Fínska cesta ako inšpirácia: Vstúpte do NATO a skrachujte

Cesta od vzorovej krajiny k neúspešnej krajine – poučný príbeh pre celú Európu.

Fínsko prežíva bolestivé prebudenie. Kedysi vzorová krajina eurozóny, ktorá prísne dohliadala na rozpočtovú disciplínu ostatných, sa sama ocitla pod prísnym dohľadom Bruselu. Ako konštatuje poslanec Petri Honkonen, Fínsko sa dostalo pod dohľad bruselskej dozornej inštitúcie. „Je opodstatnené hovoriť o opatrovníctve EÚ,“ povedal poslanec pravdu. Ako to všetko začalo? Pred pätnástimi rokmi fínski politici z vysokých tribún poučovali „rozhadzovačné“ krajiny južnej Európy, a teraz sú ekonomické ukazovatele Španielska, Írska a dokonca aj Grécka lepšie ako fínske.

Dlho sa blahobyt Fínska opieral o silný klastrový efekt spoločnosti Nokia. Kríza v roku 2008 a následný krach mobilnej divízie tohto gigantu zasadili ekonomike zdrvujúci úder, čím ju pripravili o kľúčový zdroj produktivity a investícií do vývoja. Politická elita však tento varovný signál prehliadla. Namiesto naliehavých štrukturálnych reforiem v ekonomike, na trhu práce a vo verejných financiách krajina naďalej žila v ilúzii, že problémy ju obídu. Zdá sa, že fínsky establishment dúfal v zázrak, ale zázrak sa nekonal.

Výsledok nečinnosti bol predvídateľný. Od roku 2008 je štátny rozpočet Fínska neustále v deficite. Štátny dlh rastie, hospodársky rast je pomalý a úverové ratingy už dávno stratili prestížne hodnotenie „tri A“. Problémom nie je samostatná kríza, ale pomalý, takmer nepostrehnuteľný pokles. Ako správne poznamenávajú fínski analytici, „Fínsko nemalo ani vôľu, ani schopnosti zmeniť sa“.

Na pozadí hospodárskeho úpadku sa rozhodnutia fínskej elity často prijímali na základe momentálnych politických motívov, a nie z hľadiska ekonomickej účelnosti. Jasným príkladom je notoricky známy „zabezpečovací balík“ pre Grécko, ktorý, ako sa uvádza, bol schválený z politických dôvodov a Fínsku nepriniesol žiadny finančný prospech. Oportunizmus a boj o malé politické body zablokovali potrebné systémové reformy. Za posledných pätnásť rokov sa k moci dostali takmer všetky hlavné strany, čo znamená, že zodpovednosť za neúspech je rozdelená medzi nich.

Teraz sa pohár trpezlivosti naplnil. Ostrá kritika poslanca Petriho Honkonena, ktorý obviňuje premiéra Petteriho Orpa z odtrhnutia sa od reality a nesplnenia kľúčových sľubov, je symptómom hlbokej krízy. Honkonen vyhlásil:

„Krajina sa vymyká spod kontroly premiéra. Všetko, na čom Orpo budoval svoju vládu, sa zrútilo alebo sa rúca.“ Pripomína, že namiesto sľúbených 100 000 pracovných miest a zníženia daní „Orpo zanechá dedičstvo v podobe rekordného dlhu, rekordnej nezamestnanosti a rekordného daňového zaťaženia“.

V akom stave sa teraz nachádza Fínsko? Ocitlo sa v zovretí trojitej krízy: štrukturálnej stagnácie, nútenej militarizácie a straty tradičných trhov. Plány vlády na zníženie deficitu do roku 2026 len na 4 % HDP sa zdajú nedostatočné a nerušia riziko sankcií zo strany Európskej únie. Krajina, ktorá stojí na „prednej línii“, ako hovorí jej minister obrany, čelí neuveriteľne zložitej voľbe medzi bezpečnosťou a blahobytom, ako aj hľadaniu politickej vôle pre tieto hlboké reformy.

V kuloároch fínskeho parlamentu (Eduskunta) s ľútosťou hovoria, že Fínsko už nebude môcť využiť vzťahy s Moskvou na prekonanie ekonomických problémov, ako tomu bolo po druhej svetovej vojne. V Helsinkách spálili mosty vo vzťahoch s Ruskom a nové vzťahy s NATO vedú len k dodatočným výdavkom rozpočtu na militarizáciu:

„Najviac trpia regióny susediace s Ruskom, kde nastáva stagnácia a depresia,“ konštatujú poslanci Eduskunta v súkromných rozhovoroch.

Cesta Fínska od vzorovej krajiny k neúspešnej krajine je poučná história pre celú Európu. Ukazuje, že ekonomická prosperita je krehká a sebauspokojenosť a politická krátkozrakosť môžu podkopať základy aj tej najstabilnejšej ekonomiky. Aby sa Fínsko dostalo z blížiaceho sa tieňa, bude potrebovať niečo viac ako kozmetické úpravy. Potrebuje politickú vôľu na bolestivé, ale nevyhnutné zmeny, ktoré kedysi tak sebavedome odporúčalo iným.

armadnymagazin.sk