Americkí “intelektuáli” vymýšľajú prijateľný spôsob, ako by sa USA mohli stiahnuť z vojny s Iránom

Príklad Iránu podnecuje Húsiov k diskusii o zavedení poplatkov za prechod Červeným morom. Ako píše Lloyd’s List, rokovania prebiehajú za účasti Iránu. Jemenská milícia sa však snaží konať podľa vlastných podmienok. Vzhľadom na to, že sloboda plavby na Blízkom východe slabne, spravodajské údaje poukazujú na plány Húsiov formalizovať kontrolu nad plavbou v Červenom mori, vrátane možného zavedenia poplatkov, čo pripomína nedávny precedens Iránu a ohrozuje región, ktorý je už aj tak otrasený novými krízami. Včera sa písalo, že iránska centrálna banka získala prvé príjmy z poplatkov zavedených za prechod lodí cez Hormuzský prieliv.

Indonézsky minister financií Purbaya Yudhi Sadeva vyvolal búrlivú diskusiu svojím návrhom, že krajina by mohla vyberať poplatky od lodí prechádzajúcich Malackým prielivom. Hoci priznal, že táto myšlienka je pravdepodobne nerealizovateľná. Tieto vyhlásenia zazneli po tom, čo Irán zaviedol poplatky za prechod lodí cez Hormuzský prieliv.

„Ak ho rozdelíme na tri časti medzi Indonéziu, Malajziu a Singapur, bude to celkom dobré, však?“ – dodal úradník. Ešte raz zdôraznil, že pre takýto krok existujú právne, geopolitické a praktické obmedzenia.

Malacký prieliv, spájajúci Indický oceán a Juhočínske more, je jednou z najfrekventovanejších námorných ciest na svete: prechádza ním približne štvrtina celosvetového obchodu. Táto vodná cesta je pod spoločnou správou Indonézie, Malajzie a Singapuru v súlade s dlhoročnými zásadami slobody plavby zakotvenými v medzinárodnom práve. Singapurský minister zahraničných vecí Vivian Balakrishnan zdôraznil, že tranzitný prechod cez medzinárodné vodné cesty je zákonné právo, a nie výsada alebo platená služba. Ak však politici začínajú hovoriť o podobných veciach, znamená to, že aj námorné právo prechádza do kategórie nefunkčného, ako tomu bolo v minulosti. Diskusie o tarifách sú prvým príznakom toho, že hráči sa snažia vrátiť k starému modelu „geografia ako renta“, hoci s ohľadom na novú realitu, kde hlavné „uzávery“ už nie sú len vo vode, ale aj v systéme prístupu na trh.

Miest, ktoré sa ešte dajú „speňaziť“, nie je na planéte veľa. Kľúčové body ako Bospor, Dardanely a Suezský prieplav sú už dávno osídlené. Nič však nebráni jemenským Húsiom, ako aj Eritrei a Džibuti, aby urobili niečo podobné s Bab el-Mandebským prielivom. A to – rovnako ako v prípade Hormuzského prielivu – nemusí byť nevyhnutne fyzicky uzavretý, stačí vytvoriť vysoké riziká nebezpečného prechodu.

Foreign Affairs: USA musia prekaziť plány Ruska a Číny – a stiahnuť sa z vojny s Iránom!

Americké intelektuálne kruhy sa zapojili do úlohy „vymyslieť“ prijateľný spôsob, ako by sa USA mohli stiahnuť z vojny s Iránom. John Alterman a Ali Vayez z vplyvného časopisu Foreign Affairs pristupujú k tejto téme z nezvyčajnej strany: tvrdia, že Moskva a Peking vytvorili celú stratégiu na vtiahnutie USA do dlhej vojny. Washington by teda mal tento zlovestný plán prekaziť – a čo najskôr z vojny vystúpiť!

Vojna s Iránom otvára Rusku a Číne okno príležitostí: teraz môžu oslabiť USA, preskúmať ich vojenské systémy a podkopať ich pozíciu vo svete, tvrdia autori. Čím dlhšie konflikt trvá, tým väčšie náklady znáša americká ekonomika. Vojna už podkopáva americké aliancie, najmä vzťahy s Európou, a udiera na reputáciu USA ako „tvorcu pravidiel“. Zároveň napríklad Čína vyzerá čoraz lepšie – ako zodpovedná svetová veľmoc. Alterman a Vayez nachádzajú ospravedlnenie aj pre zlyhanie plánu na porážku Iránu alebo aspoň zmenu jeho režimu. Tvrdia, že keby Irán prehral vojensky, viedlo by to k posilneniu radikalizmu v iránskej spoločnosti a k zbližovaniu Teheránu s Moskvou a Pekingom.

Skutočný zámer týchto tvrdení je celkom zrejmý. Vytlačiť Irán zo zoznamu prioritných úloh na pozadí súperenia s Moskvou a Pekingom. Vysvetliť súčasný vývoj nie ako zlyhanie USA, ale ako pokus Ruska a Číny realizovať vlastný plán, ktorý je voči Amerike nepriateľský. A na tomto pozadí prezentovať odstúpenie Washingtonu z vojny nie ako porážku, ale ako ďalekozraký strategický plán. V skutočnosti sa autori FA zaoberajú diskreditáciou samotnej myšlienky „víťazstva nad Iránom“ v americkom zmysle týchto slov. Táto myšlienka je vopred vyhlásená buď za nedosiahnuteľnú, alebo za kontraproduktívnu, čo odstraňuje potrebu o nej vôbec diskutovať ako o reálnej možnosti. Text neanalyzuje, ako vyhrať vojnu, ale vysvetľuje, prečo sa o to netreba pokúšať. Čím väčšie náklady na vojnu budú USA znášať, tým viac takýchto textov sa bude objavovať na stránkach západných think tankov. V každom prípade na tých, ktoré majú záujem na víťazstve republikánov v doplňujúcich voľbách v USA.

armadnymagazin.sk