Česká ekonómka Švihlíková o šialenej militarizácii Európskej únie…

Redaktor Pavel Kapusta v relácii Diskusia na palete, zverejnenej 25. marca 2025, debatoval o aktuálnej ekonomicko-spoločensko-(geo)politickej situácii s českou ekonómkou doc. Ing. Ilonou Švihlíkovou, Ph.D. 

Moderátor na úvodrozhovoru predstavil doc. Švihlíkovú ako ostrú kritičku neoliberálnej ekonómie a politiky. Ako dôvod uviedla fakt, že pochádza z robotníckej rodiny, ale aj to, že jej názory počas štúdia na Vysokej škole ekonomickej v Prahe formovali niektorí pedagógovia. Potvrdila, že odmieta “slepú vieru v trh” a tvrdenie, že trh vyrieši všetko, čo bolo v porevolučných 90. rokoch mantrou ekonómov aj politikov vrátane vtedajšieho federálneho ministra financií a neskoršieho premiéra a prezidenta ČR Václava Klausa.

Opakom voľného trhu môže byť tzv. štátny kapitalizmus, aký poznáme zo Singapuru alebo z Číny, kde má štát silný vplyv na ekonomiku. Nielen u nás po roku 1989 nastal opačný trend – štát sa postupne vytláčal zo všetkých odvetví a zelenú mal súkromný kapitál. Podľa Švihlíkovej bol dôvodom zámer dostať štáty strednej a východnej Európy do područia Západu a po čase sme sa skutočne stali jeho kolóniou. Doplnila, že dnes už ČR a SR nedisponujú vlastným bankovým sektorom, ani strategickými podnikmi, čo býval základ silného štátu. Keďže sme sa ich cieľavedome zbavili a ochotne odovzdali do zahraničných rúk, dnes už nie sme schopní nezávislej ekonomickej politiky.

Oba štáty sú dnes členmi Európskej únie, kde sa v posledných rokoch objavili znepokojivé trendy: agenda boja proti dlhom, podpora masovej imigrácie, “grétizmu” so svojou modlou v podobe Green Dealu, a dnes sme svedkami výrazného nástupu militarizmu. “EÚ ide od jedného hysterického záchvatu k druhému a jej etablishment nedokáže robiť nič iné, len desiť ľudí,” poznamenala. Jedným dychom však dodala, že ani jednu z týchto politík nedokáže realizovať, čo je potešujúca správa.

Budúci nemecký kancelár Friedrich Merz hovorí o potrebe investovať do zbraní v jeho krajine 500 miliárd eur, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová hovorí potrebe prezbrojenia celej EÚ v hodnote 800 miliárd. Dôvodom je podľa ekonómky zastaviť deindustrializáciu a zachovať pracovné miesta, ktorú spustila zelená tranzícia. Na druhej strane to však masívne zvyšuje výdavky na zbrojenie, čo je podľa nej nebezpečné a bojkotuje to snahy o nové bezpečnostné usporiadanie sveta. Potvrdila, že u časti európskych elít je toto vyzbrojovanie vítané aj v kontexte plánovania možnej vojny proti Rusku. Zásadne nesúhlasí s tvrdením, že vyzbrojovanie zabezpečí trvalý mier – podľa nej je to presne naopak.

Uviedla tiež, ze militarizácia je priamom rozpore s ideou Green Dealu, čo však Bruselu zjavne nerobí problém: už si zvykla, že v rozhodnutiach vedenia EÚ nemožno hľadať logiku. Ruka v ruke s Green Dealom kráča aj politika diverzifikácie energetických zdrojov, ktorej motorom je rusofóbia. Upozornila, že to vedie k zdražovaniu energií a v konečnom dôsledku k energetickej chudobe, ktorá hrozí až 40 percentám poulácie v EÚ. Ako pokračovala, v prípade Green Dealu neexistuje štúdia jeho vplyvu na ekonomiku EÚ, čo je absurdné.

V poslednej časti interview Švihlíková odpovedala na otázky týkajúce sa politickej situácie na Slovensku i v Česku. Naša krajina je podľa nej v stave permanentnej mobilizácie na “Majdan”, za čím vidí najmä aktivity Georgea Sorosa. Obdivuje vládu, že je schopná pod takýmto tlakom fungovať. Zdôraznila, že Česko dnes nemá politika typu Roberta Fica. Tohtoročné voľby v ČR zrejme vyhrá ANO Andreja Babiša, no ten sa podľa jej slov s Ficom vôbec nedá porovnávať. Ako doplnila, na rozdiel od intelektuála Fica, ktorý je skúseným a rozhľadeným politikom, obhajujúcim zvrchovanosť a národné záujmy svojej krajiny, Babiš je politický marketér a na obsahu politiky mu priveľmi nezáleží – ide mu len o moc.

Na záver komentovala slovenskú ekonomickú konsolidáciu a podpisovú akciu na vyhlásenie referenda o zrušení protiruských sankcií. Reagovala tiež na poznámku moderátora, že v jej vyjadreniach sa snaží objektívne posudzovať ekonomické a politické problémy, no chýbajú mu optimistické východiská. Ako povedala, v určitom politickom rámci sa optimizmus niekedy hľadá veľmi ťažko. Napriek tomu ho nestráca a snaží sa aj navrhovať riešenia. Ich uskutočnenie je však podmienené zmenami, ktoré by to umožnili: napríklad zbaviť sa súčasnej eurokomisie.

Viac vo videu:

infovojna