Hrnko o “tarzanovi” v parlamente”, aj ako sa progresívne vrany vrhli na sokola

Minulý týždeň sme boli svedkami viacero zaujímavých udalostí, z ktorých niektoré stoja za krátky komentár.

Predovšetkým ako vrany na sokola sa vrhli progresívci na M. Šutaja Eštoka, kvôli jeho personálnym opatreniam. Aby sme pochopili celú zvrátenosť ich útoku, dovoľte mi malý názorný príklad:

Predstavte si, že som obvinený z ťažkého zločinu a polícia ma už niekoľko mesiacov vyšetruje. Potom mi niekto pošepká, že je tu niečo ako Úrad na ochranu oznamovateľov a jeho predsedníčka ma môže účinne obrániť tým, že ma vyhlási za chránenú osobu. Stačí len niekoho oznámiť, lepšie nejaké veľké zviera a ona ma zaradí medzi chránenú “zver” a budem mimo obliga.

Teda Lipšic im to vymyslel “dobre”. Až na takú maličkosť. V konkrétnych prípadoch aj v tom mojom, predsedníčka úradu zneužila právomoc verejného činiteľa a mala by za to niesť plnú trestnoprávnu zodpovednosť.

Uvedení “čurilovci” boli predsa dlhodobo trestne stíhaní, že predchádzajúci ministri ich mali poslať mimo služby a ich “oznámenie” bola účelová hra, do ktorej sa aktívne zapojila aj predsedníčka úradu.

Podľa môjho názoru sa pani predsedníčka dopustila trestného činu podľa paragrafu 338 Trestného zákona (schvaľovanie trestného činu) a paragrafu 326 Trestného zákona (zneužitie právomoci verejného činiteľa) a to v rámci organizovanej skupiny, ktorú ešte roku 2020 definoval D. Lipšic ako skupinu “čestných vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov”. Myslím, že si to všimne aj prokuratúra.

Ešte jedna pripomienka. Nemôže v štáte existovať zákon a inštitúcia, ktorá by pri “správnom” obsadení mohla blokovať spravodlivý postup proti “našim ľuďom.” Zjavne sa uvedený zákon nevydaril a treba ho upraviť tak, aby k takýmto “pestvám ” nemohlo dôjsť.

Školstvo bude vždy mojou srdcovou záležitosťou. Minulé som hovoril o zrušení dotácie dejepisu za ministrovania SNS z pôvodných dvoch na jednu hodinu. V diskusii na Hlavných správach ktosi poznamenal, že roku 2008 sa to vykonalo z dôvodu nedostatku učiteľov dejepisu. Dôvod ako vyšitý z prísloví od Zátureckého – keď sa pes chce biť, palica sa nájde.

V skutočnosti išlo o nájdenie voľnej hodiny, aby sa mohla angličtina učiť päť dní v týždni. Rozumiete? Angličtina sa učí 5 dní v týždni po hodine, slovenčina len štyri a dejepis iba hodinu!

Čudujeme sa preto, že testy z materinského jazyka sú úplná katastrofa (asi prispieva aj vyučovacie metóda) a národné povedomie Slovákov je na stupni mínus dva. Ale v angličtine sú naše deti mňam-mňam. Toto treba, pán minister, zmeniť!

V minulom príspevku som tiež poukázal na skutočnosť, že na základnom a strednom stupni vzdelanie by nemali chodiť do škôl tí, ktorí “kážu” v rozpore so štátnou politikou vzdelávania. Medzi tým minister Drucker povedal, že nemá nič proti pôsobeniu mimovládok v školstve. Na to zareagoval neuveriteľne dobrý človek a hneď vypovedával koalíciu.

No, ani mne sa ten výrok povedaný v holej vete nepáčil. Ale prečo by nemali pôsobiť na školách mimovládky, ktorých činnosť je v súlade so štátnou vzdelávacou politikou. Andrej by si mal uvedomiť, že v koalícii nemá žiadne žolíky, že jeho karty nie sú ani len na spochybňovanie, nieto ešte na vyhrážky. Nie je dobré, robiť spochybňujúce kroky a vyjadrenia ešte pred tým, než vláda získala dôveru.

V marci 1968 ohlásil prezident A. Novotný, že abdikuje. Nebolo na Slovensku nenávidenejšieho človeka ako práve on, a preto bolo prirodzené, že to vyvolalo radostné opojenie v celej slovenskej spoločnosti. Ako siedmak som ráno išiel do školy, a videl som ako deviataci v triedach pozvešali obrazy prezidenta a robili s ním neprístojnosti. Po začiatku vyučovania boli mimoriadne triednické hodiny, kde nám učitelia vysvetlili, prečo takéto konanie nie je v súlade s dobrými mravmi a dôstojnosťou človeka. Prezident je prezidentom aj po odchode z funkcie a jeho znevažovaním vlastne znevažujeme sami seba. Odvtedy viem to, čo vedel aj K. Gott, že je nebezpečné dotýkať sa hviezd, aj tých padlých z neba.

Preto mi pripadalo veľmi nevkusné a nevhodné konanie Ľ. Blahu po vstupe do svojej novej kancelárie. Má pravdu, nepatrí to v zmysle predpisov do kancelárie obligatórne, ale fakultatívne to mnohí majú. Takže by sa nič nestalo, keby to potichu odstránil a zavesil si v kancelárii to, čo mu je milé. Ale konanie, ktoré zverejnil na sieťach, mi silno pripomínalo Tarzana, ktorý po skolení svojej obete vyložil na ňu nohu a revúc na celú džungľu sa bil do pŕs.

My – všakže – nie sme v džungli. Takéto prejavy len pokračujú v šľapajách studenej občianskej vojny, ktorú by už bolo treba skončiť a všetky vojnové tomahavky zakopať. Ľubošovi ešte jednu radu: V politike nie sú víťazi a porazení. Platí tam daný stav, ktorý sa môže kedykoľvek zmeniť. Úlohou politika nie je sláviť víťazstvá – to treba ponechať vojvodcom. Úlohou politika je starať sa, aby daný stav, v ktorom je na vrchu, trval čo najdlhšie. Obyčaje Tarzanov tomu nenapomáhajú.

Anton Hrnko

skspravy.sk