Slovanské Noviny

18. apríla 2024

K porozumeniu Čelovekom

JUDr. Miroslav Radačovský, „podávam ako europoslanec SR na Generálnu prokuratúru SR Oznámenie o možnom spáchaní trestného činu….“


MOŽNÉ SPÁCHANIE TRESTNÉHO ČINU, NÁVRH NA PRIESKUM ÚSTAVNOSTI OPATRENÍ A UZNESENÍ ÚSTAVNÉMU SÚDU SR

podávam ako europoslanec SR na Generálnu prokuratúru SR Oznámenie o možnom spáchaní trestného činu, ako aj Podnet na predloženie návrhu na prieskum ústavnosti opatrení a uznesení Ústavnému súdu SR, ktoré si majú možnosť občania na tejto FB stránke prečítať. Zároveň poverujem lokálnu asistentku JUDr. Pajtášovú, aby v mojom mene tento podnet odoslala na Generálnu prokuratúru SR.

Doporučene!
Titl.
Generálna prokuratúra SR
K rukám generálneho prokurátora
V zastúpení prvej námestníčky Generálnej prokuratúry
JUDr. Viery Kováčikovej
Štúrova 2
812 85 Bratislava

Oznámenie o možnom spáchaní trestného činu

> Slovanská Múdrosť na youtube Slovanských Novín <

Podnet na predloženie návrhu na prieskum ústavnosti opatrení a uznesení Ústavnému súdu SR
I.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky so sídlom Trnavská cesta 52, 826 52 Bratislava, IČO: 00607223 (ďalej len „úrad“), v čase núdzového stavu v dôsledku pandémie ochorením COVID-19 vyvolanej vírusom SARS-COv-2 vydal 29.10.2020 vo Vestníku vlády SR podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 podľa § 59b zákona vyhlášku, ktorou nariadil opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu izolácie pozitívnych osôb v rámci celoplošného testovania „Spoločná zodpovednosť“ .

Podstatou podnetu by mal byť okrem iného aj prieskum vecnej pôsobnosti úradu pri vydávaní opatrení s celoslovenskou záväznosťou v rámci núdzového stavu.

Namietame a dávame do pozornosti fakt, že úrad nie je Ústredný orgán štátnej správy a teda je otázne, či je vecne spôsobilý vôbec opatrenia takéhoto charakteru vydávať.
Nakoľko Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že “pokiaľ ide o realizáciu ústavného príkazu povinnosti ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd vyplývajúceho z čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy, nemôže byť vo všeobecne záväznom nariadení uložená nová povinnosť, ktorá neexistuje v zákone. Nerešpektovanie uvedeného príkazu ústavy by znamenalo negáciu zvrchovanosti zákona, a tým popretie samotného princípu právneho štátu” (III. ÚS 100/02. Nález z 30. Januára 2003 ZNUÚS 2003 – I. polrok, s. 65).
Ďalej upozorňujeme na to, že Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny (Dohovor o biomedicíne), ktorý je pre Slovenskú republiku platný od 1. decembra 1999, kde v čl. 2 je uvedené, že “záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti”, keďže obsahom tohto článku je “Priorita ľudskej bytosti”. Účel a predmet tohto Dohovoru o biomedicíne je obsahom článku 1, kde “zmluvné strany budú chrániť dôstojnosť a identitu všetkých ľudí a zaručia každému bez diskriminácie rešpektovanie jeho integrity a iných práv a základných slobôd v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny”, pričom ľudskú dôstojnosť chráni Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo svojom čl. 3, ktorého znenie “nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu”, čo môže a aj vykladá Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP). ESĽP vo svojom výroku Ireland v. The United Kindom. Séria A, 1978, č. 25., vyložil nasledovne: “ponižujúce zaobchádzanie je také, ktoré je vedené s cieľom vyvolať pocit strachu, úzkosti a podriadenosti a ktoré je spôsobilé potupiť a ponížiť, prípadne zlomiť fyzický a morálny odpor.” Konzistenciu nemenného názoru na tento článok potvrdzuje svojou ustálenou judikatúrou. “Článok 3 nepripúšťa akékoľvek odstúpenie alebo obmedzenie, dokonca ani v prípade mimoriadnej udalosti ohrozujúcej život národa a aplikuje sa na zadržané osoby, bez ohľadu na povahu trestných činov, z ktorých spáchania sú podozrivé” (Dikme v. Turecko. Rozsudok z 11.7.2000 k sťažnosti č. 20869/92, ECHR 2000-VIII.). Článok 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bol prevzatý aj do Charty základných práv EÚ a nesmie sa vykladať užšie, ako ho vykladá ESĽP.

II.
Platný právny poriadok SR neustanovuje žiadnu zákonnú povinnosť na podrobenie sa povinnému testovaniu ( odoberaniu telesných vzoriek a biologického materiálu fyzickej osoby ).

Navrhujeme preto preveriť, či sa predstavitelia vlády SR, ktorí označili testovanie na Covid-19 ako dobrovoľné, nemohli dopustiť hrubého nátlaku na občanov (prostredníctvom hrozieb zo straty príjmu, nevzniknutia nároku na karanténnu PN, zákazu výkonu povolania alebo zamestnania bez preukázania sa negatívnym testom na Covid-19 .a pod.), za situácie, že sa občania “dobrovoľného” testovania nezúčastnia. Takéto konanie niektorých predstaviteľov vlády je podľa nášho názoru v rozpore s Ústavou SR a ústavným zákonom č. 227/2002 Z.z., na základe ktorého vyhlásila vláda núdzový stav.

Navrhujeme preveriť, či vláda SR má právomoc na základe uznesenia nariadiť povinnosť občanov SR zúčastniť sa celoplošného testovania pod hrozbou povinnej karantény, straty príjmu, obmedzenia základných životných potrieb.

III.
Úrad na ochranu osobných údajov vo svojom predbežnom stanovisku k preukazovaniu sa negatívnym testom, zo dňa 29.10.2020 uviedol:
“Pokiaľ ide o spracúvanie informácie o negatívnom výsledku testu, teda o spracúvanie osobitnej kategórie osobného údaja zamestnanca, je potrebné, aby zamestnávateľ disponoval právnym základom podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia a zároveň, aby tento spĺňal aspoň jednu výnimku zo zákazu spracúvania údajov týkajúcich sa zdravia podľa čl. 9 ods. 2 všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov.
Momentálne v rámci relevantných právnych predpisov týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov, pre spracúvanie negatívneho výsledku testovania (a prípadne aj certifikátu MZ SR) úradu nie je známy primeraný právny základ, nakoľko Zákonník práce ustanovuje ako povinnosť v súvislosti so zdravotným stavom zamestnanca len nahlásenie jeho práceneschopnosti, alebo inej prekážky v práci, ktorá u neho nastala.
V súvislosti s tým, že je vládou SR vyhlásený núdzový stav na základe čl. 5 zákona č. 227/2002 Z. z., môže vláda v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu: obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie.
K tomuto kroku vláda aj pristúpila a vydala uznesenie č. 678 z 22/10/2020, a tiež uznesenie č. 693 z 28/10/2020, ktorým obmedzila slobodu pohybu a pobytu a tiež ním nariadila ľuďom v niektorých vybraných prípadoch povinnosť preukazovať sa nešpecifikovanej skupine oprávnených osôb negatívnym výsledkom testu PCR, alebo antigénového testu z plošného testovania alebo certifikátom vydaným MZ SR.

Uznesenie vlády č. 678, aj 693, z pohľadu ochrany osobných údajov, nepovažujeme k dnešnému dňu za dostatočný právny základ na spracúvanie tohto údaja. “

O tomto stanovisku mala vláda SR nepochybne vedomosť. Pravdepodobne aj na základe tohto stanoviska vydala nami napádanú Vyhlášku.

Pričom poukazujeme na opätovné vyjadrenie Úradu pre ochranu osobných údajov zo dňa 30,10,2020, ktorý po vykonaní právnej analýzy s ohľadom na ochranu osobných údajov, ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z., ktoré má vyhláška vykonávať nateraz zotrváva na svojom stanovisku z 29.10.2020 a podľa Úradu „Uznesenia vlády č. 678, aj 693, z pohľadu ochrany osobných údajov, nepovažuje k dnešnému dňu za dostatočný právny základ na spracúvanie údajov týkajúcich sa zdravia.“.

IV.
Za súčasného stavu a na základe opatrení vlády je zamestnávateľ od zamestnanca interným rozhodnutím oprávnený požadovať ako podmienku pre výkon práce absolvovanie testu Covid-19. Rovnako tak aj obchodníci prípadne strážna služba, pričom ide o podmienku zabezpečenia si základných životných potrieb.

Navrhujeme preveriť, či vláda SR svojím uznesením resp. vyhlásením v rámci núdzového stavu neobmedzuje základné ľudské práva a slobody občanov, ktoré sú okrem Ústavy SR garantované aj Európskym dohovorom pre ľudské práva, pričom ten má prednosť pred Ústavou SR. A to formou nátlaku, prípadne vyhrážania.

V.
Z čl. 2 . ods. 2 Ústavy SR:
“Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.”
Ustanovenie tohto článku patrí k tým ojedinelým ústavným normám, ktoré majú zásadný význam pre spôsob uplatňovania celej Ústavy SR, ba až celého právneho poriadku SR. Od správnej interpretácie a aplikácie čl. 2 ods. 2 závisí nielen riadne uplatňovanie Ústavy, ale dokonca existencia Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu.
Ústava SR vo väčšine svojich noriem ustanovuje pravidlá, ktorých podrobnejšiu úpravu ponecháva na zákon. Vykonávacie zákony sa neraz odkláňajú od účelu ústavnej úpravy, či ju dokonca poprierajú. Ak by orgány verejnej moci uplatňovali ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR doslovne a vytrhnuté z kontextu Ústavy SR, bez rešpektovania príčinnej súvislosti medzi relevantnými ústavnými normami, výsledkom by bola aplikácia právneho poriadku SR vzdialená Ústave SR. V záujme zachovania podstaty ústavnej úpravy sa ustanovenie čl. 2 ods. 2 musí interpretovať a aplikovať v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a s využitím zdravého rozumu. Účelom výkladu čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR je zachovanie spravodlivej rovnováhy medzi zásadou ustanovenou čl. 2 ods. 2 a príkazom určeným v čl. 152 ods. 4.

Z čl. 2 . ods. 3 Ústavy SR:
“Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá “.
Týmto článkom sa ustanovuje ďalší zo základných princípov materiálneho právneho štátu “čo nie je zakázané, je dovolené”. Jeho adresátom sú fyzické a právnické osoby, ktoré vo vzťahu k orgánom verejnej moci sa smú správať podľa vlastného uváženia vždy, keď prameň práva prijatý v súlade so zásadami materiálneho právneho štátu im neurčil povinnosť správať sa ustanoveným spôsobom za určených podmienok. “V konaní pred ústavným súdom sa každý môže domáhať len toho práva, ktoré je výslovne uvedené v ústave alebo v zákone, alebo ho možno od takého práva odvodiť. Z ústavy ani zákona nemožno odvodiť právo porušujúce iné právo, slobodu alebo povinnosť ustanovenú ústavou” (PL. ÚS 17/94. Uznesenie z 27. Októbra 1994. ZNUÚS 1993 – 1994, s. 243). Tento právny názor nie je relevantný iba pre vymedzenie pôsobnosti Ústavného súdu. Týka sa aj hmotnoprávnej stránky práv a povinností. Účelom čl. 2 ods. 3 nie je vytvoriť právny základ pre protiprávne správanie. Uplatnením článku 2 odsek 3 Ústavy SR pri výklade právnej normy možno každému priznať právo, ktoré je implikované v povinnosti výslovne uloženej orgánu verejnej moci. Ústavný súd vyslovil aj ďalší právny názor, podľa ktorého v právnom štáte musí existovať “možnosť spoliehať sa na to, že štát poskytne občanom efektívnu ochranu ich práv v súlade s platnou právnou úpravou.” (PL. ÚS 16/95)

Z čl.13 Ústavy SR:
“ ( 1) Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.”

Z čl.19 Ústavy SR:
“(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.”

Z čl. 49 Ústavy SR:
“Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.”

Z čl. 72 Ústavy SR:
“Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.”

Ust. § 192, ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení posledných noviel:
“ Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri rok.”

Ods. 4:
“Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb,
c) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
d) za krízovej situácie.”

Ust. § 361, ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení posledných noviel:
“(1) Kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, alebo sa dopustí iného obdobného konania spôsobilého vyvolať také nebezpečenstvo, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto správu alebo iné obdobné konanie uvedené v odseku 1, hoci vie, že sú nepravdivé a môžu vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, oznámi právnickej osobe alebo Policajnému zboru alebo inému štátnemu orgánu alebo hromadnému informačnému prostriedku, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2

b) a spôsobí ním vážnu poruchu v hospodárskej prevádzke alebo hospodárskej činnosti právnickej osobe alebo v činnosti štátneho orgánu alebo iný obzvlášť závažný následok.”

Ust. § 425, ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení posledných noviel:
“Neľudskosť
Kto sa v rámci rozsiahleho alebo systematického útoku namiereného voči civilnému obyvateľstvu dopustí
a) vraždy,
b) vyhladzovania ľudí,
c) zotročovania,
d) deportácie alebo násilného presunu obyvateľstva,
e) mučenia,
f) znásilnenia, sexuálneho otroctva, vynútenej prostitúcie, násilného tehotenstva, nezákonnej sterilizácie alebo inej formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti,
g) perzekúcie skupiny obyvateľstva na politickom, rasovom, národnostnom, etnickom, kultúrnom alebo náboženskom základe, z dôvodu pohlavia alebo z iného podobného dôvodu,
h) uväznenia alebo iného závažného pozbavenia osobnej slobody porušujúceho základné pravidlá medzinárodného práva alebo akéhokoľvek iného obmedzenia osobnej slobody s následným nedobrovoľným zmiznutím ľudí,
i) apartheidu alebo inej podobnej segregácie alebo diskriminácie, alebo
j) iného neľudského činu, potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.”

VI.
Na základe uvedených skutočností navrhujeme GP SR, aby preverila či konaním konkrétnych osôb nedošlo k naplneniu skutkových podstát konkrétnych trestných činov.
VII.
Na základe uvedeného navrhujeme, aby GP SR podala návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie súladnosti s Ústavou SR rozšírenie núdzového stavu z 29.10.2020, z dôvodu kategorizácie občanov a obyvateľov Slovenskej republiky do dvoch skupín, a to z pohľadu prostriedku a cieľa na základe napádaných vyhlášok vydaných Úradom verejného zdravotníctva a aj vyhláškou vydanou Hlavným hygienikom SR dňa 30.10.2020.

Dňa 1.11.2020 JUDr. Miroslav Radačovský

zdroj: fb JUDr. Miroslav Radačovský

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)

 

Príspevkom "na kávu" pomôžete ľahšiemu fungovniu Slovanských Novín a podporíte tvorenie.

Ďakujeme

%d