Hviezdoslav sa obracia v hrobe

Kontroverzný plagát bratislavského Divadla Pavla Országha Hviezdoslava propagujúci novú divadelnú sezónu vzbudil poriadne vášne! Najnovšie na kauzu zareagovali aj Tomáš Taraba a Rafael Rafaj.

Vznikla už aj petícia

„Priatelia, tento hnoj čo vidíte na obrázku, si dovolilo uverejniť to, čo bolo kedysi Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Toto, čo vidíte na obrázku, tento doslova a do písmena rozklad, ktorý sa nachádza v niekoho chorom mozgu, to je presne to, čo chce liberálna mafia naliať aj ostatným ľuďom do hláv a proti čomu bude vždy každý slušný a normálny človek bojovať!,“ napísala v reakcii na plagát podpredsedníčka SNS Dagmar Kramplová.

Plagát Divadla P. O. Hviezdoslava vyvolal rozruch v súvislosti s jeho použitím symboliky LGBT aktivistov (dúhovej vlajky) a ukrajinskej zástavy, ako aj kvôli zobrazeniu prečiarknutého dvojkríža či znázornenia ženy držiacej v ruke hlavu muža, ktorým bol zrejme myslený Hviezdoslav.

Na internete už vznikla aj „Petícia za okamžité odvolanie a odstúpenie riaditeľky divadla Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave i s jej podriadenými“. Aktuálne (1. 9.) je pod ňou podpísaných vyše 6300 ľudí.

V popise petície sa uvádza: „Nový reklamný pútač divadla Pavla Orságha Hviezdoslava na novú sezónu 2023/2024-Dúhová a ukrajinská vlajka, preškrtnutý slovenský dvojkríž, odrezaná Štúrova hlava. Štúra, preškrtnutý slovenský znak a iné karikatúry slovanských tradíciou nazvali: ,,Strašiaky minulosti, ktoré sa snažia zatemniť ich budúcnosť“

Nielenže sa týmto porušujú naše slovanské tradície, pošliapava ústava, ale i porušujú verejne ,,ETICKÝ KÓDEX“ štátnych zamestnancov!!!“

Taraba: Je to kultúrny hnoj!

Poslanec Tomáš Taraba (SNS) vo svojej reakcii na Facebooku pripomenul, že Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava je neziskovou organizácou mesta Bratislava.

„Tento kultúrny hnoj, ktorý si nezaslúži niesť názov slovenského literárneho velikána predstavil včera novú sezónu a ukázal svoje videnie Slovenska. Odseknutá hlava Štúra alebo Hviezdoslava, namiesto slovenskej zástavy vlajky Ukrajiny a duhový pochod,“ píše poslanec.

„Toto je kultúra extrémistického dekadentného Progresívneho Slovenska, ktoré patrí do totálnej politickej izolácie a divadlo P.O.Hviezdoslava si zaslúži byť odrezané od všetkých verejných financií a príspevkov. Nech si žije z príspevkov Šimečku a Valla,“ odkazuje ďalej Taraba a dodáva, že Slovensko si zaslúži „odluku“ od takejto formy kultúry, ktorá sa zo Slovenska „vysmieva a uráža ho“.

Rafaj: Spoznali sme nepriateľov kultúrnej revolúcie neomarxistov

Kandidát na poslanca za hnutie Republika Rafael Rafaj zareagoval na Facebooku prostredníctvom textu, ktorému dal nadpis: „KEĎ Z DIVADLA UROBIA PROGRESÍVCI TEÁTRO A Z UMENIA ANGAŽOVANÚ IDEOLÓGIU“.

Rafaj píše, že Pavol O. Hviezdoslav sa musí „v hrobe obracať“ ako nová ideologická angažovanosť na „pulze novej doby“ či bezpohlavnej a aj bezhlavej „budúcnosti“ fanatizmom na úrovni 50. totalitných rokov zneužila jeho meno.

„Nový divadelný, či skôr teatrálny plag(i)át k sezóne 2023/24 je ukážkou gýča a braku angažovaného pseudoumenia a kultúrneho prevratu, ktorý progresívci a ideologickí tretí sektor chystajú pre Slovensko,“ kritizuje Rafaj počin bratislavského divadla. Rafaj si všíma, že „neziskovka“ zriaďovateľa, ktorým je magistrát hlavného mesta Bratislavy vedený progresívcami, popisuje vitráže Janka Alexyho ako memento minulých režimov, ktoré vraj teraz začínajú rozprávať nový príbeh. „Príbeh povstania proti strašiakom minulosti, ktorí sa pokúšajú zatemniť našu budúcnosť“ je štylistická forma jasne usvedčujúca progresívny pôvod myšlienkových a najmä propagandistických bludov. Nemôžu chýbať kľúčové floskuly progresivizmu ako „nový“ a „budúcnosť“,“ konštatuje politik.

Angažovanému autorovi sa podľa Rafaja podarilo zabiť dve hlavné muchy, ktoré otravujú „otvorené liberálne a najmä novými ideológiami pomätené hlavy s odkrytou lebečnou dutinou bez šedej hmoty“, a to nielen paródiu na vieru v Boha (kresťanstvo), ale aj národné cítenie.

„Postava Salome, Herodesovej ženy, nedrží v ruke na podnose hlavu Jána Krstiteľa, ale Ľudovíta Štúra, najvýznamnejšieho národného buditeľa Slovákov,“ všíma si ďalej Rafaj. (Hoci tu treba poznamenať, že niektorí si myslia, že ide o hlavu Hviezdoslava.) „Ak angažovaný autor tvrdí, že v novom vizuáli tohto teátra sa skrývajú súčasné odkazy, tak tento je hodný označenia liberálny extrémizmus,“ poznamenáva Rafaj.

Ďalej Rafaj konštatuje, že každá revolúcia sa nezaobíde bez troch vecí – a to hesiel či dogiem, nepriateľa a vlajok. „Nepriateľov kultúrnej revolúcie neomarxistov (alias „kultúrnych komunistov, čiže progresívcov) sme teda spoznali: Boh, kresťanstvo, národ, slovenské vlastenectvo a podľa jednej z vlajok, aj slovenskej štátnosti,“ píše Rafaj.

„Odhalili nám aj budúcnosť, ktorá nás čaká pod ich vlajkami na teatrálnom politickom plagáte. Vpredu, nepochybne smerom k ďalším „svetlým zajtrajškom“ ich dogiem máme kráčať pod dúhovou vlajkou ideológie LGBTI, čiže spochybnenia a rozvratu rodovej identity. Za ňou veje a smer našej politickej a geopolitickej angažovanosti nám ukazuje druhá, ukrajinská vlajka, s odkazom na nenávisť voči Rusom a Rusku. No a pozadí veje rafinovane prečiarknutý dvojkríž, akože z éry Slovenského štátu… Lenže dvojkríž je vždy dvojkríž, čiže súčasný štátny symbol Slovenskej republiky,“ pokračuje Rafaj.

Ďalej Rafaj poukazuje na nemecké vojnové vyznamenanie Železný kríž, ktoré udeľovali aj nacisti počas druhej svetovej vojny, ale jeho štylizované symboly používa aj súčasná nemecká armáda.

„Nikoho príčetného nenapadne vidieť spojitosť medzi súčasným a nacistickým režimom. To len na Slovensku kvitne angažovanosť ako burina a dokonca sa pokúša tváriť ako „ume-NIE“,“ uvádza Rafaj.

„Na záverečný výsmech letáka, namiesto potlesku a výkrikov „hurá!“ pôsobí hlavná činnosť tohto progresívneho teátra vo Valloslave, uvedená v registri neziskových organizácií ako vraj (sic!) „tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt“.“ všíma si ďalej politik. „Progresívni neomarxisti zabudli vo svojom jednookom fanatizme na starú múdrosť, ktorá neplatí len pri klasických vojnách, ale je šitá aj na tú ich „kultúrnu vojnu“: Keď rinčia zbrane, múzy mlčia. Ako dokazuje jeden obyčajný plagát angažovaného fanatizmu, ideologické zbrane -izmov a -ológií sú rovnako nebezpečné a odsúdeniahodné ako tie, ktoré strieľajú projektily. Už minulé totalitné ideologické režimy dokázali, že zabiť sa dá nielen telo, ale aj duch, duša, identita. A to dokonca aj angažovanou tvorbou a fanatizmom umelcov,“ píše Rafaj.

„Našťastie proti každej vojne, aj tej „kultúrnej“ má ľud legitímne aj ústavné právo postaviť sa na odpor. Ba dokonca povinnosť, pretože podľa prvého článku Ústavy SR, ktorej výročie prijatia si dnes pripomíname, sa Slovenská republika neriadi nijakou ideológiou,“ myslí si Rafaj.

„V tomto marazme angažovaného „umenia“ si autor zanietenosťou pichol do vlastného oka, keď v popredí vidieť Judáša ako typického kaviarenského povaľača. Aké typické pre liberálnu antislovenskú scénu,“ uzatvára politik Republiky.

hlavnydennik.sk