Pred 33 rokmi schválili Ústavu SR, jej prijatie sa pripomína ako štátny sviatok

Štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (SR), ktorá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), schválila Slovenská národná rada (SNR) pred 33 rokmi Ústavu SR. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR.

Od roku 2024 je 1. september stále štátnym sviatkom, ale už nie je dňom pracovného pokoja. Táto zmena súvisela so schválením prvého konsolidačného balíčka v roku 2023 v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.

Prvého januára 2024 totiž nadobudol účinnosť zákon č. 530/2023 Z. z., ktorým sa zmenili a doplnili niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Novelizáciou prešiel aj zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Na základe novely sa tak pre štátny sviatok 1. september – Deň Ústavy SR ustanovila výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja.

Počnúc rokom 2024 tak 1. september je aj naďalej štátnym sviatkom, ale nie je dňom pracovného pokoja. Takýmto dňom je od roku 2021 aj deň štátneho sviatku 28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu.

Schváleniu Ústavy SR predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament odobril 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou ČSFR a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

O návrhu novej slovenskej ústavy začal slovenský zákonodarný zbor rokovať už začiatkom augusta 1992. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.

Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22.00 h vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín.

Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.

Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru – Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR). Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely), raz sa menila aj v rokoch 2019, 2020, 2022 a dvakrát v roku 2023.

/ hlavnydennik.sk /