Advokát JUDr. Namir Alyasry: Ob­čan, kto­rý sa vy­jad­ru­je na úze­mí SR k voj­ne v cu­dzom štá­te sa toh­to tres­tné­ho či­nu do­pus­tiť ne­mô­že, na­koľ­ko Trest­ný zá­kon sle­du­je zá­ujem na za­cho­va­ní mie­ru pri­már­ne v SR

Trest­ný čin Oh­ro­ze­nia mie­ru  vy­ža­du­je oso­bit­ný/špe­ciál­ny druh úmys­lu a to  úmy­sel „na­ru­šiť mier“, pripomína nitriansky právnik v reakcii na článok sudcu JUDr. Petra Šamka o fake news Policajného zboru SR ohľadne trestného činu ohrozenia mieru.

Krát­ka poz­nám­ka k člán­ku JUDr. Šam­ka s náz­vom Po­li­caj­ná fa­ke news o tres­tnom či­ne oh­ro­ze­nia mie­ru pod­ľa § 417 Tr. zák.:

Ako ob­čas­ný pris­pie­va­teľ na tú­to strán­ku som chcel po uve­rej­ne­ní fa­ke news na Den­ní­ku N, ako aj v Te­le­víz­nych no­vi­nách TV Mar­kí­za v kto­rom tie­to mé­diá ší­ri­li klam­li­vý vý­klad us­ta­no­ve­nia § 417 –  o tres­tnom či­ne Oh­ro­ze­nia mie­ru na­pí­sať aj ja člá­nok, kde by som ana­ly­zo­val ten­to trest­ný čin so zá­ve­rom, že sa ho ne­mož­no do­pus­tiť spô­so­bom, ke­dy by oso­ba vy­jad­ri­la ve­rej­ne svoj ná­zor napr. v ta­kom zne­ní, že chá­pe vo­jen­skú ak­ciu Rus­kej fe­de­rá­cie, na­koľ­ko iš­lo o od­vra­ca­nie oh­ro­ze­nia­rus­kej bez­peč­nos­ti a pod.

JUDr. Šam­ko ma ale (v dob­rom mys­le­né) svo­jim člán­kom pred­be­hol. O to viac som bol skla­ma­ný, že rov­na­ko sa v TV no­vi­nách na TV Mar­kí­za k uve­de­né­mu vy­jad­ri­la aj pa­ni Ku­ri­lov­ská ako mé­dia­mi uz­ná­va­ná od­bor­níč­ka na tres­tné prá­vo, kto­rá tvr­di­la napl­ne­nie vy­ššie uve­de­nej skut­ko­vej pod­sta­ty vy­ššie po­pí­sa­ným ilus­tro­va­ným spô­so­bom. 

Po od­bor­nej strán­ke som ab­so­lút­ne rov­na­ké­ho ná­zo­ru ako JUDr. Šam­ko. Trest­ný čin Oh­ro­ze­nia mie­ru  vy­ža­du­je oso­bit­ný/ špe­ciál­ny druh úmys­lu a to  úmy­sel „na­ru­šiť mier“. Mám za to, že ob­čan, kto­rý sa vy­jad­ru­je na úze­mí SR k voj­ne v cu­dzom štá­te sa toh­to tres­tné­ho či­nu do­pus­tiť ani ne­mô­že, na­koľ­ko Trest­ný zá­kon sle­du­je zá­ujem na za­cho­va­ní mie­ru pri­már­ne v SR.

O napl­ne­nie tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty by moh­lo ísť v prí­pa­de napr. ak by vzhľa­dom na et­nic­ké na­pä­tie me­dzi ma­ďar­skou men­ši­nou a slo­ven­skou ma­jo­ri­tou niek­to pod­ne­co­val voj­nu me­dzi SR a Ma­ďar­skom. Te­da ak by bol oh­ro­ze­ný mier na Slo­ven­sku. Ne­viem akú má územ­nú pô­sob­nosť uk­ra­jin­ský Trest­ný zá­kon, či ob­sa­hu­je ob­dob­né us­ta­no­ve­nie ako § 6 Tres­tné­ho zá­ko­na a te­da či by teo­re­tic­ky bo­lo mož­né za ta­ké­to tvr­de­nia stí­hať ob­ča­na SR pod­ľa uk­ra­jin­ské­ho prá­va. Som však to­ho ná­zo­ru, že pod­ľa slo­ven­ské­ho prá­va by stí­ha­nie za trest­ný čin pod­ľa § 417 Tres­tné­ho zá­ko­na ne­bo­lo mož­né.

Tak ako uvá­dza JUDr. Šam­ko voj­na už pre­bie­ha, te­da mier už oh­ro­ziť ne­mož­no. Vy­ššie uve­de­ný trest­ný čin je pod­ľa môj­ho ná­zo­ru oh­ro­zo­va­cím de­lik­tom, te­da  sta­čí aj oh­ro­ze­nie mie­ru, k sa­mot­nej voj­ne dôjsť v dôs­led­ku ko­na­nia pá­cha­te­ľa ne­mu­sí. Av­šak v prí­pa­de, ak už nas­ta­la po­ru­cha (ako škod­li­vý nás­le­dok), k oh­ro­ze­niu dôjsť už ob­jek­tív­ne ne­mô­že.

Otáz­ne je pre mňa to, z aké­ho dô­vo­du uvá­dza­jú mé­dia aj za po­mo­ci po­lí­cie ta­ké­to fa­ke news, keď kaž­dý práv­nik zna­lý štruk­tú­ry tres­tnopráv­nej nor­my a jej ob­sa­hu mu­sí ve­dieť, že o napl­ne­nie skut­ko­vej pod­sta­ty toh­to tres­tné­ho či­nu ne­mô­že byť ani reč. Je­di­ná mož­ná od­po­veď je pre mňa to, že je tu sna­ha o na­vo­de­nie stra­chu v ob­ča­noch a do­siah­nu­tie chilling efek­tu. Te­da aby sa ob­ča­nia, kto­rí ma­jú iný ná­zor na voj­nu na Uk­ra­ji­ne bá­li pre­zen­to­vať svo­je ná­zo­ry ve­rej­ne a to aj za ce­nu klam­stva pri vý­kla­de tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty. Ab­so­lút­ne ak­cep­tu­jem, že v sú­čas­nos­ti je pros­tried­kom voj­ny aj fa­ke news a že štát chce účin­ne bo­jo­vať pro­ti de­zin­for­má­ciám ší­re­ných jed­nou ale­bo dru­hou zne­pria­te­le­nou stra­nou (i keď mies­ta­mi len jed­nou).

Pod­ľa môj­ho práv­ne­ho ná­zo­ru však ne­mož­no pro­ti jed­nej fa­ke news bo­jo­vať dru­hou fa­ke news. My ako práv­ni­ci sme po­vin­ní vy­kla­dať zá­kon spra­vod­li­vo, bez to­ho, aby sme do roz­ho­do­va­nia vkla­da­li osob­né sym­pa­tie ale­bo anti­pa­tie. Zá­kon má pla­tiť rov­na­ko,  pre všet­kých a nie pod­ľa to­ho na ko­ho stra­ne sme.

Keď som vče­ra na svo­jom pro­fi­le na so­ciál­nej sie­ti uve­rej­nil člá­nok JUDr. Šam­ka, niek­to­rí mo­ji pria­te­lia sa na mňa ob­rá­ti­li s otáz­kou, pre­čo ob­ha­ju­jem Ru­sov. Mo­ja od­po­veď je že ja ob­ha­ju­jem iba zá­kon a nie kto­rú­koľ­vek stra­nu voj­ny. Voj­na je straš­ná vec v kto­rej tr­pia pri­már­ne oso­by, kto­ré za ňu ne­mô­žu a kto­ré ju nech­cú. Aj ja mám ro­di­nu v Ky­je­ve, ani to­to však ne­mô­že zna­me­nať to, že vý­klad prá­va bu­dem vy­ko­ná­vať za­uja­to, te­da tak že by som po­va­žo­val za napl­ne­nú skut­ko­vú pod­sta­tu vy­ššie uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu v prí­pa­de, ak by niek­to v SR há­jil vo­jen­skú ag­re­siu rus­kej stra­ny. Zá­kon jed­no­du­cho ne­pus­tí.

Pro­sím mys­li­me na to, že ob­jek­tív­ny vý­klad prá­va tvo­rí je­ho cnosť a to nie len pri vý­kla­de tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty.

JUDr. Na­mir Alyas­ry, PhD. – ad­vo­kát so síd­lom v Nit­re

Zdroj: pravnelisty.sk