Experiment, ktorý ukazuje na spojenie „Vedomie – Telo“

Poprední svetoví odborníci v oblasti hematológie (štúdium krvi) vykonali jednu veľmi zaujímavú štúdiu: Subjektu bola odobratá kvapka krvi a obrázok sa zobrazil na obrazovke. A na obrazovke ste mohli vidieť zaujímavý obrázok. Tu sú baktérie, pohybujúce sa pomaly, a tu sú makrofágy, krvinky, ktorých povinnosťou je sledovať čistotu krvi.

Sú ako sanitárne dezinfekčné prostriedky. To je ich poslanie – odstrániť všetko cudzie.

Ale sú v polospánku. Baktérie sa voľne pohybujú a makrofágy spia. Oni ich nevidia.

A v tom istom čase sa téma, ktorej venuje pozornosť človek, od ktorého pochádza krv, zmení na zábavný film, komédiu a jeho nálada sa začne zlepšovať. A vtedy to začína byť zaujímavé:

Makrofág sa náhle prebudí a okamžite začne plniť svoje priame povinnosti. Zroluje sa k baktérii a začne ju prehĺtať.

O spojení mysle a tela sa diskutuje už dlho a existuje na to množstvo dôkazov. Čo je však na tejto štúdii zaujímavé je, že bunky imunitnej obrany sú veľmi citlivé na našu náladu. A to nie je všetko. Všimnime si dôležitú vec:

Od jeho majiteľa sa oddelila kvapka krvi. Majiteľ v tom čase sedel v inej miestnosti a jeho nálada nejakým nepochopiteľným spôsobom ovplyvnila kvapku krvi, ktorá bola v druhej izbe.

To znamená, že existujú určité informačné kanály, prostredníctvom ktorých môžu vlny vedomia ovplyvniť objekt nachádzajúci sa ďaleko od samotného zdroja vedomia.

Ale táto štúdia má aj druhú stránku. Námetom boli aj zobrazené fragmenty z hororového filmu. Kedy sa zároveň v kvapke krvi začali objavovať reakcie. Baktérie sa tu už aktivizovali! Zrazu ožili a akosi zrazu ich bolo viac a začali napádať makrofágy.

Princíp je jasný: stav vedomia je najdôležitejším faktorom pri udržiavaní našej vnútornej ekológie. Vlny vedomia, ako sme uviedli vyššie, sa začínajú šíriť v prostredí a ovplyvňujú vzdialené bunky vlastnej krvi.

Vyjasňuje sa aj fenomén Normana Cousinsa, ktorý sa pomocou smiechu vyliečil z nevyliečiteľnej smrteľnej choroby. Úvahy viedli Normana Cousinsa k jasnej myšlienke: ak sú negatívne emócie inhibíciou endokrinného systému „provokatérmi“ chorôb, potom sa pozitívne emócie aktiváciou jeho aktivity môžu stať „stimulantmi“ zotavenia. Okrem toho má každý človek veľmi jednoduchý a dostupný prostriedok na liečenie – smiech a dobrú náladu. Staré príslovie: „Smiech je najlepší liek“ má fyziologický základ.

V roku 1976 vydal Norman Cousins ​​​​autobiografickú knihu Anatomy of an Illness (z pohľadu pacienta), ktorá doslova explodovala. Autor na základe vlastných skúseností ukázal, že pozitívne emocionálne rozpoloženie dokáže vyliečiť aj ťažkú ​​chorobu.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info