Antidezinformačný projekt Checkbot nekriticky preberá tvrdenia USA, ktorými je aj platený

Checkbot vznikol v roku 2019. Podľa vlastnej stránky je financovaný americkým veľvyslanectvom na Slovensku, Nadáciou Eset, holandským veľvyslanectvom a nemeckou firmou T-mobile. „Morálnu a ľudskú podporu“ dostáva od Nadácie otvorenej spoločnosti a kanadského veľvyslanectva.

Checkbot je facebookový chatovací bot. V prípade, že doň zadáte link nejakého článku, podľa určitých kritérií vám pomôže vyhodnotiť, či ide o „falošnú správu“. Okrem toho na svojej FB stránke pravidelne informuje o údajných dezinformáciách. Projekt je financovaný aj Nadáciou Eset a americkou ambasádou, čo ho stavia do konfliktu záujmov. Ani jeho komunikácia v oblasti ukrajinskej krízy nie je objektívna, čo demonštrujeme konkrétnym príkladom.

Problematikou boja proti dezinformáciám a ruskej propagandy sa podrobne zaoberáme aj v reláciách:

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Konflikty záujmov Checkbota

O politických aktivitách majiteľov firmy Eset sme písali už tu. Keďže jeden z nich je finančným podporovateľom Progresívneho Slovenska, ktorého zahraničnopolitické názory sú silne prozápadné a veľmi kritické voči Rusku, o nezávislosti iných ním financovaných projektov možno mať dôvodné pochybnosti.

Konflikty záujmov sú aj v tíme Checkbota:

Tomáš Kriššák, v čase založenia projektu manažér Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá bola taktiež financovaná americkou ambasádou;
Katarína Klingová z GLOBSECu, ktorý svoje financovanie nezverejňuje, no medzi partnermi má NATO aj americkú ambasádu;
Filip Struhárik z Denníka N, kde väčšinu vlastnia majitelia Esetu;
na stránke je ako člen tímu stále uvedený aj Juraj Smatana, ktorý je už aktívnym politikom (OĽaNO),
Peter Jančárik – jediný člen tímu bez zjavného konfliktu záujmov; je jedným zo zakladateľov Konšpirátori.sk.

Pri vývoji Checkbota spolupracoval aj Daniel Milo z GLOBSECu.

Uvedené konflikty záujmov neznamenú, že názory Checkbota sú automaticky nepravdivé alebo že nemá právo sa v témach, kde je v konflikte záujmov, vyjadrovať. Znamená to však, že v daných témach je potrebné jeho tvrdenia vnímať obzvlášť kriticky a nemožno ho považovať za nezávislú iniciatívu.

Ako funguje Checkbot?

Ak do Checkbota zadáte link nejakého článku, postupuje podľa vopred daných krokov a pomôže vám zistiť, či ide o dezinformácie.

Samotné kritériá „Ako sa brániť dezinformáciám“ sú pomerne rozumné (napr. manipulácia obrázkom, chýbajúce vyjadrenie protistrany, vyvolávanie strachu, nálepkovanie), avšak sú značne široké a za dezinformácie by tak mohli byť označené aj články v hlavnoprúdových médiách (k tomuto záveru však Checkbot už zjavne nedospieva).

Ďalším problémom je, že Checkbot používa databázy Konšpirátori.sk a blbec.online ako relevantné zdroje. V prípade týchto dvoch stránok nejde o seriózne antidezinformačné projekty, čo sme rozsiahlo rozoberali v samostatných analýzach (Konšpirátori.sk: tu, tu. tu a tu; blbec.online: tu, tu, tu a tu).

Zaradenia do svojich databáz riadne neodôvodňujú, v prípade Konšpirátori.sk sú evidentné silné konflikty záujmov a blbec.online, vystupujúci striktne anonymne, sa zase na adresu názorových oponentov vyjadruje vulgárne.

Pre objektivitu treba povedať, že množstvo stránok identifikovaných týmito projektmi sú skutočne dezinformačné a neseriózne. K nim sú ale primiešané stránky seriózne, ktoré sa tam dostali zrejme pre svoje názorové rozpory s predstaviteľmi Konšpirátori.sk a blbec.online.

Hlavnoprúdové médiá vnímajú Checkbota nekriticky pozitívne

Médiá hlavného prúdu vo všeobecnosti projekt napriek konfliktom záujmov a spornej metodike vnímajú nekriticky pozitívne. Uveďme len niekoľko nadpisov:

Ďalšie články viď tu, tu, tu či tu. V tomto článku (IndexMag) sa píše dokonca: „Táto umelá inteligencia dokáže rozlíšiť pravdu a lož aj pri zahraničnom článku.“ Jednostranne pozitívnu, takmer PR reportáž projektu venovala aj verejnoprávna RTVS (6. apríl 2019), podobne verejnopráva TASR a Rádio Slovakia International. Pozitívne Checkbota propagovala aj Nadácia otvorenej spoločnosti.

Nepodarilo sa nám nájsť žiadny kritický článok voči Checkbotovi v hlavnom prúde. Vo viacerých z uvedených článkov však boli aspoň spomenutí sponzori projektu.

Zaujatosť v ukrajinsko-ruskej kríze

V čase prijímania vojenskej zmluvy medzi USA a Slovenskom Checkbot zverejňoval veľké množstvo príspevkov, kde boli zdôraznené argumenty v prospech jej prijatia a naopak, vyvracané protiargumenty (viď aj tu, tu, tu, tu, tu, tu, tu).

V čase eskalácie napätia na ukrajinsko-ruskej hranici zase zverejňuje množstvo príspevkov silne kritických voči Rusku (napr. tu, tu, tu, tu).

Niet sa čo diviť. Ak sa k sporu, ktorý zahŕňa dve veľmoci, vyjadruje iniciatíva platená jednou z nich, nedá sa očakávať, že bude objektívna.

Pozrime sa na konkrétny príklad. 19. februára zdieľal Checkbot na svojej FB stránke status ministerstva obrany, v ktorom varuje pred ruskými dezinformáciami (v diskusii o tomto statuse MOSR, mimochodom, cenzurovalo a blokovalo za slušné a vecné otázky, o čom sme písali tu).

Jeden diskutér uviedol:

„Som prozápadne orientovaný, ale ja som v poslednej dobe zaznamenal veľa dezinformácií zo západu. (…) v našom mediálnom priestore sa včetci predháňajú v tom, kto prinesie desivejšiu informáciu o ruskom útoku a toto sa nejako záhadne za západnú propagandu či dezinformácie už nepokladá?“

Na to Checkbot odpovedal dlhým komentárom, ktorý začína „ahoj, to čo píšeš je legitímne a má to logiku“. V ňom Checkbot vysvetľuje, že vlastne nejde o dezinformáciu, ale šikovnú taktiku, ako odvrátiť ruskú inváziu.

Ďalej Checkbot píše:

„Rusi o sťahovaní vojsk klamali, namiesto toho k hraniciam pribudlo 7000 nových jednotiek Ruskej federácie a investigatívci z Bellingcat a ďalších nezávislých organizácii prinášajú nové a nové dôkazy o tom, že Rusko si pri hraniciach s Ukrajinou buduje ďalšie podporné a logistické štruktúry, ako pontóny, mosty, poľné nemocnice etc. čo svedčí len o tom, že prípravy na ofenzívu prebiehajú ďalej.“

A tiež:

„…ruská ambasáda na Slovensku, ako aj iné proxies informovali o ruskom vytvorenom hoaxe, že ozbrojenci na Donbase zrazu odhalili niekoľko masových hrobov, ktorými by bez preemetívnej [sic] informačnej operácie US Rusko zbieralo pred svojimi podporovatelmi legitimitu pre začiatok ofenzívy“

Checkbot uvádza dva zdroje pre svoje tvrdenia: článok New York Times a tweet pochádzajúci pôvodne od analytika súkromnej spravodajskej spoločnosti Janes.

Problémy v tvrdeniach Checkbota

Čo sa týka tvrdení o sťahovaní ruských vojsk, zdá sa, že Checkbot urýchlene skočil k záveru, ktorý v danom čase nebol dostatočne podložený.

Tweet ukazuje zábery údajne ruských tankov, ktoré sa pohybujú na miesto vojenského cvičenia a nie preč. Samozrejme, týchto zopár fotografií nedokazuje nič o tom, či ruských vojakov na hraniciach s Ukrajinou celkovo pribúda alebo nie.

Samotný linkovaný článok New York Times je opatrnejší ako Checkbot, čo ukazuje už jeho nadpis: „Napätie ohľadom Ukrajiny stúpa po tom, čo Západ obvinil Rusko z klamstiev o stiahnutí vojsk“

Hoci v článku majú väčší priestor predstavitelia Západu, uvádza aj tvrdenia Rusov. V konečnom dôsledku je to v rovine tvrdenie proti tvrdeniu.

Teda tam, kde New York Times – dodržujúc aspoň základnú novinársku poctivosť – písal o vyjadreniach politikov a uviedol aj stanovisko druhej strany, Checkbot vyjadrenia západných politikov (v značne neprehľadnej situácii) prezentoval rovno ako fakt.

Údajný hoax o masových hroboch

Čo sa týka údajného hoaxu o masových hroboch, ruské médiá písali, že ruskí vyšetrovatelia začali trestné stíhanie vo veci nájdených masových hrobov na Donbase.

Podľa vyšetrovateľov ich malo zabiť ukrajinské bombardovanie, píše sa v článku. Článok to uvádza ako tvrdenie vyšetrovateľov, nie ako fakt (zároveň však prezentuje proruský naratív, keď zo zvyšovania napätia obviňuje USA a NATO).

Ruské veľvyslanectvo na Slovensku zdieľalo tento článok na svojom Facebooku. Vo svojom príspevku sa tiež odvoláva na vyšetrovateľov, neprezentuje to ako hotový fakt.

Na druhej strane západné agentúry citujú amerických politikov, ktorí považujú správy o masových hroboch za nepravdivé.

Samotné vyšetrovanie ešte nie je ukončené, iba sa začalo. Ťažko teda vyvodiť jednoznačný záver.

Preto som sa do diskusie zapojil aj ja a spýtal som sa Checkbota:

„Na základe čoho viete posúdiť, ktorá strana má pravdu? Rusi aj Američania predsa v minulosti opakovane šírili nepravdivé informácie, obzvlášť pokiaľ ide o vyhrotené a citlivé témy.

Nebol by namieste kritickejší prístup?“

Odpoveď som však nedostal.

Je, samozrejme, možné, že masové hroby sú výmyslom ruskej propagandy, podobne môžu Rusi klamať alebo zavádzať v otázke sťahovania vojsk. Ak to však chceme tvrdiť, mali by sme to podporiť konkrétnymi faktami.

Vyjadrenia politikov jednej zo strán konfliktu rozhodne nestačia. O to viac to platí pre antidezinformačné iniciatívy. A duplom, pokiaľ sú v konflikte záujmov.

Autor: Dalibor Jurášek

Zdroj: hrot.info, Infovojna