Irán nebude tolerovať námornú blokádu svojich prístavov zo strany USA. Teherán odkazuje, že ak bude blokáda pokračovať, príde reakcia.

Spojené štáty podľa Pentagónu doteraz vynaložili na vojnu s Iránom 25 miliárd dolárov. Spojené štáty uvalili námornú blokádu na iránske prístavy a pobrežie 13. apríla, niekoľko dní po tom, čo sa krajiny dohodli na prímerí.

Námorná blokáda iránskych prístavov zo strany Spojených štátov ešte viac prehlbuje napätie v Perzskom zálive, vyhlásil vo štvrtok iránsky prezident Masúd Pezeškiján. Podľa jeho slov ňou Washington svoje ciele nedosiahne.

„Akýkoľvek pokus o uvalenie námornej blokády alebo obmedzení je v rozpore s medzinárodným právom… a je odsúdený na neúspech,“ uviedol Pezeškiján vo vyhlásení. Takéto opatrenia podľa jeho slov „nielen nezlepšia regionálnu bezpečnosť, ale sú v skutočnosti zdrojom napätia a narušenia trvalej stability v Perzskom zálive“.

Spojené štáty uvalili námornú blokádu na iránske prístavy a pobrežie 13. apríla, niekoľko dní po tom, čo sa krajiny dohodli na prímerí, pripomína AFP.

Teherán prakticky uzavrel Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčovou námornou trasou pre globálnu prepravu ropy a zemného plynu, na začiatku konfliktu na Blízkom východe. Iránska armáda nedávno pohrozila, že „zareaguje“, ak americká blokáda bude pokračovať.

Mohsen Rezáí, vojenský poradca najvyššieho iránskeho vodcu Modžtabu Chameneího, v stredu toto varovanie zopakoval. „Námornú blokádu nebudeme tolerovať. Ak bude pokračovať, Irán zareaguje,“ vyhlásil. Upozornil tiež, že ak by sa boje medzi Teheránom a Washingtonom obnovili, americké lode a vojaci by na to doplatili.

Iránsky minister ropného priemyslu Mohsen Páknežád vyhlásil, že USA svojou blokádou „nedosiahnu žiadne výsledky“, a odmietol akékoľvek obavy týkajúce sa dodávok a distribúcie ropy.

„Zamestnanci ropného priemyslu pracujú nepretržite, aby zabezpečili, že pri poskytovaní služieb nenastanú žiadne problémy,“ povedal Páknežád v štátnej televízii.

Veliteľ iránskeho vojenského námorníctva Šáhrám Irání v stredu tiež naznačil, že krajina „v blízkej budúcnosti“ nasadí námorné zbrane, ktoré nedávno vyvinula.

Pentagón: USA stála vojna s Iránom doposiaľ 25 miliárd dolárov

Vojna s Iránom stála Spojené štáty podľa odhadov doposiaľ 25 miliárd dolárov, povedal v stredu americkým zákonodarcom úradník ministerstva obrany USA Jules Hurst. Väčšina z prostriedkov bola podľa neho vynaložená na muníciu. Americká armáda peniaze minula aj na operácie a výmenu výstroja.

Vypočutie pred výborom Snemovne reprezentantov pre ozbrojené sily sa venovalo návrhu vojenského rozpočtu vlády na rok 2027, ktorý by zvýšil obranné výdavky na historických 1,5 bilióna dolárov.

Kongresmani prvýkrát od začiatku vojny s Iránom vypočuli aj šéfa Pentagónu Petea Hegsetha.

„Na operáciu Epická zúrivosť vynakladáme približne 25 miliárd dolárov. Väčšina z tejto sumy ide na muníciu,“ povedal v Kongrese Hurst, ktorý pôsobí ako finančný kontrolór Pentagónu. Hurst použil oficiálne označenie americkej vojenskej operácie proti Iránu, ktorá sa začala 28. februára útokmi koordinovanými s Izraelom.

Ako upozornila agentúra Reuters, Hurst nespresnil, čo zmienený odhad nákladov zo strany USA zahŕňal a či zohľadňoval predpokladané náklady na obnovu a opravu základní na Blízkom východe, ktoré boli počas konfliktu poškodené.

Hegseth na tom istom vypočutí neskôr podľa agentúry AFP vyhlásil, že odhadované náklady na vedenie vojny sú v tomto momente nižšie ako 25 miliárd dolárov. V marci predstavitelia Pentagónu uviedli, že iba prvých šesť dní vojny s Iránom stálo USA najmenej 11,3 miliardy dolárov.

Opoziční demokrati obvinili ministra obrany USA z nekompetentnosti a klamania Američanov o dôvodoch konfliktu. Hegseth kritiku a otázky týkajúce sa nákladov odmietol. „Otázka, ktorú by som položil tomuto výboru, znie: akú cenu má zaistenie toho, aby Irán nikdy nezískal jadrovú zbraň?“ pýtal sa, keď obhajoval deklarované ciele vojny.

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / InfoVojna