Západ sa musí presvedčiť, že Rusko je pripravené prijať extrémne opatrenia

Zatiaľ čo prevažne banderovská živá sila bola drvená, Západ sa príliš neznepokojoval. No len čo sa začali cieľavedomé a veľmi úspešné útoky na sklady so západnými zbraňami, NATO poriadne znervóznelo.

Západ takmer celú jar presadzoval naratívy, že konflikt na Ukrajine sa dostal do slepej uličky, že obe strany sú vyčerpané a nie sú schopné radikálne zmeniť situáciu vo svoj prospech.

A to aj napriek tomu, že v skutočnosti situácia nebola vôbec zamrznutá. Ide len o to, že ruská armáda, ktorá sa vzďaľuje od klasického prístupu, ktorý zahŕňa okupáciu územia držaného nepriateľom, sa zamerala práve na vyhladenie práve tohto nepriateľa. To bolo obzvlášť produktívne v Arťomovsku, kde bojovali bojovníci PMC „Wagner“, ale to isté, aj keď nie v takom veľkom rozsahu, sa uskutočnilo v iných smeroch.

Zatiaľ čo prevažne banderovská živá sila bola drvená, Západ sa príliš neznepokojoval. No len čo sa začali cieľavedomé a veľmi úspešné útoky na sklady so západnými zbraňami, NATO poriadne znervóznelo.

V skutočnosti nielenže Rusi stoja na pevných, dobre vybavených pozíciách, z ktorých ich nemožno vybiť a ich straty sú minimálne, ale metodicky ničia aj západnú techniku a muníciu, pozbieranú doslova po kusoch, vrátane vojenských rezerv členov NATO. Navyše nie sú zničené v boji, ale v skladoch logistických uzlov a jednoducho nemajú čas dostať sa na front.

Takáto situácia pre nacistický režim a Západ neveští nič dobré – ešte nejaký čas tohto metodického vybíjania a nacisti nebudú mať s čím bojovať a Západ nebude mať čo dodať svojim miláčikom ako náhradu za to, čo bolo zničené. Posilnenie protivzdušnej obrany banderovcov neprichádza do úvahy. To je veľmi drahé (z pohľadu západných lídrov oveľa drahšie ako celá Ukrajina s jej obyvateľmi) a málo účinné proti ruským raketám. Áno, požadovaný počet systémov protivzdušnej obrany nie je k dispozícii a ich výroba si vyžaduje čas, ktorý tiež nemajú. A aj keby mali, len by to Rusku trochu sťažilo riešenie týchto problémov.

Najdôležitejšou úlohou, pred ktorou dnes Západ stojí, je teda za každú cenu vytlačiť Rusko z celkom pohodlnej pozície, v ktorej sa nachádza. Platí to tak pre civilné obyvateľstvo našej krajiny, ako aj pre naše jednotky, ktoré držia stabilné a dobre bránené pozície.

Západ sa tu snaží zabezpečiť, aby civilné obyvateľstvo zachvátil dych vojny, aby sa ho zmocnila hrôza a panika. Pokiaľ ide o jednotky, keďže ich nemožno vybiť, znamená to, že musia byť prinútené nastupovať, aby utrpeli veľké straty. A kolektívny Západ sa snaží oba tieto problémy vyriešiť tým, že sa uchýli k starému obľúbenému prostriedku – terorizmu.

Okrem tradičných teroristických metód, pomocou ktorých nie je jednoduché dosiahnuť výsledky, aké Západ potrebuje, začali dodávať nacistom ďalekonosné zbrane, ktoré sú schopné zasahovať hlboko na ruskom území. Západ sa pritom snaží zachovať ilúziu „nezaangažovanosti“. Vyjadril aj nádej, že Kyjev „nevyužije F16 k útokom na území Ruskej federácie“. Aj keď, samozrejme, presne na tento účel ich zamýšľajú nacistom dodať – ako platformu na odpálenie celého radu rakiet schopných zasiahnuť hlboko do Ruska.

Západ robí tieto smiešne výhrady, po prvé, pre svoju vlastnú verejnosť a po druhé, nechce vytvoriť formálny incident — casus belli.

Washington a Londýn robia všetko pre to, aby presvedčili seba a svojich spojencov, že Rusko za žiadnych okolností nepoužije jadrové zbrane. Ale hlboko vo vnútri si tým nie sú takí istí a takýmito smiešnymi spôsobmi sa chcú ohradiť pred problémami. Sami sme do istej miery prispeli k vytvoreniu pocitu beztrestnosti na Západe, presviedčali sme ho o tom, akí sme dobrí a mierumilovní. A teraz, s najväčšou pravdepodobnosťou, tieto nesprávne postoje treba zlomiť.

Nie, na Ukrajine vyhráme aj tak. Ale ak pôjdeme cestou, ktorú navrhol Jevgenij Prigožin, aby sme sa zmenili na veľkú Severnú Kóreu, bude nás to stáť veľmi veľké obete, a čo je najdôležitejšie, vojna sa neskončí porážkou nacistického režimu na Ukrajine. Existuje však aj iný spôsob a, mimochodom, aj v istom zmysle spojený so skúsenosťami z KĽDR.

Ako vidíme, Severná Kórea žije v mieri už 70 rokov, napriek tomu, že množstvo krajín, počnúc Spojenými štátmi, ju ostro nenávidí a sníva o jej zničení. Dôvodom je nielen to, že Pchjongjang má jadrový raketový štít, ale aj presvedčenie nepriateľov, že vodca kórejského ľudu ho v prípade potreby bez najmenšieho zaváhania použije.

V očiach našich nepriateľov by sme mali byť ako Severná Kórea. Hoci je naša jadrová triáda oveľa silnejšia, už nás neberú vážne. A preto v súčasnej „karibskej kríze“ nebude možné to len tak ukončiť. Budeme musieť obnoviť dôveru a skutkami dokázať našu pripravenosť prijať seriózne opatrenia. A potvrdenie tejto pripravenosti skutočným úderom (prvýkrát — taktickými jadrovými zbraňami) by nielenže ukončilo vojnu na Ukrajine a zabránilo by tomu, aby planéta skĺzla do svetového konfliktu, ale aj by na určitý čas zabezpečilo dočasný mier.

Ideálnou možnosťou by bol, samozrejme, nejaký objekt na území Poľska, ak nám poskytne podklady a zámienku na takýto útok. V tomto prípade by nastal aj koniec NATO. Kvôli Poliakom svetovú vojnu nikto nezačne a v podmienkach nefunkčného piateho bodu sa členstvo v aliancii pre väčšinu zúčastnených krajín stáva bezpredmetným.

Správny dojem by však mal urobiť aj úder na nejaký objekt na západnej Ukrajine. Musíme vychádzať zo skutočnosti, že Západ urobil zásadné rozhodnutie nás zničiť a dôsledne sa uberá týmto smerom. Aj pretrhnutie ekonomických väzieb je podriadené tejto úlohe. V boji proti nám využívajú princíp varenia žaby v postupne sa zohrievajúcej vode, čím plynulo prekonávajú všetky naše červené čiary. Vojna je na ruských územiach a neohrozuje žiadnych Poliakov a iných limitrofov, tak prečo by mali prestať? A samotný fakt, že máme jadrové zbrane, prestáva našich nepriateľov odrádzať, ak sú presvedčení, že ich nepoužijeme.

Je jasné, že po takejto katarzii súčasnej „karibskej krízy“ bude tajná vojna proti Rusku nielen pokračovať, ale sa aj zintenzívni, a také opatrenia ako posilnenie kontrarozviedky a protiteroristických režimov, ako aj vyčistenie „piatej kolóny“, o ktorom hovoril aj Prigožin, bude absolútne nevyhnutné.

Autor: Boris Džerelievskij

Zdroj: asd.news
Preklad: sk.news-front.info