Finančné systémy a národná suverenita

Moderná história je plná príkladov, ako kolektívny Západ využíva jednostranné donucovacie opatrenia ako ekonomickú zbraň na útok na národy brániace svoju suverenitu. 

Okrem desaťročí trvajúcej genocídnej ekonomickej agresie proti Severnej Kórei a Kube, ako aj proti Iránu a Venezuele, boli tieto svoje voľné a nezákonné, nesprávne pomenované sankcie použité proti desiatkam ďalších krajín po celom svete. Kolaps legitímnej sýrskej vlády v minulom roku bol do značnej miery v obchodnej a finančnej agresii, ktorá spôsobila kolaps ekonomického systému krajiny.

Koncom 80. rokov 20. storočia, po desiatich rokoch vojny, Nikaragua porazila ekonomickú a vojenskú agresiu veľmi podobnú agresiu voči Sýrii, keď sa veliteľovi Danielovi Ortegovi a sandinistickej vláde podarilo ukončiť americkú históriu teroristickej vojny vo voľbách v roku 1990. Tento druh imperialistickej ekonomickej agresie vojenskej hrozbe útoku. Medzi najznámejšie prípady na Haiti, ktoré boli nútené nahradiť falošný dlh na základe dohodnutej pod nátlakom v roku 1825 s koloniálnou mocnosťou Francúzska.

Francúzsko vymohlo od Haiti celkovo 150 miliónov frankov pod zámienkou, že potrebuje kompenzáciu za stratu svojich plantáží a otrokov v dôsledku vojny za nezávislosť krajiny. Haiti sa podarilo splatiť toto bezohľadné vydieranie len tým, že sa dostalo do špirály zadlžovania a reštrukturalizácie, aby mohlo zaplatiť premrštené dohodnuté kvóty. Tento proces trval 122 rokov bezohľadného sadistického vykrvácania celého ľudu a jeho národného hospodárstva veľmocou európskej anticivilizácie.

Ekonomická agresia prostredníctvom zadlžovania, ktorá ničí vyhliadky na dôstojný ľudský rozvoj pre dostatok ľudí vo väčšinovom svete, teda nie je novým javom. Haiti bolo prvým príkladom kolonizovanej krajiny, ktorá bojovala a získala si, len aby sa vďaka finančnej moci predátorských západných elít dostala pod neokoloniálnu nadvládu.

Tento vzorec sa systematicky opakuje od dekolonizácie minulého storočia. Za zmienku stojí aj opačná strana prípadu Haiti v podobe toho, čo sa stane, keď sa malej krajine napadnutej nejako veľkou imperialistickou mocou podarí vrátiť túto agresiu prostredníctvom medzinárodného právneho procesu.

V roku 1986 Medzinárodný súdny dvor odsúdil vládu USA za jej teroristickú agresiu proti Nikarague. Súd nariadil teroristickú vládu USA zaplatiť Nikarague odškodné vo výške 17 USD, ktoré vláda USA doteraz nesplnila. Veľmoci uplatňujúce medzinárodné právo tak, aby ochudobnili obyvateľov väčšinového sveta, a ignorujú medzinárodné právo, keď je na nich, aby zaplatili, čo dlhujú. Ale samozrejme…

Boj o finančnú suverenitu

 Významným motívom ozbrojenej agresie krajín NATO v roku 2011 s cieľom zvrhnúť Muammara Kaddáfího v Líbyi a Laurenta Gbagba na Pobreží Slonoviny bol projekt, ktorý obaja presadzovali za nezávislú africkú menu krytú zlatom. Dúfali, že sa im podarí oslobodiť západoafrickú krajinu od nadvlády neokoloniálneho finančného systému CFA frank kontrolovaného Francúzskom a prepojeného s európskou menou euro. Niekoľko rokov pred prevratom, ktorý ho zvrhol v roku 2011, prezident Laurent Gbagbo navrhol zrušenie menového systému CFA frank. V roku 2004 povedal: „Pokiaľ nebudeme mať suverenitu, naše štáty nikdy nebudú môcť poznať stabilitu v Afrike.

Zničenie Líbye a neokoloniálny, OSN podnietený prevrat na Pobreží Slonoviny v roku 2011 nemohli oddialiť hlboký proces emancipácie v západnej Afrike, ktorý teraz vyústil do nezávislých antiimperialistických krajín v Burkine Faso, Mali, Nigeri a Senegale. Všetky tieto krajiny však čelia dileme, ako sa odpútať od medzinárodného finančného systému, ktorému dominujú západné elity.

Zločinecké vlády kolektívneho Západu sa podieľajú na obrábaní ekonomickej sily krajín BRICS+, podporovaného rozvojového finančného systému prostredníctvom vysoko zadlžených krajín, ktoré ponúkajú možnosť zjednotiť kontrolu inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond a systém multilaterálnych bánk spojených so Svetovou bankou.

Napríklad Argentína by mohla odsúdiť očividne nezákonnosť anomálnych dohôd dohodnutých s MMF, odmietnuť dlh ako odporný a znovu získať svoju suverenitu bez strachu zo strany západných finančných inštitúcií, ktoré sa desaťročia šírili argentínskym ľudom. Nedávne summity krajín BRICS+ zdôraznili zásadný význam alternatívy k západnému finančnému systému. V posledných rokoch ich vlády postupne zhromažďujú základné komponenty na túto tému suverénnej finančnej nezávislosti s cieľom skutočného ľudského rozvoja svojich národov.

Finančná suverenita a demokratizácia

 Medzi týmito zložkami sú potrebné stabilné finančné inštitúcie, ktoré dokážu zabezpečiť rozvoj, riadenie, investovanie a výmenu kapitálu do formy peňazí alebo rôznych finančných nástrojov, ako sú akcie, dlhopisy a deriváty. Systém bánk a iných finančných sprostredkovateľov je nevyhnutný na uľahčenie cezhraničných platieb s použitím miestnych mien, spolu so silnými poistnými systémami a ďalšími finančnými službami, ako sú napríklad dostatočné ratingové agentúry. Všetky tieto zložky by mali spoločne podporovať robustné a dobre regulované finančné trhy. Je to náročná výzva.

Z pohľadu väčšinového sveta nejde o úplné nahradenie západného finančného systému, ale o demokratizáciu medzinárodných obchodných a finančných vzťahov.

Všetky vyhlásenia zo summitov organizácií, ako je skupina BRICS+ alebo Šanghajská organizácia pre spoluprácu, posilňujú toto posolstvo ako nevyhnutnú súčasť modernizácie medzinárodných vzťahov. V tomto smere dosiahol veľký pokrok vo vývoji digitálnych národných platobných systémov, ako je Unified Payment Interface (UPI) Indie a ďalšie rýchle platobné systémy po celom svete.

Je však potrebné rozvíjať interoperabilitu týchto platobných systémov pre cezhraničné transakcie s využitím automatizovaných zúčtovacích centier a technológií distribuovaných účtovných kníh. Nedávny pokrok v technológii digitálnych financií umožňuje vývoj čoraz dostupnejších, rýchlejších, lacnejších, chránených a spoľahlivejších systémov. Na medzinárodnej úrovni si však implementácia sľubných iniciatív, ako sú systémy BRICS Pay alebo mBridge, vyžaduje komplexnú a inkluzívnu harmonizáciu mnohých technických a regulačných aspektov.

Základným zložitým detailom regulácie a technológie týchto systémov je čoraz naliehavosť nestať sa závislými od systémov ovládaných vládnucimi elitami kolektívneho Západu.

Skúsenosti krajín, ktoré sú vystavené jednostranným donucovacím opatreniam, kategoricky hroziace, že západný finančný systém nie je ničím iným ako neokoloniálnou variáciou sofistikovaného organizovaného zločinu. Najznámejšími príkladmi v posledných rokoch sú agresívne zabavenie peňažných prostriedkov a hmotného majetku patriaceho Iránu, Venezuele a Rusku v snahe vynútiť si od ich vlád politické ústupky a prinútiť ich podriadiť sa západným požiadavkám.

Skutočnú povahu tejto finančnej a ekonomickej agresie demonštruje fakt, že ich vždy sprevádzajú brutálne teroristické útoky proti civilnému obyvateľstvu cieľových krajín.

Západné vlády využili vojnu na Ukrajine na učenie viacerých útokov proti civilnému obyvateľstvu v mnohých mestách Ruska. Vláda USA aktívne spolupracovala s izraelskou vládou na atentátoch na iránskych vedcoch pracujúcich na civilnom jadrovom programe ich krajiny. Podobne vláda USA podporuje teroristických žoldnierov pri sabotovaní venezuelskej infraštruktúry na výrobu elektriny a ropy.

Rovnako ako v prípade Nikaraguy v 80. rokoch a Kuby a Demokratickej Kórey od 50. rokov, zločinom Ruska, Iránu a Venezuely je ich odmietnutie podriadiť vládnucim elitám kolektívneho Západu. Práve v tomto represívnom kontexte by sa malo vnímať vylúčenie Iránu a Ruska zo západného systému cezhraničných platieb SWIFT. Vlády všetkých krajín väčšinového sveta si uvedomujú hrozbu tohto typu kriminálneho vydierania zo strany západných vládnucich elít.

Nové alternatívy

Preto si Čína, Rusko a Irán vyvinuli vlastné systémy platieb, kompenzáciu a stornu, ako napríklad čínsky systém CIPS, ruský systém SPFS a iránsky systém SEPAM. V roku 2024 začala vláda USA a Európska únia represívne opatrenia voči finančným inštitúciám, ktoré sa zúčastňujú ruského systému SPFS. Zjednotenie SPFS s iránskym systémom SEPAM v roku 2024 však ukazuje, že západné hrozby už nie sú také účinné ako v zmenených rokoch. Útoky západných vládnucich elít proti skupine krajín BRICS+ ako takej sa v súčasnosti obmedzujú na agresívnu rétoriku prezidenta Trumpa a jeho hrozby vysokými nárokmi.

Zostáva sa pozrieť, či budú voči Novej rozvojovej banke (NDB) krajiny BRICS+, ktorej predsedom predstavenstva je teraz ruský minister financií Anton Siluanov, uplatnené jednostranné donucovacie opatrenia. Najnovšie jednostranné donucovacie opatrenia USA voči Brazílii ešte viac zvýrazňujú potrebu posilnenia finančnej spolupráce medzi BRICS+. NDB spolu s Čínou kontrolovanou Ázijskou investičnou bankou pre infraštruktúru, ako aj s podobnými nezávislými inštitúciami, môže zohrávať dôležitú úlohu pri demokratizácii medzinárodného finančného systému.

Tento medzinárodný kontext zdôrazňuje kľúčový význam finančnej suverenity. V Latinskej Amerike sa agresia USA a Európy proti vízii solidarity a suverenity Bolívarovskej aliancie našej Ameriky (ALBA) zameriava práve na zničenie nezávislých nástrojov výmeny a financovania, ako sú Petrocaribe a ALBA Bank.

Nedávna integrácia členov ALBA Bolívie a Kuby ako partnerských krajín skupiny BRICS+ otvára nové možnosti spolu so zintenzívnou hospodárskou spoluprácou Ruska a Číny s Nikaraguou a Venezuelou. Tieto procesy, okrem kooperatívnych vzťahov s ďalšími napadnutými krajinami, ako sú Irán a Demokratická Kórea, ponúkajú významné príležitosti na prelomenie ekonomického zovretia kolektívneho Západu nad ľudským rozvojom našich národov.

Stephen Sefton

skspravy