USA čelia masívnemu železničnému štrajku

Americké odbory sa prvýkrát za 30 rokov prebrali. A začali požadovať vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky.

Takáto aktivita zo strany odborov tam už dlho nebola – veď ich vplyv v USA v posledných desaťročiach zoslabol a podiel členov odborov medzi celou populáciou sa znížil z 30% na 10%.

Teraz je však sila odborov dimenzovaná situáciou na trhu práce. Nezamestnanosť je na veľmi nízkej úrovni – 3,7%. V mnohých odvetviach jednoducho nie je dostatok zamestnancov a zamestnávatelia spolu so štátom musia vychádzať v ústrety pracovníkom, ktorých je nedostatok.

V septembri sa Bielemu domu podarilo uzavrieť dočasnú dohodu s odbormi – tá však bola nakoniec zmarená. Teraz – ak sa im nepodarí dosiahnuť novú dohodu do 9. decembra, môže Amerika čeliť prvému rozsiahlemu štrajku od roku 1992, ktorý ochromí železnice.

Po železnici v USA veľa ľudí necestuje. Zostávajú však dôležitým prostriedkom na prepravu tovaru. Železnice predstavujú 40% celej americkej logistiky. Akékoľvek narušenie fungovania železníc sa okamžite odrazí v celej americkej ekonomike.

Odstavenie železníc môže stáť ekonomiku 2 miliardy dolárov denne. Ak to bude trvať mesiac, potom môže prísť o prácu až 700.000 Američanov. Spojené štáty sa potom definitívne ocitnú v recesii a prerušenia logistiky povedú k novej vlne deficitov a rastu inflácie. Nuž a Biden – s palivovou krízou, globálnou nestabilitou a teraz aj štrajkami – sa konečne začne podobať na nešťastníka Jimmyho Cartera.

Malek Dudakov