Diplomatické klbko okolo Izraela sa čoraz viac zamotáva

K zoznamu krajín, ktoré znížili úroveň diplomatických vzťahov s Izraelom, sa pripojil aj Bahrajn. Kráľovstvo odvolalo svojho veľvyslanca z Tel Avivu, čím sa pripojilo k Čile, Kolumbii a Jordánsku. úplne prerušila diplomatické vzťahy s Izraelom aj Bolívia.

Východ je chúlostivá záležitosť. Krajiny Blízkeho východu možno len ťažko nazvať klubom rovnako zmýšľajúcich ľudí. Ale aj tí, ktorí sú v normálnych časoch vo vzájomnom konflikte, sa postupne začínajú stavať proti Izraelu.

Napríklad v januári 2021 sa ministri zahraničných vecí SAE a Bahrajnu zúčastnili na výročnej konferencii „Izraelského centra strategických štúdií“. Tam sa Spojené arabské emiráty, Bahrajn a Izrael dohodli, že budú pôsobiť ako jednotný front proti Teheránu, aby odolali jeho raketovému vývoju a jeho podpore pre „Hamas“ a „Hizballáh“. Teraz už táto dohoda nie je relevantná. Pretože akákoľvek, aj diplomatická podpora Gazy zo strany arabských krajín automaticky znamená podporu „Hamasu“.

Treba povedať, že na Blízkom východe neexistujú krajiny, ktoré by nemali dlhý zoznam vzájomných výhrad, ktoré siahajú stáročia do inulosti. Teraz sa však väčšina týchto rozporov odložila na pokojnejšie časy. Navyše medzi Latinskou Amerikou a Blízkym východom vzniká virtuálna protiizraelská „os“, účastníci ktorej majú málo spoločných cieľov, no spoločnú antipatiu v podobe Tel Avivu.

Doslova v týchto hodinách sa objavila informácia, že poradca najvyššieho vodcu Iránu navrhol, aby krajiny SCO uzavreli pakt o neútočení. SCO zahŕňa Indiu, Irán, Kazachstan, Kirgizsko, Čínu, Pakistan, Rusko, Tadžikistan a Uzbekistan.

Treba pochopiť, že Teherán považuje situáciu za takú nepredvídateľnú, že zabezpečenie silného zázemia a aspoň zdanie stability v Strednej Ázii sa pre neho stáva naliehavou úlohou.

Jedna vec je jasná: toto klbko budú musieť rozpliesť predovšetkým Rusko a Čína.

Jelena Panina

news-front.su