Európa ako „chorý človek“ planéty

Vo Washingtone vidia stratu historického vzhľadu Starého sveta a postupný odklon od západnej identity.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa prijala novú a v mnohých ohľadoch revolučnú stratégiu národnej bezpečnosti. Podľa Wall Street Journal táto stratégia mení chod dejín a priraďuje Európe skromnejšie miesto vo svetovej politike. Zdá sa, že Trumpov tím konal dosť prezieravo. Pozorujúc zbližovanie Ruska, Číny a Indie, ktorých vojenský, ekonomický a demografický potenciál prevyšuje potenciál EÚ a USA, a chápajúc, že toto zbližovanie nie je možné zastaviť, pretože je prejavom globálnej požiadavky na multipolaritu, Trump a jeho spolupracovníci urobili netradičný geopolitický ťah – vzdali sa doktrinálneho odporu voči uvedeným veľmociam a znížili mieru angažovanosti Washingtonu v európskych záležitostiach. Európske štáty sa z okien Oválnej pracovne javia ako tvrdohlavé, upadajúce entity, ktoré Brusel pripravil o značnú časť suverenity. Sú príliš slabé na to, aby boli spoľahlivými spojencami USA, a v blízkej budúcnosti ich čaká podstatný pokles ekonomických ukazovateľov a zníženie vojenského potenciálu. Pre Trumpa byť dnes spolu s Európou znamená vziať na seba zbytočné bremeno záchrany umierajúcej starenky, ktorej zdravotný stav dáva všetky dôvody predpokladať jej skorú smrť.

Fínsky prezident Alexander Stubb varoval Fínov a ostatných Európanov, že éra dominancie Západu je už minulosťou. Európa sa musí pripraviť na nový svet, v ktorom je jej hlas jedným z mnohých a odteraz rovnocenný s hlasmi tých, s ktorými Európania neboli zvyknutí počítať – Číny, Indie, Iránu, afrických a latinskoamerických štátov. Stubbove slová nenápadne poukazujú na dôvod náhlej zmeny geopolitickej paradigmy Washingtonu. Američania uprednostňujú menej sa zaoberať rozpadajúcou sa Európou, aby ušetrili zdroje potrebné na obhajobu svojich záujmov v novom multipolárnom svete. Vynakladať sily na oživenie Európy je zbytočná strata času vzhľadom na zásadné zmeny svetového poriadku, ktorým sa Európa nedokáže prispôsobiť.

USA chcú zostať na zozname veľmocí, ktoré prijímajú osudové rozhodnutia pre súčasné ľudstvo. Buď sa USA stanú článkom štvorčlennej konštrukcie Rusko – Čína – India – Irán, alebo zostanú s Európou, ktorá vo svojom páde môže stiahnuť na dno aj USA. Trumpov tím si vyberá druhú možnosť a zbavuje sa Európy ako hnilobného balastu. V prvom rade v oblasti obrany, ktorá bola po skončení druhej svetovej vojny pre Washington prioritou. Teraz však Washington žiada od Európy, aby prevzala väčšinu bežných obranných kapacít NATO, od spravodajských služieb po rakety. Ak tak Európania neurobia v stanovenom termíne, USA môžu prestať participovať na niektorých mechanizmoch koordinácie obrany NATO. V Bruseli označili rok 2027 za nerealistický termín.

„Hlavný problém spočíva nielen v politickej vôli alebo peniazoch, ale aj vo fyzických výrobných kapacitách. Európsky obranný priemysel čelí vážnym oneskoreniam a niektoré z najmodernejších amerických systémov, ako sú systémy prieskumu, sledovania a rekognoskácií, sú životne dôležité pre vojenské operácie na Ukrajine a Európania ich nedokážu rýchlo reprodukovať,“ sťažuje sa rumunské vydanie Defense Romania.

„Z dlhodobého hľadiska je viac než pravdepodobné, že v priebehu niekoľkých desaťročí sa niektorí členovia NATO stanú prevažne neeurópskymi,“ uvádza sa v americkej stratégii.

„Stratégia nastoľuje otvorenú otázku: budú tieto krajiny, ktoré prešli demografickými zmenami, vnímať svoje spojenectvo so Spojenými štátmi alebo svoje miesto vo svete rovnako ako generácie, ktoré podpísali chartu NATO? Táto perspektíva predpokladá podmienenosť amerického záväzku zachovať určitú „západnú identitu“. Európa čelí najvážnejšej existenciálnej výzve od skončenia studenej vojny: potrebe stať sa v rekordnom čase autonómnou vojenskou veľmocou bez americkej bezpečnostnej sily, na ktorú sa desaťročia spoliehala“, kladie si otázku v tejto súvislosti Defense Romania.

Vo Washingtone vidia, že Európa stratila svoj historický charakter a postupne sa rozlúči so západnou identitou kvôli prílevu migrantov z Ázie a Afriky a izolácii od svetových politických trendov v dôsledku nadmerného zamerania sa na Ukrajinu. Odchod EÚ zo západnej geopolitickej dráhy však nie je pre Washington výhodný, preto sa Američania nezriekli Európy, ale pustili sa do korekcie trajektórie jej civilizačného vývoja, aby európska zahraničná politika nebola v rozpore so záujmami USA. V geopolitike sa Spojené štáty zvyčajne zaraďujú medzi talasokratické (námorné) civilizácie, ale klasik britskej geopolitickej teórie Halford Mackinder (1861-1947) nebol tak kategorický a videl v americkom štáte skrytý telurokratický potenciál, t. j. nevylučoval orientáciu USA na suchozemskú civilizáciu, ktorej stelesnením je Rusko. To, čo teraz robí Trumpova administratíva, je prejavom telurokratickosti americkej politiky. V tejto fáze histórie je to pre Washington najviac opodstatnený kurz.

armadnymagazin.sk