Doc. Török: Kolumbijská štúdia o ivermektíne vzbudzuje mnoho pochybností

Vedúci projektu tejto kontroverznej štúdie dr. Eduardo López-Medina navyše priznal sponzorské dotácie od firiem Sanofi Pasteur, GlaxoSmithKline a Janssen a priame poplatky od firmy Sanofi Pasteur. 

V odbornej verejnosti tento týždeň rezonovala kolumbijská štúdia Effect of Ivermectin on Time to Resolution of Symptoms Among Adults With Mild COVID-19, A Randomized Clinical Trial, ktorá sa objavila v časopise JAMA. Hlavným zistením randomizovanej klinickej štúdie bolo, že sa trvanie príznakov významne nelíšilo u pacientov, ktorí dostávali 5-dňovú kúru ivermektínu v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali placebo. Výsledky štúdie nepodporujú použitie ivermektínu na liečbu mierneho priebehu COVID-19. Redakcia Lekárskych novín požiadala o reakciu a predbežné zhodnotenie štúdie Doc. MUDr. Pavla Töröka, CSc., experta v oblasti anesteziológie a intenzívnej medicíny, spolutvorcu prelomového riešenia ventilácie pacientov.

Pán docent, aký je Váš prvý dojem zo štúdie, ktorá sa stala v posledných dňoch predmetom komentárov a pre mnohých slúži ako potvrdenie neúčinnosti ivermektínu v liečbe COVID-19?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Jedná sa o dvojitú slepú randomizovanú štúdiu 400 pacientov, ktorí trpeli ľahkou formou COVID infekcie. Cieľom bolo zistiť vymiznutie príznakov do 21 dní u pacientov, ktorí dostali ivermectin (IVM) a ktorí ho nedostali – placebo, (200/200 pacientov). 

Ak sa pozrieme na skúmanú populáciu išlo o mladých (vek-medián 37 rokov) neobéznych pacientov so zanedbateľným počtom komorbidít a diabetu (Tab. 1). Teda išlo o pacientov imunitne nehendikepovaných. Je potrebné zobrať do úvahy aj geografickú polohu Kolumbie a nadmorskú výšku, aj to, že tam takmer všetci preventívne berú IVM.

Na obr. 1  je  graficky znázornený cieľ „výskumu“ potvrdzujúci, že nie je rozdiel v poklese symptómov medzi skupinami pacientov, ktorí dostali, alebo nedostali IVM. Samozrejme, že rozdiel nie je štatisticky významný. IVM-4, Placebo 10, čo vyjadrenie v % je takmer smiešne, je zrejmé, že sa jednalo o mladých inak zdravých pacientov s dobrou imunitou. Teda je možné povedať, že liečba u mladých zdravých pacientov IVM/Placebo nemôže byť štatisticky významne odlišná, pretože sa pacienti vyliečili aj bez liečby z titulu svojho dobrého zdravotného stavu v predchorobí.

Dospeli ste teda k poznatku, že v sledovanej skupine neboli vhodne definovaní účastníci štúdie a výsledky sú nepreukazné?

To, že kým liečime málo symptomatickú mladú populáciu, tak se po ivermektine jej stav nezlepší, pretože sa uzdraví i na placebe. V prípade, že po randomizácii malo horúčku cca 10 % pacientov a eskaláciu terapie potrebovalo cca 2-3 % pacientov tak IVM nemal v podstate čo zlepšovať, pretože tým pacientom v podstate nič nebolo a kriticky sa nezhoršoval ani ich stav (nepotrebovali rozširovať liečbu). Jeden dôležitý dôkaz ale predsa je, a to, že bezpečnostný profil IVM v zrovnaní s placebom je výborný. V skupine IVM bola úmrtnosť = 0 (!).

Ak sa v prílohe reportuje pomerne hrubá nepresnosť o podaní IVM u pacientov  (200, alebo 275 pacientov na IVM?), tak ak zoberieme do úvahy zmeny v štatistických záveroch… Ok, ale o to viac potvrdzuje bezpečnostný profil IVM.

Myslíte si, že sa stále nepodarilo nájsť vysoké odborné štandardy pri diskusii o účinnosti ivermektínu?

Nechápem ako sa takáto minimálne pofidérna práca  dostala do pomerne (pre mňa v minulom čase) „renomovaného“ časopisu. Ak príde niekto s mortalitou okolo 10 % a menej u ventilovaných pacientov s ťažkou pneumóniou, a nepodával ani C vitamín, ani IVM som ochotný sa s ním baviť.

Takéto pokusy mi pripomínajú časy minulé. Za Stalina sovietski vedci skúmali blchy. Odtrhli blche jednu nohu a keď zatlieskali blcha skočila, odtrhli druhú, tretiu a keď zatlieskali blcha skočila. Keď jej odtrhli poslednú nohu, zatlieskali a blcha neskočila… Z toho usúdili, že ak sa blche odtrhnú všetky nohy, ohluchne. K tejto téme sa už nebudem viac vyjadrovať.

Kritika pochybnej štúdie brnenského primára

Kolumbijskú štúdiu i jej záver ešte v deň publikovania na internete, podrobil v Českej republike skúmaniu aj zástupca prednostu I. internej kardioangiologické kliniky FN u svätej Anny v Brne. Michal Rezek vo svojom podrobnom vyjadrení zaslanom námestníkovi ministra zdravotníctva prof. Vladimírovi Čiernemu, ministrovi zdravotníctva Janu Blatnému, premiérovi Andrejovi Babišovi a ďalším, píše: „Štúdia nedokazuje nič o účinnosti lieku, pretože bola zjednodušene podaná aktívna liečba mladým (median veku 36), neobéznym (median BMI 26), zdravým (len 20 percent ľudí malo komorbiditu, a to väčšinou len jednu) ľuďom, u ktorých sú síce vo vyšších počtoch spísané všetky príznaky pred randomizáciou, ale ktorým prakticky už nič vážne nebolo v čase začatia liečby. „

Vedúci projektu tejto kontroverznej štúdie dr. Eduardo López-Medina navyše priznal sponzorské dotácie od firiem Sanofi Pasteur, GlaxoSmithKline a Janssen a priame poplatky od firmy Sanofi Pasteur.

Zdroj: lekarskenoviny.sk / InfoVojna