„Brusel a väčšina členských štátov EÚ sa pripravujú na dlhoročnú vojnu, nie na mier.

Chcú poslať Ukrajine desiatky miliárd eur na platy vojakov, drony, zbrane a fungovanie ukrajinského štátu,“ vyhlásil Péter Szijjártó po stretnutí ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Dánsku.

Členské štáty EÚ majú v najbližších dňoch predkladať Európskej komisii svoje návrhy na nové opatrenia, ktoré by chceli zahrnúť do ďalšieho balíka sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. Povedala to v sobotu 30. augusta 2025 v Kodani šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že EÚ sa namiesto snahy o mier v rusko-ukrajinskom konflikte „pripravuje na dlhoročnú vojnu“.

Európska komisia v skutočnosti koná ako „Ukrajinská komisia“ a uprednostňuje záujmy Kyjeva pred záujmami svojich členských štátov, napísal v sobotu 30. augusta 2025 na sieti X po stretnutí šéfov diplomacií člesnkých štátov EÚ v Dánsku.

„Na dnešnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Kodani sa jasne ukázalo, že Brusel a väčšina členských štátov sa pripravujú na dlhú vojnu, nie na mier. Chcú poslať Ukrajine desiatky miliárd eur na platy vojakov, drony, zbrane a fungovanie ukrajinského štátu,“ povedal Szijjártó.

„Bol tu obrovský tlak na urýchlený vstup Ukrajiny do EÚ, nové sankcie na ruskú energetiku,“ ako aj na poskytnutie ďalších 6 miliárd eur (7 miliárd USD) na vyzbrojenie Ukrajiny, dodal.

„Európska komisia sa opäť ukázala ako Ukrajinská komisia, keď záujmy Kyjeva sú nadradené záujmom jej členských štátov,“ skonštatoval Szijjártó.

Európska komisia úplne ignoruje „Maďarov na Zakarpatsku a našu energetickú bezpečnosť, pričom stále odmieta odpovedať na spoločný list, ktorý sme poslali so Slovenskom, o tom, že Ukrajina ohrozuje našu zásobovaciu trasu,“ vysvetlil šéf maďarského rezortu diplomacie.

Postoj Maďarska je podľa neho jasný: „Podpora mierového úsilie Donalda Trumpa, pretože vojnu môže ukončiť len dohoda medzi USA a Ruskom. Odmietnutie vstupu Ukrajiny do EÚ, ktorý by zničil maďarských poľnohospodárov a potravinovú bezpečnosť. Odmietnuť, aby sa z peňazí maďarských daňových poplatníkov financovala ukrajinská armáda. Odmietnuť sankcie, ktoré ohrozujú dodávky energie do Maďarska a zvyšujú náklady domácností.“

Viac vo videu:

Maďarsko odmietlo poslať Ukrajine zbrane a kritizovalo Brusel za uvalenie protiruských sankcií. Takisto sa postavilo proti členstvu Ukrajiny v NATO a EÚ.

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová, vo svojich vyjadreniach po sobotňajšom stretnutí ministrov zahraničných vecí prisľúbil ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny a „zvýšenie tlaku na Rusko“.

„Požiadala som členské štáty, aby mi v nadchádzajúcom týždni predložili svoje návrhy,“ uviedla Kallasová po sobotnom neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Kodani, známom ako formát Gymnich, na ktorom sa zúčastnil aj šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár. „Cieľom je vyvinúť maximálny tlak na Rusko,“ dodala s tým, že pôjde už o 19. balík sankcií eurobloku uvalených na Rusko za jeho vyše tri a pol ročnú inváziu na Ukrajinu.

Kallasová spomenula ako príklady možných nových sankcií zákaz dovozu či nové clá na ruské produkty i ďalšie opatrenia zamerané proti spoločnostiam z iných krajín, ktoré profitujú z vojny na Ukrajine. Zároveň vyzvala na rozhodnejšie kroky proti takzvanej ruskej tieňovej flotile plavidiel, využívanej na obchádzanie už uvalených energetických sankcií.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová už vo štvrtok avizovala, že Brusel čoskoro predstaví 19. balík protiruských sankcií a zohľadní, ako môžu byť zmrazené ruské aktíva použité na pomoc Ukrajine. Vyjadrila sa tak po sérií ruských raketových a dronových útokov na Kyjev, pri ktorých v noci na štvrtok zahynulo najmenej 17 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Poškodená pri nich bola aj budova diplomatickej misie EÚ v Kyjeve.

Pri diskusii o Ukrajine ministri ocenili angažovanosť administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa v úsilí o dosiahnutie mieru, v ktorom je podľa nich dôležité pokračovať. „Okrem toho, že mier na Ukrajine musí byť v súlade s medzinárodným právom, najmä s kľúčovými princípmi Charty Organizácie Spojených národov a s Helsinským záverečným aktom, Slovensko odmieta akúkoľvek zmenu hraníc silou – je to zásadný princíp, ktorý musí medzinárodné spoločenstvo dodržiavať,“ uviedol minister Blanár.

Aká bude napokon dosiahnutá mierová dohoda, bude podľa neho záležať na prebiehajúcich rokovaniach medzi Ukrajinou a Ruskom za podpory Spojených štátov.

„Dôležité je, že tu máme diplomatický proces, ktorý bol ako jediný schopný začať prezident Donald Trump. Vyústil do samitu na Aljaške a bude pokračovať ďalšími rokovaniami medzi prezidentom V. Zelenským a V. Putinom, čo potvrdil aj vo svojom vstupe prostredníctvom videospojenia ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha,“ vyhlásil Blanár.

Apeloval, že v tomto procese je potrebné pokračovať aj s podporou EÚ, aby sa čím skôr ukončil tento vojnový konflikt a nezmyselné zabíjanie. Zároveň zdôraznil význam bezpečnostných záruk a potvrdil podporu európskej integrácie Ukrajiny na základe zásluhovosti bez akýchkoľvek výnimiek.

Rusko dlhodobo odsudzuje západnú vojenskú podporu Kyjevu v konflikte, ktorý považuje za zástupnú vojnu NATO. Taktiež kritizuje rastúcu militarizáciu EÚ a čoraz militaristickú rétoriku.

Západoeurópski lídri „sa opäť snažia pripraviť Európu na vojnu – nie na nejakú hybridnú vojnu, ale na skutočnú vojnu proti Rusku,“ upozornil v júli ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Zdroj: rt.com / InfoVojna / trend.sk / info.sk