Ukončenie výroby zdôvodňovala firma už vlani vysokými cenami energií. Pomoc očakávala od vlády v podobe vyšších kompenzácií. Žiadala novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, aby sa energeticky náročným priemyselným podnikom vracal vyšší podiel z toho, čo platia za emisné povolenky. Argumentovala, že v iných priemyselných krajinách Európskej únie je toto percento vyššie ako na Slovensku.
Ministerstvo životného prostredia s Jánom Budajom a Igor Matovič na čele ministerstva financií namietali, že aj keby boli kompenzácie vyššie, Slovalco by nebolo schopné výrobu udržať. Odstavenie podľa Slovalca je výsledkom nečinnosti vlády Slovenskej republiky.
Odstavením výroby bude Európa a Slovensko nútené zaobstarať hliník z krajín ako Rusko či Čína, v ktorých má výroba hliníka zásadne negatívnejšie dopady na životné prostredie, píše spoločnosť v tlačovej správe.
Ku koncu hlinikárne sa vyjadril predseda hnutia Socialisti.sk Artur Bekmatov. Podľa jeho slov hlinikárne tvorili chrbticu hospodárstva socialistického Československa, dokázali sa pozviechať z eutanázie zbrojárskej výroby a adaptovať sa na nové podmienky, prežili by aj turbulencie spôsobené covidom, vojnou na Ukrajine, infláciou a nárastom cien energií. Zdôraznil, že pri moci by ale nesmela byť vláda na čele s Matovičom, Sulíkom, Budajom a Hegerom.
Bekmatov na sociálnej sieti nadviazal aj na blížiace sa referendum. „Referendum nebude ani o Smere a Ficovi, ani o OĽaNO a Matovičovi. Budeme v ňom rozhodovať či budeme mať v budúcnosti páku na odvolanie vládnej kliky, ktorá pôjde proti nám. Dovolím si povedať, že ak by sme takýto nástroj mali k dispozícii, tak Matovičova koalícia mohla byť zosadená už v roku 2021 a nová vláda by sa k žiadostiam manažmentu hlinikární postavila oveľa zodpovednejšie,“ píše v statuse.
Bekmatov tak skonštatoval, že Matovič, Sulík či Budaj mali byť stíhaní a zodpovednosť jednoznačne padá na ich plecia aj vrátane Eduarda Hegera. Ich neschopnosť preklenúť osobné animozity viedla k pádu závodu, ktorého činnosť je v štátnom záujme.
Predseda strany dodal, že si netreba súkromné Slovalco (majoritne vlastnené nórskym Norsk Hydro a minoritne Pentou) zamieňať za slávne hlinikárske Závody SNP vo vlastníctve štátu. Slovalco je súkromný podnik ako každý iný. Aj on bol sprivatizovaný zo štátneho podniku. „Kríza, prah ktorej práve prekračujeme, ukáže, že hospodárstvo republiky nemôže stáť len na súkromných subjektoch, ktoré sú pri otrasoch trhu veľmi labilné a že treba posilňovať aj štátny pilier ekonomiky,” upozornil Bekmatov.
Ďalšie firmy v ohrození
Po konci Slovalca zamestnávatelia firiem žiadajú vládu, aby urýchlene predstavila pomoc s cenami energií pre veľkých odberateľov. Ako informuje agentúra SITA, dnes na tlačovej besede oznámili zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ), Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), najväčšie priemyselné fabriky už predstavili svoj návrh, ktorý je podľa nich jednoduchý, adresný a dal by sa realizovať veľmi rýchlo.
Mal by byť založený na odpustení tarifných a distribučných poplatkov a príprave schémy štátnej pomoci.
„Bohužiaľ, zatiaľ nemáme odpoveď, či je tento náš návrh akceptovaný. Ministerstvo hospodárstva SR už postúpilo schému do Bruselu, ale zaliať nevieme, čo bude nasledovať,” uviedol prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga. Zdôraznil však, že namiesto nimi žiadaného zrušenia poplatkov, prišlo k pravému opaku a ich ceny stúpli. Pre veľkého odberateľa to znamená zvýšenie nákladov na úrovni asi 3 mil. eur.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) upozorňuje, že určuje pre zraniteľných odberateľov regulované ceny elektriny a plynu. Poskytovanie akýchkoľvek finančných kompenzácií nie je v jeho zákonnej kompetencii. „Tie sú súčasťou prijatých mimoriadnych opatrení vlády SR. Odporúčame obrátiť sa na ministerstvo hospodárstva, ktoré avizovalo podporné schémy pre odberateľov mimo domácností na kompenzáciu zvýšených nákladov na energie,“ konštatoval pre agentúru SITA hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
hlavnespravy.sk
Čo naši predkovia nazývali Nocou Svaroga a za akým účelom umiestnili Zdroj života do útrob Midgard-Zeme?
Zádielska tiesňava
Americké velvyslanectví v Kišiněvě přišlo s novým způsobem, jak uvrhnout Moldavsko do války
Američania uvalili sankcie na slovenskú spoločnosť! Firma predáva počítačové vybavenie a softvér Rusom
Rada Európy zapaľuje rozbušku s názvom Kosovo
GLOBSEC si zas otiera nohy o „spurných“ Slovákov
Slováci nikdy nepôjdu bojovať proti Rusku! To, čo robí Macron, je čisté šialenstvo
Iniciatívou „Munícia pre Ukrajinu“ sa bude zaoberať GP SR
Welt: Nové ruské TOS sú ešte efektívnejšie
Viktor Orbán: Pre USA je výhodné predlžovať konflikt na Ukrajine
The Economist: Rusko vezme Časov Jar a potom sa veci pre Ukrajinu „budú len zhoršovať“
VIDEO: Plukovník švajčiarskej rozviedky- Ukrajina nie je vítaná ani v NATO, ani v EÚ – nikto ju nechce chrániť a obnovovať
VIDEO: Diskuse amerického think tanku zaměřeného na mezinárodní vztahy – Council on Foreign Relation – odhalila rozkol uvnitř Deep State.
Rusko zničilo ukrajinskej armáde protilietadlový systém IRIS-T dodaný Nemeckom aj odpaľovacie zariadenia raketometov HIMARS dodaných z USA.
Chmelár o tom, ako sa v našom chápaní menil význam pojmu „idiot“ a ako to súvisí so stratou zmyslu pre mieru
VIDEO: „V EÚ chystáme zemetrasenie. Slovensko potrebuje v europarlamente bojovníkov.
Ruská armáda vstúpila na leteckú základňu v Nigeri, na ktorej táto západoafrická krajina hostí odchádzajúcich amerických vojakov
Mŕtvy je už aj druhý whistleblower svedčiaci v súdnom procese proti spoločnosti Boeing.
VIDEO: „Temné sily sa vrútili do nášho sveta z každej strany.
VIDEO Erik Tomáš: Právo na prvé zamestnanie pre mladých ľudí už funguje v praxi
zo sekcie
Hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom definitívne odstavuje aj posledných desať pecí na výrobu hliníka, pôvodne ich prevádzkovala 226
Hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom definitívne odstavuje aj posledných desať pecí na výrobu hliníka, pôvodne ich prevádzkovala 226
Hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom definitívne odstavuje aj posledných desať pecí na výrobu hliníka, pôvodne ich prevádzkovala 226