Američania strácajú dôveru v armádu

Súčasné obdobie sa vyznačuje poklesom dôvery v americké inštitúcie, ale dôvera v jeden pilier sa udržiavala: v armádu. Teraz však aj tá klesá a otázkou je, či to velenie pochopí.

Reaganov inštitút každoročne zverejňuje prieskum postojov verejnosti k národnej obrane a tento rok len 48 % respondentov uviedlo, že má “veľkú dôveru” v americkú armádu. To je menej ako 70 % v roku 2018.

To je v súlade s inými prieskumami. Pew Research tento rok zaznamenal 14-bodový pokles od roku 2020 v počte Američanov, ktorí uviedli, že majú veľkú dôveru v armádu, že koná v záujme verejnosti.

Reaganov prieskum sa Američanov pýtal, čo je príčinou tohto poklesu. Nie je to schopnosť plniť misie alebo víťaziť v boji. Sú to “veci, ktoré sa dejú mimo hlavných kompetencií armády,” hovorí Roger Zakheim z Reaganovej agentúry. “Nazvime to politizáciou, nazvime to vokálnosťou,” ale práve tu “môžete spojiť body”.

Približne 62 % respondentov uviedlo, že “prílišné spolitizovanie vojenského vedenia” znížilo ich dôveru do určitej miery alebo veľmi výrazne. To zahŕňa aj dôveru v civilistov, ktorí vydávajú rozkazy. Američania ponúkli jedny z najhorších hodnotení rozhodnutí prezidentov a na mysli majú najmä ústup USA z Afganistanu.

Približne 52 % respondentov malo zníženú dôveru aj v uniformovaných dôstojníkov. Polovica uviedla “takzvané ‘prebudené’ praktiky, ktoré podkopávajú efektívnosť armády”. Niektoré z týchto epizód – rozruch okolo materských leteckých oblekov – sú prehnané. Iné sú však odhaľujúce: Admirál minulý rok navrhol, že na zvýšenie diverzity by námorníctvo malo zvážiť obnovenie praxe posudzovania fotografií v povyšovacích komisiách – t. j. rozhodovať výslovne na základe rasy.

Minuloročný prejav generála Marka Milleyho v Kongrese, že chce pochopiť “biely hnev”, v reakcii na rozumné otázky, či by sa kadeti vo West Pointe mali učiť kritickú teóriu rasy, bol chybou v úsudku. Mnohí Američania si myslia, že armáda už nie je inštitúciou, ktorá funguje na základe výnimočnosti, zásluh a individuálneho podriadenia sa väčšiemu cieľu.

Pentagón popiera, že by to bol problém, ale určite je, ak tomu verí polovica verejnosti. Armáda sa spolieha na mladých Američanov, ktorí sa uprostred mnohých iných kariérnych možností prihlasujú. Robí tak stále menej ľudí. Američania na ľavici majú svoje vlastné dôvody na pokles dôvery v armádu: 46 % respondentov uviedlo pravicový extrémizmus, hoci táto pohroma sa veľmi preceňuje.

Zdá sa, že tento pokles dôvery prichádza v zlovestnej chvíli, čo si verejnosť uvedomuje. Približne 75 % respondentov v Reaganovom prieskume považovalo Čínu za nepriateľa, pričom v roku 2018 to bolo 55 %, a percento tých, ktorí sa obávajú Ruska, sa zdvojnásobilo. Približne 70 % respondentov sa obáva, že Čína by mohla do piatich rokov napadnúť Taiwan, a 61 % podporuje zvýšenie vojenskej prítomnosti USA v Tichomorí.

Podľa WSJ, je dobrou správou, že tieto trendy sa dajú zvrátiť, podobne ako v rokoch po Vietname. Ako povedal pre WSJ poslanec GOP Mike Gallagher, prieskum je užitočný pri zužovaní toho, “čo je naše zlyhanie”, a nie je to radové vybavenie. “Ukrajina bola jednou dlhou reklamou na americké zbraňové systémy.” Ale “zdá sa, že je to vedenie”.

Američania chcú, aby sa ich armáda sústredila na prevenciu alebo víťazstvo v ďalšej vojne, a nie na obsluhu poslednej politickej módy, uzatvára WSJ.

hlavnespravy.sk