Kauza Sputnik je synonymom biedy slovenskej politiky

Igor Matovič mal vakcínu Sputnik úplne na háku aj na saláme. Až do chvíle, kým prieskumy verejnej mienky naznačili, že nie nevýznamná vzorka slovenskej populácie preferuje práve ruský medikament. 

Venovať zvýšenú pozornosť každodenným škriepkam na politickej scéne nemá veľký význam, pretože spravidla nemajú povahu významných trendov so zásadným vplyvom na naše životy. Kauza Sputnik je však natoľko mnohovrstevná, že si predsa len zaslúži niekoľko poznámok.

Sputnik a Igor

Vyjadrené rečou blízkou „trnafčine“ [poprosím, aj druhé en čítať tvrdo], Igor Matovič mal vakcínu Sputnik úplne na háku aj na saláme. Až do chvíle, kým prieskumy verejnej mienky naznačili, že nie nevýznamná vzorka slovenskej populácie preferuje práve ruský medikament. Od tej chvíle sa predseda OĽANO začal správať ako obchodný cestujúci, čo v jeho prevedení pripomínalo skôr putovný cirkus.

Nemá zmysel zoširoka rozoberať jeho pseudo diplomatické iniciatívy tak v Rusku, ako aj v Maďarsku, pretože na túto tému už odznelo veľa oprávnenej a trefnej kritiky. Azda len jedna poznámka k Budapešti. Viktor Orbán nikdy nebol a nikdy nebude spojencom Bratislavy. Jeho sny o veľkom Maďarsku nikam neodchádzajú, a preto ísť na rokovanie s maďarským premiérom bez diplomatického sprievodu a oficiálneho tlmočníka v spoločnosti pohrobka Durayovho iredentizmu Juraja Gyimesiho hraničí s vlastizradou.

Sputnik a koaliční partneri

V ťažení proti Sputniku vynikli najmä minister zahraničných vecí Ivan Korčok a vicepremiérka Veronika Remišová. Pobavili najmä rečičky o vakcíne ako geopolitickej zbrani. Nuž áno, nielen USA, Čína, Veľká Británia či Švajčiarsko a Nemecko majú takzvanú soft power (mäkkú silu, spočívajúci v národno-štátnej propagande šírenej rôznymi kanálmi), ale aj Rusi.

Otázka však nikdy nestála tak, či Moskva používa (nielen) Sputnik ako nástroj zahraničnej politiky. Podstatné totiž bolo venovať pozornosť otázke, či Slovensko potrebovalo alebo ešte stále potrebuje okrem vakcín zabezpečených mechanizmom EÚ aj dodávky nad tento rámec. Ak znie odpoveď áno, potom sú všetky ďalšie reči irelevantné. Obzvlášť, ak nemecké letecké spoločnosti organizujú vakcinačnú turistiku do Ruska, pretože ani Berlín, najväčšia ekonomika EÚ a štvrtá najväčšia na svete, nie je v stave zabezpečiť obyvateľstvu dostatok očkovacích látok.

Sputnik a opozícia

Ak neberieme do úvahy až príliš plamenné statusy poslanca a podpredsedu Smeru Ľuboša Blahu, opozícia sa v kauze Sputnik správala oveľa racionálnejšie ako vládne strany. Nielen expremiéri Robert Fico a Peter Pellegrini, ale aj Marián Kotleba pragmaticky chápali, že Slovensko má jednak nedostatok vakcín, a jednak časť Slovákov z ideologických alebo iných dôvodov nechcela západné vakcíny, a preto si želali ruskú.

To však nie je najpodstatnejšie. Lídri opozície, na rozdiel od koaličných náčelníkov, chápu aj to, že schopnosť Slovenska udržiavať si neideologické a efektívne pracovné vzťahy s Moskvou bola jedna z mála výhod našej krajiny na medzinárodnej šachovnici. Radikalizmus jastrabov Matovičovho režimu (Korčok, Remišová, Naď, Klus & Co.) nás tejto výhody postupne zbavujú. Tri dekády inteligentnej diplomacie sa razom vytrácajú ako para nad hrncom.

Sputnik a manželia Baťovci

Priam pitoresknou črtou kauzy Sputnik je účinkovanie manželov Baťovcov. Naozaj je fajn, že pani Baťová pociťovala potrebu ospravedlniť sa šéfke EMA za nespôsobné výroky Igora Matoviča. V podstate by sa to dalo považovať za diplomatické gesto, ak by sa udialo za kulisami. Lenže ani Baťová, rovnako ako expremiér z Trnavy, má až príliš dôverný vzťah s Facebookom. A tak sa stalo, že šéfka ŠÚKL rovnými nohami skočila do politickej arény.

Rinčanie šabľou jej potetovaného manžela na Facebooku v úsilí rytiersky obhájiť manželkinu česť vytvára novú vrstvu kauzy Sputnik. Pán Baťo bol kedysi hovorom premiérky Radičovej a jedným z popredných poradcov prezidenta Kisku. (Obaja sú podľa konšpirátorov hlavného prúdu to najlepšie, čo slovenská politika vyprodukovala – ha, ha, ha.) Dnes je pán Baťo úradníkom ministerstva financií. Analyzujúc obsahovú aj psychologickú stránku jeho statusov si človek s ohľadom na bývalé aj súčasné funkčné zaradenie pána Baťa uvedomuje, že s mentálnou a intelektuálnou úrovňou vedenia tejto krajiny to bolo a je oveľa horšie, než sme si opovažovali myslieť.

Sputnik a realita

Sputnik sa naozaj stal predmetom hier. Menej geopolitických a viac ideologických. A nielen na Slovensku. Ak si však odmyslíme práve ideológiu, nevyhnutne dospejeme k jedinému záveru. Nech už sú to Sputnik, Sinovac alebo vakcína od Pfizeru, Moderny, AstraZenecy či Johnson & Johnson, všetky boli vyvinuté medzi 18 až 24 mesiacmi. To je žalostne málo na to, aby sme mohli mať k týmto produktom, nech pochádzajú skadekoľvek, absolútnu dôveru.

Nikto nemôže vyčítať ani Rusom, ani Američanom či Číňanom, Britom alebo Švédom, že sa ponáhľali a že ich regulačné úrady dali vakcínam štempeľ. Celosvetová hystéria a mediálne zveličovanie nebezpečenstva reprezentovaného vírusom SARS-CoV-2 boli také obrovské, že sa tomu nedalo vzdorovať. A tak máme na celosvetovom trhu vakcíny vyrobené v neuveriteľnom chvate.

Ak sa to niekomu nezdá, treba si pripomenúť históriu vývoja a aplikácie vakcíny proti detskej obrne. Ide o oveľa nebezpečnejšie ochorenie, napriek tomu s ním ľudstvo dokázalo existovať a čakať desaťročia, kým sa prvýkrát na počiatku 50. rokov minulého storočia začalo dlho očakávanou látkou očkovať.

Zdroj: datel.sk