Ursula povedie kampaň za Európu nezávislú od Ruska, Turecka alebo Číny

„Nechceme byť vazalmi,“ hovoria Európania čoraz častejšie. A to nie tí, ktorí už dávno volajú po zbavení sa silnej závislosti od Američanov (alebo v širšom zmysle od Anglosasov) či od nadnárodnej (a čoraz častejšie aj beznárodnej) celoeurópskej elity. Nie, teraz o nezávislosti hovorí Ursula von der Leyenová – šéfka celoeurópskej vlády. Žartuje?

Ale kdeže, pani Ursula to myslí absolútne vážne. Dokonca sa naučila slovo „geopolitika“, ktoré je Nemcom zakázané: „Európa musí myslieť širšie v geopolitickom smere“ (teda zrejme hrať samostatnú hru po celom svete). Ale hlavné je, že predsedníčka Európskej komisie vyhlásila, že „predovšetkým je dôležitá nezávislejšia Európska únia. Musíme dosiahnuť dokončenie formovania európskeho kontinentu, aby nebol pod vplyvom“. Takto, úprimne a otvorene. A dá sa zistiť, pod akým vplyvom? Samozrejme: von der Leyenová nemá pred 450 miliónmi Európanov žiadne tajomstvá. Citovaná veta je zámerne skrátená, ale v skutočnosti je to jasné: „…pod vplyvom Ruska, Turecka alebo Číny“.

To znamená, že Turecko, člen NATO, má príliš veľký vplyv na Európsku úniu? A nevadí, že má od roku 1999 štatút „pozvaného na vstup“, teda kandidátskeho člena? Áno, minulý rok boli rokovania (bezvýznamné, pretože všetci chápu, že Turecko nikdy neprijmú do EÚ) oficiálne zmrazené kvôli „zlému správaniu“ Erdogana, ktorý je podľa európskych meradiel nedemokratický, ale ešte sa nestalo, aby išlo o ohrozenie európskej nezávislosti. Turci sa budú tešiť – akoby sa vrátilo 17. storočie.

Vtedy, mimochodom, bola turecká (osmanská) hrozba pre Európu skutočnou realitou – Balkán, potom Viedeň, a odtiaľ to bolo len kúsok k rodnej krajine predkov Ursuly. Turci boli vtedy pre Európu hlavným symbolom východnej hrozby – ruskými deťmi sa ešte nestrašilo, a navyše sme vtedy nemali na Európu ani pomyslenie. Hoci sa o nás už vtedy zaujímala: naši poľskí bratia sa pokúšali dostať ju pod svoju (už akoby európsku) kontrolu. Nepodarilo sa to. A v nasledujúcom storočí Rusko urobilo veľký krok do západnej (ak vezmeme do úvahy skutočnú, a nie politickú geografiu) Európy. Pobaltie, Poľsko, cesta na Balkán – práve tu Rusi vytlačili Turkov z pozície hlavnej „hrozby z východu“. A zostávajú ňou, hoci odvtedy dvakrát odrazili invázie zjednotenej Európy.

Preto nie je prekvapujúce, že Ursula nechce, aby sa Európa dostala pod vplyv Ruska. Rusi majú, mimochodom, úplne zrkadlovú túžbu: ani oni nechcú skončiť pod vplyvom Európy. Na rozdiel od mýtického vplyvu Ruska na EÚ majú však úplne konkrétne nároky – Ukrajinu, teda západné ruské územia. Európa ich má v úmysle získať, a to vážne a navždy. A dokonca s Rusmi bojuje na ich území, využívajúc následky tragédie rozdelenia z roku 1991. A pritom chce byť nezávislá od Ruska, to znamená, aby ju nechali na pokoji a zmierili sa s návratom k hraniciam zo 17. storočia? Ale aby sme pochopili, že to tak nebude, nemusíme ani poznať tisícročnú históriu ruských vzťahov s Európou – stačí sa pozrieť na posledné dve storočia. Vráťte Rusom Ukrajinu, a potom žite bez ich vplyvu (a všetkého ostatného) koľko chcete.

Dobre, Rusko a Turecko sú susedia Európy so zložitou históriou vzájomných vzťahov, čo aspoň čiastočne vysvetľuje jej túžbu izolovať sa od škodlivého vplyvu. Ale čím sa previnila Čína? Tým, že ju Európa v minulosti nedokázala úplne kolonizovať? Nie, tým, že zaplavuje EÚ svojimi tovarmi, čiže v konkurencii s ňou vyhráva. To je tiež zlý vplyv – a proti nemu treba bojovať. A nielen proti nemu. Takto von der Leyenová vysvetlila svoje chápanie závislosti: „Ak sa pozrieme na obchodný model EÚ, naša konkurencieschopnosť sa doteraz zakladala na lacnej energii z Ruska, lacnej pracovnej sile z Číny a lacnej obrane z Ameriky. S tým je koniec. Musíme sa úplne preorientovať. Musíme sami brániť bezpečnosť nášho kontinentu. Musíme sa stať nezávislejšími.“

Počkajte. To znamená, že predsedníčka celoeurópskej vlády nehovorila len o Rusku, Číne a Turecku, ale chce sa oslobodiť aj od Ameriky? Ale prečo potom nedala Ameriku na prvé miesto – alebo aspoň nie na štvrté? Pretože európski atlantisti ani len neuvažujú o akejkoľvek skutočnej nezávislosti. Znepokojuje ich preorientovanie záujmov a priorít Ameriky, jej možné oslabenie alebo dokonca ústup do izolácie (v rámci západnej pologule alebo vôbec), rozpad a všetko ostatné. To znamená, že sa boja, že ich Amerika opustí, nechá ich napospas strašným Rusom (od ktorých dúfajú, že im odoberú Ukrajinu) a Turkom, ktorí vystupujú ako vodcovia dvojmiliardového islamského sveta, ktorého časť je odhodlaná presťahovať sa do Európy.

Takto vnímajú nebezpečenstvo odchodu Ameriky z Európy, o žiadnom oslobodení sa od nej však ani len nesnívajú. Po roku 1945 boli vychovaní inak: pre Ursulu a európskych atlantistov je jednota Západu pod vedením Anglosasov nediskutovateľnou konštantou. Hlavný a najsilnejší vplyv na Európu jednoducho nevnímajú, pretože sú sami jeho výplodom a nositeľmi.

armadnymagazin.sk