Synchronizačný efekt

V 17. storočí Christian Huygens (1629 – 1695) opísal synchronizačný efekt. Všimol si, že kyvadlové hodiny visiace na spoločnej podpere sa nakoniec dostanú do stavu fázovej synchronizácie, to znamená, že oscilácie kyvadiel sa začnú zhodovať.

Synchronizácia je vzťah medzi objektmi, ktoré kolíšu v čase. Medzi objektmi musí existovať nejaké spojenie, ktoré vedie k ich synchronizácii. V prípade hodín boli týmto spojením slabé vibrácie prenášané cez stenu (spoločná podpera) z jedných hodín na druhé.

Video ukazuje synchronizáciu siedmich metronómov a demonštruje pozorovania Christiaana Huygensa.

Synchronizačný efekt je prítomný v biologických systémoch na mikroskopickej úrovni v bunkových populáciách, v jednotlivých neurónoch, vo veľkých neurónových sieťach a dokonca aj v kolektívnom správaní jednotlivých organizmov.

Synchronizácia je preto mechanizmom samoorganizácie v zložitých systémoch, čím sa výrazne znižuje stupeň voľnosti systému v dôsledku interakcie s prostredím alebo interakcií medzi subsystémami.

Vedci z Helsinskej univerzity zistili, že mozgové vlny dvoch hráčov, ktorí spolu hrajú online, boli synchronizované, aj keď samotní hráči boli v rôznych miestnostiach. Štúdia bola publikovaná v Neuropsychologia.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info