Progresívci nás podľa europoslanca Uhríka vedú do izolácie a opačným smerom, lebo odmietajú nielen Čínu a Rusko, ale aj USA a navyše aj s vedením EÚ chcú namiesto mieru iba vojnu a zbrojenie

Poslanec Európskeho parlamentu a predseda hnutia Republika Milan Uhrík v rozhovore pre TASR, zverejnenom 25. marca 2025, aj vo svojom videoblogu komentoval aktuálne spoločensko-(geo)politické udalosti.

Zahraničnopolitická orientácia, filozofia a politika progresívcov nás vedie do izolácie. Odmietajú USA, Čínu, Rusko, ale aj domáce, európske konzervatívne a vlastenecké sily. V TASR TV to povedal europoslanec Milan Uhrík (Republika).

Nesúhlasí ani s názorom, že by sa USA a Európska únia mali spájať špeciálne proti Číne. „Zmyslom našej existencie nemá byť, že ideme proti niekomu, ale snažiť sa hľadať s našimi konkurentmi, tak nazvem aj Ruskú federáciu, aj USA, výhodné zmluvy, ktoré nám pomôžu dosiahnuť naše interné ciele,“ tvrdí Uhrík.

Európa podľa neho posledné roky hospodársky aj geopoliticky upadá. „Strácame vplyv a situácia je naozaj čoraz horšia,“ tvrdí.

Za pozitívum Uhrík nepovažuje ani aktuálnu colnú politiku, ktorou sa USA snažia chrániť svoj priemysel. „Sme vo všeobecnosti proti colným vojnám. Nikdy to nevedie k dobrému výsledku, lebo každá strana prijme nejaké protiopatrenie,“ povedal Uhrík. Keď všetky strany zavedú clá, makroekonomické dopady sa podľa neho napokon vyrovnajú, ale ceny pre spotrebiteľov ostanú vyššie. „Spojené štáty uplatňujú clá proti Kanade, Mexiku, Európe a Číne, Európa recipročne proti USA, ale zároveň ofenzívne clá voči Číne, Čína rozmýšľa nad protiopatreniami,“ vypočítal Uhrík.

Spojené štáty podľa neho aktuálne prechádzajú významnou politickou zmenou. „Strávil som medzi americkými Republikánmi štyri dni na medzinárodnej prestížnej konferencii CPAC. Amerika, ktorá bola kedysi baštou progresívnej ideológie v kultúrnych, ale aj zahraničnopolitických otázkach, sa jednoducho mení,“ tvrdí Uhrík.

Je presvedčený, že táto zmena napokon dorazí aj do Európy. V tejto chvíli je podľa Uhríka „poslednou baštou progresívnych ideológií“ Brusel. „Preto je europarlament hore nohami, Európska komisia behá ako splašená. Nevedia, čo majú robiť. Doteraz len sledovali zahraničnopolitickú líniu Spojených štátov, ktorá sa však zmenila,“ tvrdí. Európske inštitúcie sú podľa neho postavené do situácie, kedy by mali prijímať vlastné rozhodnutia, na to však nie sú zvyknuté.

Lídri 26 krajín Európskej únie vo štvrtok (20.3.) v Bruseli podporili spoločné vyhlásenie, ktoré pripravil predseda Európskej rady (ER) António Costa, a potvrdili pokračovanie podpory Ukrajine. Podľa Uhríka by pre Slovensko bolo lepšie, ak by nasledovalo príklad Maďarska a vyhlásenie nepodporilo. „Väčšina by si to aj tak schválila, ale aspoň by sme neboli na strane tých, ktorí teraz oficiálne volajú po tom, aby Európa uplatňovala politiku „mier prostredníctvom sily“. A volajú po tom, že na Rusko treba vyvíjať tlak prostredníctvom ďalších sankcií,“ povedal.

Kreovanie koalície štátov ochotných po dosiahnutí prímeria garantovať jeho dodržiavanie na Ukrajine je podľa Uhríka v súlade so staršími úvahami USA, že by prímerie mohli garantovať európske armády. Takéto riešenie však podľa neho prináša aj riziká a podmienkou jeho úspešnosti je súhlas zúčastnených strán.„Musí to byť súčasťou mierovej dohody, musí s ňou súhlasiť Ukrajina aj ruská strana, lebo v opačnom prípade to môže byť kontraproduktívne a viesť k ešte väčšej eskalácii konfliktu,“uviedol Uhrík.

Hnutie Republika, ktoré vedie ako predseda, je v europarlamente súčasťou politickej skupiny Európa suverénnych národov (ESN). Uhríkovho kolegu Milana Mazureka však do nej prijali až s odstupom času, v januári tohto roku. Podľa Uhríka ho chceli ostatní europoslanci najprv spoznať. „Navrhol som, aby bol prijatý do frakcie a prešlo to jednohlasne. Prišli aj nejakí noví poslanci z AfD, čo sa obmenili, lebo niektorí idú do Bundestagu. Takže je frakcia už kompletná,“ uzavrel Uhrík.

Viac vo videu:

Milan Uhrík neskôr zverejnil video, v ktorom ostro kritizoval vzdelávanie detí v duchu progresívnej ideológie pod vedením ministra školstva Tomáša Druckera:

infovojna