 malých, stratových pobočiek. Táto opovážlivosť poslancov za Progresívne Slovensko (PS) ma doslova šokovala. A prečo?

Lebo Pošta musí konsolidovať ako dôsledok totálnej liberalizácie, nariadenej Európskou komisiou. Ako teda vyzerá liberálny fetiš „otvorenosti hospodárskej súťaže?“

Národným tradičným poskytovateľom sa zoberú zlaté vajcia (najlukratívnejši služby) a otvoria sa dvere pre nadnárodné (doručovacie) korporácie, ktoré zisk vyvážajú von, ale povinnosti doručovať aj do „krkohájov“, a teda viesť stratovú službu päť dní v týždni ostáva na domácom (štátnom) poskytovateľovi univerzálnej poštovej služby…

Nuž pravda je teda taká, že za úpadok štátneho podniku, ktorý kedysi vykazoval také zisky, že mohol, štedro sponzorovať aj rôzne športové a kultúrne podujatia, môže politika a fetiše liberalizmu Európskej komisie, do ktorej otvoru sú progresívci a liberáli strčení v Bruseli od hlavy až po opätky.

Veď PS sa predsa hlási k tejto ideológii, aj politike, dokonca je jej jedovatým hrotom. Rýchlokvasení progresívci toľko omieľajú „odbornosť“, že v tomto prípade sa ukázali ako totálni analfabeti.

Bola to totiž dogma liberalizácie trhu všetkého a za každú cenu na príkaz členským krajinám únie, ktorá spustila totálnu liberalizáciu poštových služieb. V preklade to znamená otvorenie domáceho trhu zahraničným nadnárodným korporáciám.

Niečo o tom viem, lebo v roku 2007 som ako poslanec NR SR presadil  zákona, ktorou sme len dvomi spojkami v texte („a“ – „alebo“) zmarili pokus na Slovensku pôsobiacich agentov liberalizmu, ktorí sa usilovali zrušiť už v tom čase tzv. poštovú výhradu, hoci sme na túto nariadenú povinnosť mali ešte sedem rokov, takže úpadok Pošty by bol ešte rýchlejší.

Zabránili sme vtedy aj tlaku na zvyšovanie cien najlukratívnejších a najpoužívanejších zásielok do 50 gramov, na ktoré sa práve vzťahovala poštová výhrada (tzv.monopol), na ktorí si už vtedy brúsili zuby zahraničné korporácie.

Žiaľ, liberalizácii poštového trhu sa nedalo zabrániť, len spomaliť nástup neokolonializmu, kedy si vzájomne zahraničné korpotácie (banky, mobilní operátori, distribútori energií, atď,) vzájomne mastili rúčky. V tejto liberálnej praxi to potom znamenalo, že začali po roku 2013 obchádzať Slovenskú Poštu a lukratívne zásielky občanom na platenie účtov presunuli na doručovanie západným firmám pôsobiacich na Slovensku.

Pre ilustráciu, o čo ide, základný fakt: Liberalizácia poštového trhu patrí ku kľúčovým legislatívnym opatreniam v EÚ a to preto, lebo európske pošty prepravia a doručia ročne 135 miliárd zásielok v hodnote 88 miliárd eur, čo pred 18 rokmi predstavovalo 1 % európskeho HDP. Navyše Pošty zamestnávajú v EÚ 5,2 milióna ľudí a Slovenská pošta bola druhým najväčším zamestnávateľom po železnici!

Takže dúfam, že po tomto je už aj zadubeným alebo fanatickým „liberálnym“ voličom PS, SaS a DS jasné, že progresívci nemôžu byť z podstaty svojej liberálnej politiky a probruselskej progresívnej ideológie ako aj státia na globalistickej strane nijakými obhajcami poštového doručovania a všeobecne advokátmi Slovenskej Pošty, pretože to ich krvná skupina pustila žilou krv národného poštového doručovateľa, keď presadili aj tretí liberalizačný „balíček“  EÚ so zrušením poštovej výhrady.

Neverte preto ani vy krokodílím slzám liberálov a progresívcov na zinscenovaných tlačovkách! Chcú vás dojať, plačú ako farizeji na nesprávnom hrobe, ktorý však sami vykopali, kde pochovávajú národno-štátne záujmy, príjmy do štátneho rozpočtu, peňaženky bežných ľudí…a samozrejme aj tie stratové poštové pobočky . Z liberalizovaného biznisu si totiž stále prioritne mädlia ruky zahraniční (západní) akcionári. A o to prioritne liberálom ide.

Rafael Rafaj

skspravy