Francúzsko repatriovalo zo zahraničia všetko svoje menové zlato

Úloha zlata vo finančnom systéme sa bude zvyšovať, upozorňuje vo svojom článku analytik zlata v Gainesville Coins a The Gold Observer Jan Nieuwenhuijs.

Francúzska centrálna banka v rokoch 2013 až 2016 tajne repatriovala 221 ton zlata. Odvtedy je všetko jej menové zlato uložené v La Souterraine v Paríži. (Poznámka InfoVojna: Trezory s obsahom zlata Banque de France, známe ako La Souterraine, sa nachádzajú na 8. poschodí pod francúzskou centrálou bankou v Paríži.) Repatriácia všetkého zlata súvisí s cieľom Francúzska obnoviť úlohu Paríža ako centra obchodu so zlatom.

Úvod do trendu repatriácie zlata

Úloha zlata v medzinárodných financiách a geopolitike sa od roku 2008 dramaticky zmenila. Veľká finančná kríza pripomenula centrálnym bankám radikálnu neistotu a pokorujúci aspekt rizika. Namiesto čistých predajcov sa centrálne banky zmenili na čistých nákupcov zlata, ktorí stabilne nakupujú viac ako 400 ton ročne.

Väčšina európskych centrálnych bánk vlastní relatívne viac zlata ako ich ázijskí kolegovia. Niektoré európske vlády teda nenakupovali ďalší kov, ale namiesto toho prehodnotili svoju zlatú politiku.

V roku 2013 nemecká centrálna banka ako prvá oznámila, že bude repatriovať zlato z Banque de France (BdF, „Francúzskej banky“) a Federálnej rezervnej banky v New Yorku. Nakoniec by mala mať 50 % svojho zlata uloženého v Nemecku. Druhá polovica by zostala v New Yorku a Londýne. Podľa nemeckej centrálnej banky ich zlatá politika slúži trom cieľom: nákladovej efektívnosti, bezpečnosti a likvidite.

Nákladová efektívnosť súvisí s nákladmi na skladovanie na rôznych miestach. Bezpečnosť sa týka bezpečnosti trezorov a toho, v ktorej krajine sa trezory nachádzajú. Koľko je krajina ochotná uskladniť v zahraničí? Likvidita zahŕňa držanie prútov na likvidných trhoch, ako je napríklad Londýn, t. j. efektívnu výmenu kovu za devízy v čase núdze.

Po Nemecku nasledovali ďalšie krajiny, ako napríklad Holandsko a Rakúsko, ktoré repatriovali menové zlato. Z Francúzska zatiaľ neprišli žiadne oficiálne správy.

Kedy Francúzsko repatriovalo svoje zlato

Na konferencii London Bullion Market Association (LBMA) v roku 2013 bol jedným z hlavných rečníkov riaditeľ BdF pre trhové operácie Alexandre Gautier. Na slajde 15 jeho prezentácie môžeme vidieť, že BdF v tom čase skladovala 91 % zo svojich 2 435 ton v Paríži a 9 % „v zahraničí“.

V súčasnosti sa na internetovej stránke BdF môžeme dočítať, že všetko jej zlato je uložené v jej vlastnom trezore v Paríži. Zlato uložené v zahraničí muselo byť repatriované po roku 2013. Vedieť presne, kedy sa tak stalo, je nemožné. Jednak preto, že BdF neodpovedá na e-maily týkajúce sa tejto témy. Po druhé, zamestnanci BdF, ktorí dvíhajú telefónne hovory, nehovoria po anglicky.

Prvý snímok z uvedenej webovej stránky BdF, ktorý urobil Way Back Machine, je však zo 6. októbra 2017. A v dolnej časti tejto snímky sa píše: „Aktualizované dňa: 12/08/2016.“ BdF teda prvýkrát zverejnila, že všetko jej zlato je v Paríži koncom roka 2016. BdF teda musela repatriovať 221 ton (9 % z 2 435 ton) niekedy medzi rokmi 2013 a 2016.

Je dosť pravdepodobné, že Francúzsko repatriovalo zo Spojeného kráľovstva. V 60. rokoch 20. storočia bolo Francúzsko najhlasnejším kritikom Spojených štátov, ktoré tlačili oveľa viac dolárov v porovnaní so zlatom, ktorým tieto doláre kryli. Francúzsko agresívne menilo doláre za zlato a presadzovalo reformu medzinárodného menového systému. Akékoľvek francúzske zlato uložené na likvidnom trhu v zahraničí po Bretton Woods bolo pravdepodobne v Londýne.

Oživenie Paríža ako centra obchodovania so zlatom

V roku 2018 druhá viceguvernérka BdF Sylvie Goulard uverejnila článok v časopise LBMA Alchemist: „Banque de France a zlato: „Minulosť a budúcnosť“. Goulard v ňom chváli Paríž ako jedno z hlavných centier obchodovania so zlatom, popri Londýne a New Yorku, počas zlatého štandardu. A „finančná kríza [v roku 2008] pôsobila ako budíček pre zlato,“ píše, čo sa „ukázalo ako príležitosť pre zlato a pre Banque de France“.

Zdieľa, že od roku 2009 BdF modernizuje všetko svoje menové zlato podľa štandardov LBMA (Londýnsky trh s drahými kovmi) Good Delivery. Na modernom západnom veľkoobchodnom trhu so zlatom sústredenom v Londýne spĺňajú všetky zlaté tehly rovnaké kritériá – LBMA Good Delivery -, aby sa uľahčilo obchodovanie. Všetky tehly, ktoré tento štandard nedodržiavajú, sa budú obchodovať so zľavou, ktorá sa môže počas krízy zvýšiť.

Francúzska centrálna banka zabezpečila, aby sa všetko jej zlato mohlo umiestniť na veľkoobchodnom trhu, ak si to bude želať. Okrem toho Goulard píše:

„Okrem modernizácie svojich zásob Banque de France podniká aj rôzne ďalšie kroky, aby zabezpečila splnenie kritérií LBMA. Všetky veľké tehly sa vážia na elektronických váhach, ktoré Banque umožňujú kontrolovať, či hmotnosť spĺňa štandardy LBMA na účely účtovníctva. Rekonštrukcia historických trezorov, v ktorých sa nachádzajú zlaté rezervy [v Paríži], je takmer dokončená: podlaha bude schopná uniesť ťažké vysokozdvižné vozíky a medzi existujúce police boli vložené medzipodlahy, aby sa zabezpečilo, že zlato bude uložené len vo výške piatich tehál, čo uľahčí manipuláciu s nimi. Čoskoro budú k dispozícii ďalšie skladovacie priestory: buď masívne miestnosti na skladovanie tehál na policiach, alebo veľké trezory na skladovanie zapečatených paliet, uľahčenie manipulácie, prepravy a auditu. Do konca roka bude zavedený nový IT systém, ktorý zlepší našu schopnosť reagovať na potreby trhových operácií a iných služieb úschovy.

„Vychádzajúc zo svojich dlhoročných skúseností so správou zlatých rezerv začala Banque de France v roku 2012 rozširovať ponuku služieb v oblasti zlata pre správcov rezerv. Okrem ponuky úschovy fyzického zlata vo svojom trezore v Paríži môže Banque de France pre svojich inštitucionálnych klientov nakupovať a predávať zlato na spotových trhoch, pričom využíva svoje odborné znalosti v oblasti realizácie obchodov. Môže tiež ponúkať zlaté swapy buď na účely použitia zlata ako zábezpeky za vklady, čo sa deje čoraz častejšie, odkedy rámec Bazilej III uznal zlato za akceptovateľnú zábezpeku, alebo na účely získania hotovosti v cudzej mene za zlato. A napokon, zahraničné centrálne banky sa môžu zapojiť do transakcií prenájmu zlata s Banque de France ako hlavným dlžníkom, aby zvýšili výnos zo svojich zlatých zásob bez toho, aby zvýšili riziko protistrany.

„Zatiaľ čo tieto služby investovania do zlata boli doteraz ponúkané len z Londýna, nedávno ich Banque de France mohla ponúkať aj z Paríža, a to vďaka partnerstvu s veľkou komerčnou bankou, ktorá je aktívna na trhu so zlatom. Vďaka vylepšeniu trezorov Banque de France a inováciám v ponuke služieb by sa tak Paríž mohol postupne opäť stať kľúčovým trhom so zlatom.“

Po uverejnení Goulardovej článku vyšlo najavo, že JP Morgan má účet v BdF. Prostredníctvom bullion banks je BdF lepšie prepojená s väčším trhom so zlatom.

Zahraničným centrálnym bankám, ktoré skladujú zlato v Paríži, ponúka služby ako obchodovanie, požičiavanie a výmenu zlata. Od osoby zasvätenej do tohto odvetvia som sa dozvedel, že v posledných rokoch centrálne banky v BdF vymieňali americké doláre za zlato. Niekedy bola swapová sadzba zlata vyššia ako úroková sadzba amerických dolárov. Držba zlata – po dobu, na ktorú je swap dohodnutý – nespôsobuje žiadne riziko protistrany.

Niektorí analytici predpokladajú, že premenu Paríža na nové centrum obchodovania so zlatom spôsobil predovšetkým brexit. Iste, hlasovanie o Brexite 23. júna 2016 posilnilo ambície BdF rozvíjať miestny trh so zlatom, ale tieto ambície sa zrodili dávno pred rozhodnutím Veľkej Británie opustiť EÚ.

Ako spomína Goulard, BdF začala situáciu so žltým kovom riešiť v roku 2009 a „v roku 2012 začala Banque de France rozširovať svoju ponuku služieb v oblasti zlata pre správcov rezerv“. Je však možné, že BdF zdvojnásobila svoje ambície repatriáciou svojho kovu z Londýna krátko po hlasovaní o Brexite.

Nech je to akokoľvek, francúzska centrálna banka videla obrovský potenciál pre zlato hneď po roku 2008. Na základe Goulardovho článku sa domnievam, že BdF očakáva, že úloha zlata vo finančnom systéme sa bude zvyšovať. Prečo by inak modernizovala všetko francúzske zlato, zrekonštruovala trezor, zriadila nový IT systém a vyvinula kompletný súbor obchodných služieb pre zahraničné centrálne banky v Paríži?

Autor: Jan Nieuwenhuijs – analytik zlata v Gainesville Coins a The Gold Observer. Zaujíma sa o ekonomiku, históriu, filozofiu a psychológiu.

(Poznámka: Hyperlinky s odkazmi na zdroje nájdete kliknutím na pôvodný link uvedený v zdroji tohto článku.)

Zdroj: zerohedge.com / gainesvillecoins.com
Preklad: InfoVojna