Hlboký spánok lieči srdce

Keď mozog cíti, že so srdcom nie je niečo v poriadku, pomocou imunitných buniek stimuluje pomalú fázu spánku, čím dáva srdcu príležitosť na zotavenie.

Spánok ovplyvňuje všetky orgány vrátane srdca – dobre vieme, že počas spánku sa srdcová frekvencia spomaľuje; aj keď tu je potrebné objasniť, že vo fáze pomalého spánku sa spomaľuje a vo fáze REM spánku sa môže s tepom stať čokoľvek. Okrem toho je známe, že tí, ktorí sa v noci často budia, majú nepravidelný srdcový rytmus a tí, ktorí vo všeobecnosti trpia nespavosťou, majú zvýšenú pravdepodobnosť fibrilácie predsiení. Je tiež známe, že tí, ktorí pravidelne spia počas dňa, majú menšiu pravdepodobnosť infarktu, mŕtvice atď. Ale tieto vzťahy vidíme z lekárskych štatistík. Minule bol v Nature publikovaný článok, ktorý presne popisuje mechanizmus, ktorý určuje účinok spánku na srdce a prejavuje sa v interakcii rôznych buniek a molekúl.

Mount Sinai Medical Center skúmalo, ako poškodenie srdca ovplyvňuje spánok. Akékoľvek poškodenie spúšťa zápalovú reakciu imunitného systému – imunitné bunky reagujú na zápalové signály, odstraňujú molekulárne bunkové zvyšky a stimulujú hojenie rán. (Ďalšia vec je, že tieto akcie nie vždy vedú k požadovaným výsledkom: zápal môže mať zlý vplyv na zdravé bunky a rana bude uzavretá spojivovým tkanivom, ktoré sa nemôže sťahovať ani viesť nervové impulzy atď.) na druhej strane existujú údaje, že zápalové molekuly ovplyvňujú spánok.

Pri nových pokusoch s myšami, ktoré dostali infarkt, bolo možné vidieť, ako sa monocyty rútia do mozgu myši – aktívne lezú imunitné bunky, ktoré medzi prvými reagujú na najrôznejšie problémy, jedia rôzne nebezpečné látky a stimulujú zápal. Monocyty sa ponáhľali do mozgu na výzvu mikrogliových buniek, ktoré sa zvyčajne nazývajú imunitné bunky mozgu; Mikroglie skutočne vykonávajú imunitnú prácu v mozgu, ale ich pôvod je odlišný od bežných imunitných buniek a mikrogliové bunky neopúšťajú mozog.

https://www.nature.com/articles/s41586-024-08100-w

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info