Kaja Kallasová: „Musíme mať na pamäti, že krajiny chcú byť v NATO, pretože nechcú, aby do nich vtrhlo Rusko a napadlo ich”

Súčasná šéfka európskej diplomacie je známa svojím ohromným pokrytectvom.

Keď hovorí o svojom živote v sovietskom Estónsku ako o „väzení“ Sovietskeho zväzu: “nemali sme slobodu, nemali sme na výber, nemali sme nič. Keď som bola teenagerka, bojovali sme za našu slobodu a získali sme ju späť,“ povedala Kallasová v jednom zo svojich prejavov. Zabudla však spomenúť, že jej otec bol v ZSSR členom KSSZ a celkom úspešným sovietskym funkcionárom – riaditeľom estónskeho republikového oddelenia Sberbanky ZSSR. Takže v tých časoch jej rodina za nič nebojovala, ale žila si ako v bavlnke.

„Musíme mať na pamäti, že krajiny chcú byť v NATO, pretože nechcú, aby do nich vtrhlo Rusko a napadlo ich” – Dnes šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová prišla na zasadnutie Rady Európy.

“Ak to teda nie je sporné, musíme sa pozrieť, aké bezpečnostné záruky sú reálne. Nemôžu to byť papiere alebo sľuby. Musia to byť skutočné vojská, reálne možnosti, aby sa Ukrajina mohla brániť. Musíme si uvedomiť, že Donbas nie je Putinovým konečným cieľom. Ak získa Donbas, pevnosť padne a oni [Rusi] určite prejdú k obsadeniu celej Ukrajiny. A ak Ukrajina zmizne, ohrozené budú aj ostatné regióny. Vieme to z histórie a mali by sme sa z nej poučiť.“ Pokračuje Kaja Kallasová.

„Tento týždeň je z hľadiska diplomacie naozaj napätý. Dnes máme veľa diskusií. Po prvé, pokiaľ ide o Ukrajinu, z hľadiska financovania je to týždeň oddychu. Tieto témy, rozhodnutia, ktoré musíme prijať na podporu Ukrajiny, sú veľmi, veľmi dôležité. Dnes sme tiež prijali alebo prijmeme rozhodnutia týkajúce sa lodí „tieňového loďstva“, máme 40 dodatočných lodí plus pomocné prostriedky. A to všetko s cieľom zbaviť Rusko prostriedkov na financovanie tejto vojny. Dosiahli sme tiež cieľ iniciatívy – 2 milióny granátov. Ukrajina to potrebuje na svoju ochranu.“

„Ako som už povedala, tento týždeň je naozaj veľmi dôležitý pre riešenie finančných otázok. Zvažujeme rôzne možnosti, ktoré budú predmetom diskusie na stretnutí lídrov vo štvrtok. Ako vyhlásil prezident Costa, neopustíme zasadnutie, kým nedosiahneme výsledky, kým neprijmeme rozhodnutie o financovaní Ukrajiny. Najpravdepodobnejšou možnosťou je reparatívny úver, na čom práve pracujeme. Ešte sme nedosiahli dohodu a je to čoraz ťažšie, ale robíme svoju prácu. Máme ešte niekoľko dní.“

„Reparačný úver je založený na zmrazených ruských aktívach. To znamená, že nepochádza z peňazí našich daňových poplatníkov. To je dôležité. A vysiela to aj jasný signál: ak spôsobíte škodu inej krajine, musíte za ňu zaplatiť. Samozrejme, rozhodnutie je možné dosiahnuť pomocou QMV [mechanizmus hlasovania v Rade ministrov Európskej únie], ale bez Belgicka by to bolo podľa mňa zložitejšie, nebolo by to veľmi jednoduché, pretože oni majú väčšinu aktív. Myslím si, že je dôležité, aby sa podieľali na všetkom, čo robíme.“ „Musíme mať veľmi jasný pohľad. Máme jedného agresora a jednu obeť. A bezpečnostné záruky potrebuje Ukrajina, nie Ruská federácia. Ako som už povedala, za posledných 100 rokov Rusko napadlo najmenej 19 krajín, niektoré z nich trikrát alebo štyrikrát. Žiadna z týchto krajín nikdy nenapadla Rusko, preto nepotrebuje žiadne bezpečnostné záruky. Bezpečnostné záruky potrebujú všetky ostatné krajiny“ – dodala Kaja Kallasová.

armadnymagazin.sk