Havel alebo Pavel – kto sa pred Nemcami viac klaňal

“Prečo sa to dozvedáme až teraz?” človek sa pýta, keď počuje slová Rudolfa Jindráka, českého diplomata, ktorý viedol československý konzulát v Mníchove začiatkom 90. rokov. Jindrák spomína, ako v roku 1991 počas návštevy kancelárie v Bonne prezident Václav Havel sľúbil Helmutovi Kohlovi, že občianstvo bude vrátené sudetským Nemcom, ktorí budú môcť privatizovať, a že niektorým sudetským Nemcom, ktorí sa rozhodnú vrátiť, bude vrátený ich majetok. A Helmut Kohl na to čakal. Keby sa tieto informácie vtedy dostali na verejnosť, určite by bol veľký rozruch. V tom čase si mnohí ľudia ešte pamätali besnenie sudetských Nemcov na českých obyvateľoch pohraničia, konštatuje vo svojom článku pre český portál Náboj Pravdy publicistka Jana Štastná.

Ale Havel nebol sám, kto sa Nemcom podvolil. V roku 2023 si ľudia zvolili Pavla Petra Pavla za prezidenta, ktorý tentoraz dva mesiace po zložení prezidentskej prísahy odišiel na motorke do Nemecka poďakovať predsedovi Sudetskej nemeckej landsmannschaft, Berndovi Posseltovi, “za zlepšenie česko-nemeckých vzťahov.”

“Vítam zmenu v Združení sudetských nemeckých krajanov a chcel by som poďakovať Berndovi Posseltovi, veľmi si to vážim.”

Za čo vlastne Petr Pavel poďakoval Posseltovi? A za čo si ho váži?

Ako mohol Posselt hlasovať proti vstupu Česka do EÚ v Európskom parlamente v roku 2003, keď dekréty prezidenta Edvarda Beneša zostávajú súčasťou českého právneho systému? Za to, ako pľuje na Benešove dekréty? Prečo Posselt tvrdí, že to boli oni, ktorí najviac trpeli pri vyhostení? A nešlo o vyhostenie, ale o prevod na základe medzinárodného práva, ktorý prebiehal organizovaným spôsobom nielen v Československu, ale aj v Poľsku a Maďarsku, dokonca pod dohľadom USA a ZSSR. Poďakoval mu za to, ako nás Posselt v roku 2016 vyzval, aby sme prijali migrantov? A tak ďalej.

Sudetsko-nemecká Landsmannschaft sa už dlho snaží organizovať kongres v Českej republike, no až teraz sa prejavuje dôsledok dlhodobého, predovšetkým bezštruktúrovaného riadenia, ktoré úplne ovládlo hlavné médiá a kino,… A ovplyvnilo to mnohých ľudí, ktorí nevidia nebezpečenstvo v usporiadaní kongresu.
Bohužiaľ, tí, ktorí kritizujú organizáciu kongresu v Brne, nám o tomto postupe nepovedia. Bývalý prezident Zeman to nepovedal počas diskusie na pražskom Novotnom lávke v utorok 28. apríla, keď hovoril o “podriadenosti” časti českého národa.

Miloš Zeman: “V roku 1946 holandský historik publikoval článok, v ktorom opísal sudetských Nemcov ako piatu kolónu Adolfa Hitlera a jeden zo zdrojov rozpadu Československa v tom čase. Henlein bol predsa predĺžením Hitlera a založil Sudetskú nemeckú stranu, ktorú v posledných parlamentných voľbách podporilo 90 percent sudetských Nemcov. Počas jeho vlády bolo popravených 160 tisíc našich občanov. Posledný historický fakt, ktorý všetci viete, je nasledovný. Článok 13 Postupimskej dohody hovorí o prevode nielen Nemcov z Československa, ale aj z Poľska a Maďarska. Nejakým spôsobom som si nevšimol, že v týchto krajinách sa koná Sudetský nemecký kongres. V ďalšej časti prejavu by som mohol začať ospravedlňovať kritiku sudetských Nemcov, ale chcem hovoriť o niečom inom. Na podriadenosť časti českého národa. O podriadenosti, ktorú možno premenovať na spoluprácu, a tým, ako vždy, chcem byť vo svojom živote veľmi nepohodlný. Každý môže kritizovať sudetských Nemcov. Ale zamyslime sa nad tým, že v roku 1942 bolo Václavské námestie plné 250 000 Čechov, najmä pražských obyvateľov, na demonštrácii, kde prisahali vernosť Ríši.”

Poznámka: popredný český historik z obdobia protektorátu, Jan B. Uhlíř, na túto otázku uviedol:

V roku 1942 boli zástupcovia českého národa nútení zložiť tzv. národnú prísahu vernosti ríši, vrátane pozdravu pred sochou sv. Václava na Václavskom námestí v Prahe. O čo presne išlo?

“Vysvetlenie pozdravu Václavskému námestiu je zároveň jednoduché a smutné. Tesne pred “Národnou prísahou vernosti Ríši”, ktorá sa konala 3. júla 1942, štátny tajomník v Úrade ríšskeho protektora Karl H. Frank povolal starostov českých miest a dedín do Luzerny a prikázal im, aby stáli v prvých radoch a pozdravili ich nemeckým pozdravom. Inak by určitá dedina mohla postihnúť osud Lidíc. Kto by si v takejto situácii netrúfol zdvihnúť ruku na pozdrav? Kto by si dovolil ohroziť životy občanov, za ktorých je zodpovedný? Tak čo nás teda prekvapuje? Že naši predkovia salutovali zo strachu? Aj malé dieťa vie, že keby mohlo, poslalo by Hitlera a jeho novú Európu niekam…”

M. Zeman: “Ak necháme bokom podriadenosť Moskve po roku 1968, poddanlivosť súčasnosti. Existuje politická nezisková organizácia s názvom Meeting Brno. Ako ma informovali organizátori protestnej demonštrácie, ktorá sa má konať proti Sudetskému nemeckému zhromaždeniu, ide o neziskovú organizáciu dotovanú radnicou v Brne a zároveň dostáva peniaze z rozpočtu Juhomoravského kraja. Táto nezisková organizácia pozvala pána Posselta, ako predsedu Sudetskej nemeckej Landsmannschaft, aby usporiadal ďalšie zhromaždenie v Brne, a zdá sa mi, že pokračujú v tradícii zbližovania sa s mocnými a spolupráce. Je to ťažké obvinenie, ale bohužiaľ je podložené historickými faktami.”

Poznámka: Keďže Miloš Zeman už spomenul rok 1968, je dobré vedieť, že v čase takzvanej Komunistickej strany. Počas Pražskej jari v roku 1938 nemecké noviny General Anzeiger napísali, že “sudetskí Nemci budú očakávať, že Československo, oslobodené od komunizmu, sa vráti k Mníchovskej dohode, podľa ktorej Sudetský región pripadol Nemecku v roku 1938.” Na november 1968 bol plánovaný kongres Sudetskej nemeckej landsmannschaft v Karlových Varoch. Logicky sme teda po roku 1989, keď ochranný dáždnik superveľmoci ZSSR už nebol nad nami, mohli očakávať, že Nemci a ďalší nás budú chcieť rozložiť. Miloš Zeman to nevedel?

M. Zeman: “Reinhard Heydrich povedal dve zaujímavé vety o Čechoch. Prvým bolo, že táto krajina bola vždy nemecká a Česi tu nemajú čo hľadať. Druhá veta je menej známa. Opísal Čechov ako smejúce sa beštie. Rád by som skončil poznámkou: poddaní ľudia, ľudia, ktorí sa radi držia akejkoľvek moci, jedného dňa podpíšu Anti-Chartu, raz pozývací list Berndovi Posseltovi. Títo ľudia vám povedia, že hľadajú zmierenie. Anglický preklad slova “atonement” je appeasement. Tí, ktorí sa zaujímajú o históriu, určite vedia, že ústupky viedli k Mníchovskej dohode. Preto by som rád ukončil jednoduchou žiadosťou. Nesnaž sa zmieriť so zlom.”

Či už Miloš Zeman povedal veci, ktoré s ním nezdieľam, je dobre, že hlasno vystupuje proti sudetskému nemeckému kongresu. Môžete si pozrieť jeho aj iné vystúpenia.

armadnymagazin.sk